Koreniny sa používajú od čias, ako si pravekí ľudia začali spríjemňovať chuť ulovenej zvery korienkami, hľuzami, lesnými plodmi. Možno povedať že ich história siaha do najstaršej doby kamennej z pred 450 až 500 tisíc rokov.
V mladšej dobe kamennej už ľudia poznali rascu, archangeliku, paštrnák, či mak. Z tejto doby je mnoho nálezov, ktoré potvrdzujú, že človek sa živil ešte lovom a zberanou rastlinnou potravou, ale vedel už pripravovať jednoduché jedlá. Prirodzene túžil po spestrení ich chute, farby a arómy a postupne nachádzal nové rastlinné druhy, ktoré využíval ako korenie.
Niečo z histórie
Korenie sa stalo dôležitým tovarom obchodovania, platidlom a niektoré druhy dokonca mali cenu zlata. Predstavovali bohatstvo, majetok a silu. Po objavení svetadielov vstupovali pomaly do radu korenín aromatické, vzácne zámorské indické koreniny. Po objavení Ameriky sa k nám dostala napr. paprika, vanilka, kakao. Mnohí panovníci ako napr. Karol V. nemecko–rímsky cisár obetoval obrovské sumy na obsadenie slávneho koreninového ostrova Moluky. Korenie vážili na zlatníckych váhach a v lekárňach ho kupovali bohatí ľudia za obrovské ceny. Z roku 1755 sú už známe knihy, ktoré popisujú, ako používať korenie, pestovateľské technológie rozmarínu, cibule, cesnaku. Používanie korenín sa postupne stávalo súčasťou nielen panskej, ale každej kuchyne. Zo starých obľúbených koreninových rastlín poznáme hlavne zeler, kôpor, majorán, palinu dračiu, fenikel, materinu dúšku.
Dnes sú koreniny neodmysliteľnou súčasťou stravovania (gastronómie) vyspelých krajín. Preto hranicu medzi koreninou a liečivou rastlinou je veľmi ťažké určiť a zaraďujeme ich do spoločnej skupiny LAKR (liečivé, aromatické a koreninové rastliny).
Korenie je časť materskej rastliny, ktorá sa používa do jedla na zvýraznenie jeho chuti, vône, prip. spestrenie farby. Koreníny sa využívajú v potravinárskom priemysle ako ochucovadlá, na konzervovanie potravín, na farbenie potravín (kurkuma, šafran), ďalej v liehovarníctve, v likérnictve, v ostatných rokoch pri výrobe napr. veľmi obľúbených ochutených stolových vôd, v tabakovom priemysle (klinčeky, vanilka) alebo v pivovarníctve.
Pozitívne účinky
Koreniny obsahujú produkty sekundárneho metabolizmu rastlín, ako sú predovšetkým silice, alkaloidy, glykozidy, flavonoidy, horčiny, triesloviny. Hlavná účinná látka, ktorá sa v koreninovej rastline nachádza je nositeľom hlavného terapeutického účinku, či už získanej rastlinnej drogy, alebo čerstvého korenia, ktoré si pridávame do jedla. Preto mnohí lekári a výskumníci odporúčajú používať tieto rastliny v prevencii, ale aj pri liečbe mnohých ochorení. Ich poznanie a hlavne využívanie účinných látok v nich je súčasťou dnešného moderného trendu zdravej výživy a stravovania sa. Výskumy zdravotníckych organizácií, ako napr. Nadácia pre svetový výskum rakoviny poukazujú na to, že zdravou výživou dokážeme eliminovať niektoré druhy rakoviny o jednu tretinu. Preto návrat k prírodným produktom v ostatných rokoch má stúpajúci charakter a to hlavne zo strany spotrebiteľov. K tomuto trendu prispieva aj skutočnosť nárastu alergií. Nepriaznivý vedľajší účinok niektorých chemických prostriedkov, farbív a kozmetík núti výrobcov, aby umelé látky nahrádzali prírodnými.
V kozmetickom priemysle sa využívajú hlavne produkty metabolizmu týchto rastlín – silice, ktorí majú široké využite pri výrobe parfumov, mydiel, šampónov, mastí, olejov, balzamov a mnohých iných kozmetických prípravkov. Ich nenahraditeľné miesto je pri využití v aromaterapii.
Text a foto Ing. Silvia Barátová, PhD., FZKI SPU Nitra
Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví č.4/2011.
