Od roku 2006 prebieha na pozemkoch záhradníckej fakulty v Lednici hodnotenie kosatcov skupiny limniris, ktoré je súčasťou doktorandskej práce. Hodnotenie prebieha na rastlinách získaných vegetívnym množením, za pomoci koreňových odrezkov, odobraných na jar roku 2006. Zdrojom rastlín boli porasty patriace do zbierok pána Zdenka Seidla z Ostravy (37 rastlín), ďalej z rastlín patriacich do botanických zbierok z botanickej záhrady hl. mesta Prahy, Trója (52 rastlín), zo škôlok pestovateľov v rámci celej Českej republiky (asi 30 rastlín) a z osiva získaného zo Severoamerickej kosatcovej spoločnosti Signa (43 rastlín) a z osiva od firmy Jelitto (jedenásť rastlín).
Spoločne sa vytvorila pokusná skupina, ktorá zahŕňa 26 druhov v počte 173 rastlín. Každý druh je zastúpený jednak pôvodným, v prírode sa vyskytujúcim botanickým druhom a najčastejšie pestované druhy potom aj niekoľkými kultúrnymi odrodami. Od každej rastliny je v Lednici vysadený jeden kus.
Sledované ukazatele
U uvedených druhov kosatcov je sledovaných niekoľko deskriptorových ukazovateľov:
• Výška rastliny meraná od povrchu pôdy po najvyšší bod rastliny.
• Dĺžka listu meraná ako aritmetický priemer 20 hodnôt dĺžky listu (merané od spodnej časti listu po špičku). Listy sa berú z celého profilu a obvodu rastliny.
• Šírka listu meraná ako šírka listu v strede 20tich náhodne vybraných listov z celého profilu a obvodu rastliny.
• Výška kvetu meraná od spodného okraja kvetu až po vrchný okraj vnútorných kvetných plátkov.
• Šírka kvetu meraná ako vzdialenosť medzi dvoma protiľahlými vonkajšími kvetnými plátkami.
• Počet kvetov počet kvetov na jednej kvetnej stonke a to ako na hlavnom, tak i na bočných kvetných vrcholoch.
• Výška kvetnej stonky meraná od povrchu pôdy po najvyšší bod, najvyššie postaveného kvetu v kvetnom vrchole.
• Počet kvetných stoniek merané v Lednici ako počet všetkých kvetných stoniek danej rastliny v 3 a ďalšom roku pestovania.
Merania sa robia v čase kvitnutia, na pokusných porastoch v Lednici na Morave, a zároveň aj na materských porastoch v botanickej záhrade hl.mesta Prahy, Trója. Namerané hodnoty sa porovnávajú s klimatickými údajmi v danej oblasti, keďže sa jedná o hodnotenie aj vzhľadom na klimatickú oblasť stredoeurópskeho termofytika.
Pre príklad prebiehajúcich meraní uvádzam porovnanie vplyvu teploty vzduchu a zrážok na šírku listu, dĺžku listu, dobu kvitnutia a výšku kvetnej stonky u trinásť kultivarov I. sibirica, ktoré sa nachádzajú v Prahe, Trója tak na pokusných pozemkoch v Lednici.
Pri porovnaní doby kvitnutia kosatcov v Lednici, brané ako dátum plného otvorenia prvého kvetu na danej rastline, zistíme že, vďaka výraznému zníženiu množstva zrážok v mesiaci máj v roku 2008 oproti roku 2007 (o 8 mm), a zachovaní skoro rovnakej priemernej teploty vzduchu (pokles o 0,5 °C), došlo v roku 2008 u sledovaných druhov k oneskoreniu doby kvitnutia, a to o dva až sedem dní podľa druhu. Zo získaných údajov zatiaľ teda vyplýva že na dobu kvitnutia má väčší vplyv množstvo zrážok ako teplota. U všetkých v Lednici zhromaždených a sledovaných rastlín, ktoré kvitli (spolu 69 rastlín) v oboch rokoch (2007 a 2008) je tento posun viditeľný u 95 % rastlín.
Pri porovnaní dlhodobých teplotných a vlhkostných pomerov na jednotlivých výskumných stanovištiach, je jasne vidieť že aj napriek tomu že rok 2006 bol suchší a chladnejší ako rok 2007, kvetné stonky sledovaných kosatcov boli vyššie v roku 2006. Pri porovnaní výskumných lokalít je jasné, že aj napriek tomu že v roku 2007 mala Praha menej zrážok a vyššiu teplotu ako Lednice, sú kvetné stonky sledovaných rastlín v pražskej botanickej záhrade vyššie ako tie v Lednici.
Pri porovnaní šírky listu na pokusných porastoch v Prahe, berúc do úvahy teplotné a zrážkové pomery jednotlivých rokov, zistíme že pri porovnaní s rokom 2007, bol rok 2006 chladnejší a suchší, ale aj napriek tomu väčšina sledovaných kosatcov mala listy širšie v roku 2006.
Pri porovnaní Lednickej a Pražskej lokality v roku 2007 zisťujeme, že je na tom lepšie Lednica, aj keď mala teplotný priemer nižší ako Praha, ale zas mala počas roka viac zrážok.
Pri porovnaní dĺžky listu na pokusných porastoch v Prahe, berúc do úvahy teplotné a zrážkové pomery jednotlivých rokov, zistíme že pri porovnaní s rokom 2007, bol rok 2006 chladnejší a suchší, ale u dĺžky listu sa to na rozdiel od šírky listu prejavilo v prospech roku 2007, teda v prospech roku s lepšími podmienkami (vyššia teplota aj zrážky).
Pri porovnaní roku 2007 v Lednici a Prahe, kde z klimatického hľadiska bola Praha suchšia ale s vyššími teplotami zistíme že hodnoty sú mierne priklonené na stranu Lednice.
Priebežné výsledky
Zo získaných údajov zatiaľ teda vyplýva, že pri porovnaní údajov z Prahy sa nedá jednoznačne povedať do akej mieri teplota či zrážky ovplyvňujú rast. Všeobecne to vychádza tak, že v roku 2006, ktorý bol suchší a chladnejší, boli na sledovaných rastlinách zaznamenané širšie listy a vyššie kvetné stonky, naopak listy boli dlhšie v roku 2007, ktorý bol teplejší a vlhší.
Pri porovnaní Lednice a Prahy nám naopak vychádza že vlhšia lokalita, Lednice, má vyššie hodnoty pre listy, ako u šírky, tak u dĺžky. A teplejšia lokalita Praha, Trója má zas vyššie hodnoty pre výšku kvetnej stonky.
Treba teda počkať na hodnoty z roku 2008, ako aj z rokov nasledujúcich, ktoré potvrdia alebo vyvrátia vplyv vlhkosti a teploty na zmenu dĺžky a šírky listov, výšky kvetnej stonka či doby kvitnutia.
