Dreviny v našich mestách sú vystavované vplyvu ekologických, fyziologických a biologických faktorov (imisie, ťažké kovy, zasolenie, horúčavy, suché vetry, nedostatok vody, deficit výživy, prehnojenie, chudobné pôdy, choroby koreňov, vaskulárna disfunkcia, mikroskopické huby a baktérie), ktoré sa veľkou mierou podieľajú na ich zhoršujúcom sa zdravotnom stave.
Poškozenie viacerych druhov drevin
Medzi najvýznamnejšie negatívne činiteľe patria vysoké teploty a suché vetry spojené s deficitom vody, ktoré sa najviac podieľajú na vzniku letného hnednutia listov viacerých druhov drevín napr. platanov – Platanus × hispanica Münchh., javorov – Acer platanoides L., líp – Tilia cordata Mill., pagaštanov – Aesculus hippocastanum L. a briez – Betula verrucosa Ehrh.
Ak príčina stresového vplyvu na drevinu nie je chronická, dreviny sa z ochorenia môžu vyliečiť. Stačí presvetlenie koruny alebo vhodné hnojenie a v suchom období dostatočné zavlaženie. Ak je príčinou chemické poškodenie, uzdravenie býva pomalšie, prípadne sa veľmi poškodenú drevinu nepodarí zachrániť.
Mohou i odumriet
Vplyvom stresového pôsobenia ekologických a fyziologických faktorov napadnuté listy strácajú chlorofyl, objavujú sa na nich žlté alebo biele plochy, buď na vrchole alebo po stranách listovej čepele, ktoré neskôr hnednú a rozširujú sa na celú listovú čepeľ. Takto vyvolané hnednutie sa najviac prejavuje na novovyrašených listoch, najmä na okrajoch listových čepelí, ktoré neskôr postupuje ďalej do vnútra listu. Vplyv sucha v jarných mesiacoch sa zvykne prejaviť na listoch ešte v ten istý rok, vplyv sucha v letných mesiacoch sa prejaví na drevine v nasledujúcom roku. Symptómy viditeľné hlavne v mesiacoch júl a august zahŕňajú dehydratované a postupne odumierajúce stromy, ktoré počas neskorého leta strácajú veľké množstvo listov, prípadne im usychajú konáre. Plytko zakoreňujúce dreviny sú na tieto faktory citlivejšie ako dreviny s hlbokou koreňovou sústavou. Opakovanie infekcie v ďalších rokoch sa prejaví znížením produktivity a vitality napadnutých drevín. Stromy postupne chradnú a často v priebehu 3 až 8 rokov od objavenia sa prvých príznakov na listoch odumierajú.
Hnednutie sa najčastejšie vyskytuje v teplom a vlhkom podnebnom pásme, v oblastiach s teplými zimami. Najlepšou ochranou voči ochoreniu je udržanie zdravého, vitálneho stromu (hnojením, presvetlením koruny, odstránením suchých konárov) a redukcia environmentálneho stresu (hlavne sucha) u drevín so zistenou predispozíciou na listové hnednutie (javor, jaseň, hrab, breza, smrek, prípadne aj smrekovec).
