Machovka – sladkastá zelenina

V rámci rodu Physalis poznáme viac ako sto druhov machoviek, ktoré pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky. Pestovanie machoviek sa postupne rozšírilo do južných oblastí USA, ale aj do juhovýchodnej Ázie a južnej Európy.

Machovka patrí do čeľade Solanaceae, jej plody sú príbuzné s paprikami, rajčiakmi, baklažánmi či zemiakmi, a preto ju zaraďujeme medzi zeleninu, i keď sa konzumuje ako ovocie. U nás sú v súčasnosti známe tri druhy z rodu Physalis, a to machovka peruánska, čerešňová a lepkavá.

Machovka peruánska (Physalis peruviana L.)

Je pôvodom z Peru, Chile a Brazílie, kde ju využívali už pôvodní obyvatelia amerického kontinentu – Indiáni. V súčasnosti sa pestuje vo viacerých krajinách sveta (India, Austrália, Bulharsko, Rusko, Poľsko). Rastlina vytvára vzpriamenú, slabo rozvetvenú a husto ochlpenú stonku, ktorá dorastá do výšky jeden meter. Listy sú svetlozelené, elipsovité, na báze srdcovité a majú mierne zvlnený okraj. Kvety sú žltej farby s fialovou škvrnou na báze. Plodom sú bobule s priemerom až 30 mm, ktoré majú guľovitý tvar a v období zrelosti sú oranžovožlté, aromatické a dužinaté so sladkokyslou chuťou. Plody sú ukryté v blanitom nafúknutom kalichu žltej farby.

Machovka čerešňová (Physalis alkekengi L.)

U nás sa pestuje najmä ako ozdobná rastlina, pričom ju môžeme poznať pod ľudovým názvom „židovská čerešňa“. Rastliny tohto druhu vytvárajú bohato rozvetvenú stonku, dorastajúcu do výšky 0,75 metrov. Listy sú srdcovitého tvaru. Plodom je bobuľa žiarivo červenej farby, veľká do 20 mm. Bobule sú obalené červenými kvetným kalichmi, ktoré sa využívajú na aranžérske účely. Jedlé plody majú ovocnú kyslastú chuť.

Machovka lepkavá (Physalis ixocarpa Brot., syn. Ph. philadelphica)

Pochádza z Mexika a vytvára rastlinu so silno rozvetvenou, poliehavou stonku, ktorá dosahuje dĺžky 0,7 až 1,2 m. Kvety sú žlté a cudzoopelivé. Bobule majú vajcovitý až guľovitý tvar a v priemere môžu mať až päť cm. Plody majú najčastejšie zelenú až žltkastú farbu, avšak existujú aj modré alebo fialové plody. V zrelosti sú plody ukryté v slamovožltom kalichu, pričom postupne vyplnia celú jeho dutinu a ochranný obal často roztrhnú. Šťavnatá dužina zrelého plodu má kyslastú až sladkastú chuť, ktorá trochu pripomína egreše. Plody sa môžu konzumovať v surovom stave, prípadne po tepelnej úprave ako rajčiaky.*

Text Ing. Miroslav Šlosár, Ph.D., katedra zeleninárstva FZKI SPU v Nitre

Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví č. 8/2014