Platany upútavajú pozornosť svojou zložito klenutou korunou, previsnutými spodnými konármi, ale i odlupujúcou sa kôrou. Tieto mohutné dekoratívne stromy, rezistentné voči nepriaznivým klimatickým podmienkam, odolné voči prerezávaniu sú vhodné na väčšie námestia a do veľkých parkov. Škodlivinami zaťažené prostredie znášajú oveľa lepšie než iné dreviny, preto sa vysádzajú prednostne vo veľkých mestách v parkoch a pozdĺž ciest. Okrem poškodenia hmyzom a bakteriálnej infekcie sú listy platanov napádané aj hubami spôsobujúcimi antraknózu a múčnatkové ochorenie.
Antraknóza
Antraknóza platanov je hubové ochorenie, ktoré sa vyskytuje každoročne. Je považovaná len za estetické ochorenie. Spôsobuje znetvorenie a odlistenie stromov, oslabuje ich, čím sa stávajú náchylnými na iné vážne choroby, hmyzích škodcov a abiotické faktory.
Antraknóza je veľmi rozšírené ochorenie platanov. Areál výskytu tohto ochorenia je v Severnej a Južnej Amerike, Afrike, Európe, Ázii a Novom Zélande. Ochorenie je charakteristické nekrotizáciou listov a výhonkov, defoliáciou, rakovinovými ranami, usychaním výhonkov a deformáciou konárov. Toto ochorenie bolo prvýkrát opísané v roku 1815 v Anglicku na Platanus occidentalis. V minulosti sa nazývalo aj listová spála (leaf blight, leaf scorch), ale termín antraknóza je pre fytopatológov najprijateľnejší.
Pôvodcom ochorenia je mikroskopická huba, ktorá vytvára teleomorfné štádium Apiognomonia veneta a anamorfné štádium Discula platani. V priebehu ontogenézy vytvára huba aj spermogóniové štádium Gloeosporidina platani.
Hostiteľskými rastlinami tejto huby sú platan východný Platanus orientalis, platan západný P. occidentalis, platan javorolistý P. x hispanica a západoamerické druhy P. racemosa a P. wrightii. Náchylnosť hostiteľskej dreviny na antraknózu závisí na druhu platana, na jednotlivej rastline, na fyziologickom stave rastlín a na infekčnom tlaku inokula huby. Platanus orientalis a hybridy medzi týmto druhom a náchylným P. occidentalis sú viac odolné voči tomuto ochoreniu. Najnáchylnejšie potomstvá vznikajú krížením medzi P. occidentalis a druhmi P. racemosa a P. wrightii.
Príznaky infekcie sa objavujú v závislosti od prevládajúcej teploty počas marca a začiatku apríla. V jarných mesiacoch dozrievajú čierne peritécia huby. Počas daždivého obdobia je vypudené z plodničiek veľké množstvo mikroskopických spór. Spóry sú rozširované vetrom alebo dažďom. Za vhodných podmienok spóry klíčia a huba penetruje do pletiva stromu. V infikovanom pletive huba vytvára počas vegetačného obdobia acervuly anamorfného štádia. Vo vnútri acervul sú konídie v rôsolovitej hmote, ktorá počas dažďa absorbuje vodu a zväčší sa, čím sa vytvoria vhodné podmienky pre ďalšie rozptýlenie spór. Kolonizácia huby v konároch spôsobuje nekrózu kambia a kôry, púčikov a konárov a indukuje vývoj rakoviny. Rakovina konárov sa objavuje na jar, predtým ako sa vyvinú listy. Potom ako konce jednoročných konárov odumrú, malé, čierne plodničky huby pretrhnú kôru odumretých konárov. Neskôr sa objavia rakovinové rany na kôre, ako aj nižšie na starších konároch. Rakovina púčikov sa objavuje v tom istom čase ako rakovina konárov. Keď rakovina zasiahne jednotlivé púčiky, púčiky odumierajú skôr ako začnú rašiť. Počas štádia rakoviny výhonkov odumierajú vyvíjajúce sa terminálne výhonky a nové nedozreté listy náhle. Na jar sú výhonky zvädnuté a odumreté, vyzerajú ako poškodené mrazom. V štádiu rakoviny listov sú mladé aj dozreté listy infikované spórami produkovanými na rakovinových ranách konárov. Na listoch vznikajú hnedé nekrotické škvrny pozdĺž listovej žilnatiny. Tmavohnedé plodničky huby (acervuly) sú viditeľné v nekrotickej oblasti na oboch stranách listu. Metlovitý vzhľad konárov na stromoch s chronickými antraknóznymi infekciami je spôsobený početným laterálnym rozkonárením konárikov po odumretí rastového vrcholu. Huba prezimováva v infikovaných opadaných listoch, v infikovaných púčikoch a rakovinou poškodených konároch.
Odstránenie infikovaných listov a konárov redukuje množstvo prítomného inokula. Tento infikovaný materiál je potrebné spáliť alebo inak zničiť. Pri extrémne silnom výskyte tohto ochorenia je možné na jar aplikovať účinné fungicídy.
Múčnatkové ochorenie
Múčnatkové ochorenie platanov spôsobuje pôvodom severoamerický druh huby Erysiphe platani. Huba napáda a zapríčiňuje deformáciu listov a výhonkov platanov (Platanus occidentalis, P. orientalis, P. x hispanica, P. racemosa a P. wrightii). Prvýkrát bola nájdená na jeseň roku 1874 v USA. Epidemickým šírením sa tento patogén rozšíril do Južnej Ameriky, Afriky, Ázie, Austrálie, na Nový Zéland, ako aj do Európy. V Európe sa táto múčnatkotvará huba objavila prvýkrát v roku 1962 v Taliansku. Následne bola zaznamenaná už v niekoľkých európskych krajinách (Bulharsko, Čierna Hora, Francúzsko, Grécko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko). V roku 2004 bola zaznamenaná na P. x hispanica na Slovensku a v roku 2006 aj v Maďarsku. Doposiaľ nemáme potvrdenú informáciu o jej výskyte v Českej republike.
Príznaky ochorenia sa objavujú na listoch a listových stonkách ako charakteristické biele až sivobiele povlaky mycélia huby. Mladé listy a výhonky sú v dôsledku tejto hubovej infekcie deformované. Z mycélia vyrastajú konidiofóry s elipsovitými až súdkovitými konídiami. Konídie sú rozširované vetrom, dažďom alebo hmyzom na ďalšie listy. Na jeseň sa vytvára množstvo guľatých plodničiek – chasmothécií, ktoré sú podľa stupňa zrelosti žlto, hnedasto až čierno sfarbené a po dozretí obsahujú vrecká s tromi až šiestimi askospórami. Hyalinné prívesky plodničiek majú dichotomicky rozkonárené zakončenia. Tento patogén prezimováva na opadaných listoch. V priebehu nasledujúceho vegetačného obdobia dozreté plodničky praskajú a uvoľnené askospóry spôsobujú primárnu infekciu listov platanov za vhodných vlhkostných a teplotných podmienok.
Výskyt tohto múčnatkového ochorenia na platanoch rastúcich v parkoch a alejach je u nás zatiaľ len ojedinelý a nie je potrebná chemická ochrana proti jeho pôvodcovi. Vážnejšie poškodenia (defoliácia, zakrpatenie mladých platanov) však môže huba spôsobovať v pestovateľských škôlkach.
Mám otázku akým prostriedkom treba platan ošetriť ak su už sú
MÚČNATKOU napadnuté Ďakujem.