Pôda je základom produkcie pre všetkých, ktorí na nej hospodária a spojnicou medzi minerálnym a organickým svetom. Technológia Marcela Mézyho (TMM) je vyselektovanie základných pôdnych mikroorganizmov v kompostoch, ktorého výsledkom sú produkty Bactériosol koncentrát a Bactériolit koncentrát. Ich aplikácia do pôdy umožňuje zlepšenie jej fyzikálnych a chemických vlastností, bez použitia umelých hnojív.
Ideálnym stavom ale je, aby táto pôda ostala bez mechanického obrábania, resp. sa jemne spracovala len v jej vrchnej časti. Na takýto postup je vhodné pestovanie sadeníc lesných drevín v lesných škôlkach, ktoré sa pestujú na jednom mieste aj niekoľko rokov. Cieľom práce je analyzovať rozdiely v biometrických parametroch rastu medzi semenáčikmi jedle bielej, ktoré sú pestované na záhone bez použitia Bactériosolu a s použitím Bactériosolu na parametroch: výška nadzemnej časti, ktorá sa merala od vrcholového púčika po koreňový krčok v mm (V), priemer koreňového krčka v mm (H), dĺžka hlavného koreňa sa merala od koreňového krčka po koniec hlavného koreňa v mm (Dk), hmotnosť sušiny nadzemnej časti v g (Hnč),hmotnosť sušiny koreňového systému v g (Hk). Tiež boli vyhodnotené hlavné prvky vo vzorkách pôdy a asimilačných orgánoch. Vzorky boli odobrané v jeseni roku 2022 a 2023. Predbežne je možné konštatovať, že pravidelná aplikácia Bactériosolu má pozitívny vplyv na kvalitu pôdy aj na rast semenáčikov jedle bielej, ale pre posúdenie ďalšieho vývoja je potrebné vo výskume ďalej pokračovať.
Pôda je základom produkcie pre všetkých, ktorí na nej hospodária. Pôda je spojnica medzi minerálnym a organickým svetom a toto je vždy výsledkom pôdotvorného procesu, ktorý môže trvať krátko, ale aj veľmi dlho. Takto, by sa dal v krátkosti opísať projekt Francúza Marcela Mézyho, ktorý v 80. rokoch minulého storočia začal pracovať na objavovaní procesov podporujúcich humifikáciu pôdy v zmiešaných lesoch. Pri pasení spozoroval, že keď ovce boli častejšie na pastve v lese, tak časom bola v lese lepšia pôda. Podobný efekt pozoroval aj pri vyplavovaní humusu z lesa na pasienky.
Cieľom práce je analyzovať rozdiely v biometrických parametroch rastu medzi semenáčikmi jedle bielej, ktoré sú pestované na záhone bez použitia Bactériosolu (K – kontrolný variant) a s použitím Bactériosolu (B – variant s použitím Bactériosolu). Prvé použitie technológie TMM bolo v mesiaci júl 2021 v Lesnej škôlke Vislavce, ktorú obhospodaruje spoločnosť Milan Rajniak LES-POL, Liptovská Porúbka. Lesná škôlka bola založená v roku 1964. Nachádza na severnej strane Nízkych Tatier v nadmorskej výške 755 m n. m.. Celková plocha je 0,27 ha, produkčná plocha je 0,19 ha, ostatná plocha je 0,08 ha. V rámci lesnej škôlky sa použila táto technológia na ploche 45 m2 so semenáčikmi jedle bielej, vek 1+0. Kontrolná plocha bez použitia technológie je tiež o výmere 45 m2. Počas vegetačného obdobia boli obe plochy aj prihnojené rovnakým spôsobom a to hnojivom Kompakt.
Poďakovanie
Táto práca bola podporená v rámci projektu TreeAdapt, financovaného z rozpočtovej kapitoly MPRV SR (prvok 08V0301). Zoznam použitej literatúry je dispozícii u autorov.
Text a foto Ivan Horvát1, Elena Takáčová1, Dagmar Bednárová1, Pavel Pavlenda1, Karol Chvála2
1 NLC – LVÚ Zvolen, 2 Loben, s.r.o
Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví 8/2024
