Významným obdobím pre uplatňovanie cudzokrajných drevín na Slovensku bolo obdobie rokov 1950–1965, v ktorých sa dôsledku delimitovaných a degradovaných pôd v krasových územiach zalesnilo približne 200 tis. ha pôd ako nevhodných na poľnohospodárstvo. V súčasnosti môžeme potvrdiť, že tento proces zmien priniesol zvýšenie ekologickej stability a zavádzaním cudzokrajných ekotypov z iných orografických a pôdnoklimatických podmienok sa zlepšila celková druhová biodiverzita krajiny.
Proces prieniku cudzokrajných drevín na Slovensku vyvrcholil koncom 60. rokoch 20. storočia, kedy sa u nás evidovalo 34 druhov cudzokrajných drevín na ploche 65 tis. ha. Uvedený prístup predpokladal vytvorenie nového systému hodnotenia potenciálu krajiny, t.j. hodnotenia na základe stanovištných podmienok s rôznym využívaním a stupňom pozmeneného obhospodarovania.
Cudzokrajné dreviny a ich kultivary prenikli najprv do urbanizácie miest, postupne do vzdialených vidieckych sídiel a vznikali tak reprezentatívne krajinné typy, akými sú oblasti s gaštanom jedlým (Castanea sativa Mill.) napr. v Malých Karpatoch, na Žitavskej tabuli, Krupinskej vrchovine, či Ondavskej vrchovine. Tieto gaštanice boli založené predovšetkým z hľadiska uspokojovania ľudských potrieb, pričom pozitívne ovplyvňovali štruktúru a plnenie jednotlivých funkcií krajiny. Medzi najstaršie výsadby gaštana jedlého na Slovensku pravdepodobne patrí Jelenecká gaštanica v okolí hradu Gýmeš, ktorá v minulosti zohrala dôležitú úlohu pri ďalšom rozširovaní gaštana jedlého na našom území. Pôvodné gaštany tu boli vysadené po oboch stranách hradu ako ovocná záhrada, z ktorej sa dnes vyvinul neošetrovaný gaštanový lesný porast. Aj napriek tomu, že sa v našich podmienkach už prirodzene zmladzoval a stanovištné podmienky, t.j. kyslý kremencovitý podklad so slabo kyslými pôdami a miernou klímou vyhovujú jeho ekologickým nárokom, po dlhých desaťročiach nešetrných rabovačiek z lesných porastov gaštaníc prichádza k postupnej likvidácii gaštaníc na Slovensku.
Stanovištné podmienky
Gaštan jedlý (Castanea sativa Mill.), patrí k najstarším drevinám sveta. Býva označovaný aj ako „chlebový strom“, v čase neúrody sa jeho plody používali ako hlavná náhrada obilnín a zemiakov. Patrí medzi dlhoveké mohutné stromy, v zdraví a plodnosti prežije aj niekoľko storočí. Ťažiskom jeho výskytu na Slovensku sú pahorkatiny južného a juhozápadného Slovenska, kde sa pohybuje nadmorská výška od 200 až 500 m n. m. Reliéfy pahorkatín tak vytvárajú podmienky na zmierňovanie rozdielov medzi ročnými, ale aj dennými výkyvmi teplôt a preto sa tu gaštanu darí i počas nepriaznivého vplyvu nízkych teplôt, letných horúčav a v období nedostatku vlahy. Vyžaduje minimálne 700 mm zrážok ročne s vlhkou jarou a koncom leta, keď začína svoje vegetačné obdobie a jadro nadobúda svoj definitívny tvar.
Text a foto Ing. Eva Pekárová, MBA .Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava
Celý text článku včetně fotografií naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví č. 7/2021.
