Pojem integrovaná produkcia (IP) nie je obecne známa jednotná definícia. Na celosvetovej úrovni publikovala tento pojem a smernice International Organisation for Biological and Integrated Control of Noxious Animals and Plants (IOBC) pre integrovanú ochranu – používanie prípravkov na ochranu rastlín, čo je podmnožina integrovanej produkcie.
Cieľom integrovanej produkcie je zdravotne bezpečný produkt vysokej kvality pri uplatnení ekologicky prijateľných metód pestovania a minimalizácii používanie chemických prípravkov na ochranu rastlín ako aj ochrana prírodného prostredia a užitočných živých organizmov, ktoré sa v nej vyskytujú.
V starých krajinách EU je od roku 2000 veľmi dobre vypracovaná metodika kontrolovanej, alebo integrovanej produkcie, ktorá vo svojej podstate zabezpečuje produkciu tzv. bezpečných/kontrolovaných poľnohospodárskych produktov a chráni životné prostredie. Najrozšírenejší je tento pojem v Nemecku, Rakúsku, Taliansku a Francúzku. Najkomplexnejšie má vypracovanú IP Švajčiarsko, kde sa pojem integrovaná produkcia začal používať už v roku 1976.
Po roku 2004 sa k pojmu IP začali výraznejšie hlásiť aj ďalšie krajiny ako je Poľsko, Litva, Maďarsko, Česká republika, Slovensko.
Zákonné predpoklady
Rakúsky systém je veľmi dobre prepracovaný a preto by mohol byť vzorom ako pre ČR tak i pre ďalšie zjednocovanie národných systémov IP do jedného v rámci EU. Je známe, že v súčasnosti sa pripravuje smernica Európskej komisie pre IP, ktorá by mala byť podkladom k zjednoteniu IP v rámci EU.
Keďže integrovaná produkcia je dotovaná v rámci agroenviromentálnej podpory poľnohospodárskych podnikov, je to určite konkurenčná výhoda krajín/firiem, ktoré sú v IP zaradená a poberajú podporu.
Rakúsko má prehľadný systém IP tvorený kombináciou metodického riadenia na vládnej a mimovládnej úrovni s využívaním finančných podpôr EU ako národných dotácií.
Základom je zákon č. BMLFUW-LE.1.1.8/0015-II/8/2005 vydaný spolkovým ministerstvom poľnohospodárstva, lesníctva a ochrany životného prostredia ÖPUL 2007 (AEO) vydaný v roce 2007 pod názvom Špeciálne smernice pre Rakúsky program pre podporu enviromentálne vhodného poľnohospodárstva, ktorý zodpovedná požiadavkám životného prostredia, ochraňuje vonkajšie a prirodzené životné prostredie. Tento program zahrňuje integrovanú produkciu, biopestovanie, ochrana proti erózií, zatrávňovanie ornej pôdy a kosenie horských lúk.
Cieľ, predmet a výška podpory IP
Cieľom IP poľných kultúr v Rakúsku je redukcia používania hnojív a prípravkov na ochranu rastlín (ďalej POR) na určitých kultúrach pestovaných intenzívnym spôsobom z oživenie osevných postupov, kde dominujú obilniny a kukurica. Nemenej dôležitá je senzibilizácia/vnímanie roľníkov k téme ochrany rastlín v súvislosti s témou biodiverzity
Predmetom je podpora poskytovaná za dodržiavanie požiadaviek IP ornej pôde podniku, ktorá je v predmetnom roku obhospodarovaná jednou alebo viacerými nasledovnými kultúrami – viz tabuľka.
Požiadavky na podporu
Požiadavky podpory pre všetky kultúry v IP je v princípe rovnaká ako v SR, t.j. používanie POR v zmysle práve záväzného platného zoznamu a dodržiavanie obmedzení stanovených v zozname, nepoužívanie kalov a kompostovaných kalov na celej výmere ornej pôdy, držiavanie predpísaného hnojenia a povinnej dokumentácie týkajúcej sa hnojenia dusíkom, vedenie knihy honov a pravidelné školenia ako aj pôdy a produktu.
Nad rámec obvyklých požiadaviek na IP je:
• obmedzenie používania fosforečných minerálnych hnojív ak je celá orná pôda podniku zásobená množstvom v priemere 60 kg P2O5/ha, prípadne ak je príjem fosforu mínus odber fosforu rastlinami z iných hospodárskych hnojív na základe bilancie živín nad touto hranicou,
• neúčasť na opatrení: „Nepoužívanie prostriedkov podporujúcich zvyšovanie úrody na ornej pôde“,
• výlučne používanie certifikovaného osiva u repy a každoročne min. 15 % certifikovanej sadby u zemiakov,
• rozbory závlahovej vody napr. u jahôd,
• dodržanie predpísaného striedania plodín.
Více informací naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví č. 8/2010.
Text Ing. Jozef Artim, CSc.