Hruška snežná je ponticko-mediteránny taxón, zaujímavý z taxonomického, historického a morfologického hľadiska. Názov je pravdepodobne odvodený od zvláštneho zeleno-sivého sfarbenia olistenej koruny, podmieneného výskytom hustých trichómov nielen na spodnej, ale aj lícnej strane listov, na mladých jednoročných výhonkoch a dokonca aj na mladých plodoch.
Nápadne sivé sfarbenie má borka na kmeni a starších konároch.
Podľa mnohých autorov, ktorí sa zaoberali problematikou rodu Pyrus L., je hruška snežná popri hruške planej považovaná za jeden zo základných – východiskových druhov, ktoré sa podieľali na vzniku dnešných kultúrnych odrôd hrušiek.
Severná hranica prirodzeného rozšírenia hrušky snežnej zasahuje aj na južné Slovensko. Podľa údajov Peniaštekovej (Flóra Slovenska, 1992) rastie veľmi zriedkavo v Ipeľsko-rimavskej brázde, Považskom Inovci, Tríbeči a v Slovenskom Rudohorí. Jej výskyt bol zaznamenaný na 7 lokalitách a novú, ôsmu lokalitu uvádza Králik (1994). Zväčša ide o izolované výskyty s malou početnosťou jedincov. Patrí k najzriedkavejším pôvodným drevinám na Slovensku a je zaradená do skupiny kriticky ohrozených taxónov.
V rokoch 1994 - 1999 sa na Slovensku, vzhľadom na predpokladané globálne klimatické zmeny atmosféry, uskutočnilo podrobnejšie štúdium hrušky na 64 pokusných plochách, pričom sa hodnotilo 1149 jedincov. Zo rozsiahleho podkladového materiálu, na základe štatistického vyhodnotenia morfologických znakov listov a plodov, sa na území Slovenska identifikovali tri základné taxóny hrušiek: hruška planá (Pyrus pyraster (L.) Burgsd.) s 1100 jedincami, hruška splanená (Pyrus amphigenea (Domin) Terpó) so 42 jedincami a hruška snežná (Pyrus nivalis Jacq.) so 7 jedincami, ktoré sa vyskytli len na jednej pokusnej ploche (lokalita Pukanec).
Táto lokalita, na ktorú upozornil Králik (1994), sa nachádza v Štiavnických vrchoch v nadmorskej výške 400 - 480 m na južnej až juhozápadnej expozícii. Hrušky rastú na pasienku s vegetáciou teplých dubových spoločenstiev a v ovocných sadoch. Celkove sme na tejto lokalite hodnotili 14 jedincov hrušiek, z ktorých 7 sme zaradili k hruške snežnej. Výška jedincov hrušky snežnej sa pohybovala od 6 m do 11m a hrúbka d1,3 od 22 cm do 65 cm, pričom najhrubší jedinec mal výšku 9 m. Všetky jedince mali rozkonárený kmeň, husté koruny s 30 - 60 º uhlom odklonu stredne hrubých, bezostňových konárov, pri ktorých prevažoval rozložitý typ habitu s pologuľovitou korunou, (len jeden strom mal korunu vajcovitú).
Vyhodnotením morfologických znakov listov a plodov hrušky snežnej na danej lokalite sme získali tieto poznatky. Listy sú vždy kopijovité s klinovitou bázou listovej čepele, spodná strana listovej čepele je husto plstnatá. Priemerná hodnota dĺžky listovej čepele je 78,14 mm s rozpätím 60 – 85 mm a šírky 38,43 mm s rozpätím 33 – 43 mm. Uhol vrcholu listovej čepele má priemernú hodnotu 81,14º s rozpätím 73 – 90º, okraj listovej čepele je celistvý (71,4 %) alebo pílkovitý do 1/3 (28,6 %). Priemerná dĺžka listovej stopky je 30,29 mm s rozpätím 21 – 44 mm. Štíhlostný kvocient listu (pomer dĺžky listovej čepele k jej šírke) má priemernú hodnotu 2,04 s rozpätím 1,81 – 2,31 a tvarový kvocient (pomer vzdialenosti najširšieho miesta od bázy listu k dĺžke listovej čepele) 0,54 s rozpätím 0,50 – 0,59.
Plody sú výlučne jablkovité s priemernou hodnotou dĺžky plodu 34,60 mm a rozpätím 26 – 41 mm a priemernou hodnotu šírky plodu 42,20 mm s rozpätím 34 – 52 mm. Báza plodu je prevažne plochá (60 %) alebo vyvýšená (40 %), kalich vždy trváci. Priemerná dĺžka stopky plodu je 25,73 mm s rozpätím 2 – 41 mm. Štíhlostný kvocient plodu 1,11 s rozpätím 0,76 – 0,87 a tvarový kvocient 0,615 s rozpätím 0,53 – 0,78.
Správnosť taxonomického zaradenia jedincov hrušiek na základe morfologických (tvarových) znakov listov a plodov sme overili aj testom preukaznosti rozdielov medzi hodnotenými druhmi v ich rozmeroch. Štatisticky významné rozdiely medzi taxónmi sa potvrdili v znakoch listov - dĺžke a šírke listovej čepele, uhle vrcholu listovej čepele a pomerných znakoch, akými sú štíhlostný a tvarový kvocient. Vysoko preukazné rozdiely medzi taxónmi sme zaznamenali aj v dĺžke plodov.
Na území Maďarska, kde je výskyt hrušky snežnej omnoho početnejší, sa touto problematikou podrobnejšie zaoberal Terpó (1960) a v rámci taxónu Pyrus nivalis Jacq. vytvoril a charakterizoval 3 variety (var. typicum, var. orientalis, var. slavonica) a v ich rámci ešte viacero nižších taxónov. Kvôli prehľadnosti uvádzam stručnú charakteristiku variet podľa Terpóa, ktoré sme identifikovali aj na území Slovenska:
Pyrus nivalis Jacq. var. typicum Terpó
Listy sú podlhovasto obrátene vajcovité, najširšie v hornej tretine, čepele sú 50 – 90 mm dlhé a 30 – 40 mm široké, na báze zbiehavé, na vrchole zaoblené prípadne zakončené krátkym hrotom, celistvookrajové alebo pri vrchole slabo predĺžene zúbkovité, ku stopke zbiehavé, spodná strana je husto plstnatá, stopka 8–20 mm dlhá. Plod je stlačene guľovitý, približne 50 mm veľký, zelený až červenkastý, plodová stopka je 40 – 53 mm dlhá (Terpó, 1960).
Pyrus nivalis Jacq. var. orientalis Terpó
Listy sú obrátene vajcovité až kopijovité, kožovité, tmavozelené, čepele sú 60 – 80 dlhé 25 – 33 mm široké, na báze klinovité, na vrchole zaoblené, krátko prihrotené alebo predĺžene hrotité, väčšinou celistvookrajové, len niekedy na vrchole málo zúbkovité. Vrchná strana je lysejúca, spodná múčnato plstnatá, stopka 25 – 55 mm dlhá, plstnatá. Plod je stlačene guľovitý, žltozelený, jemne bodkovaný, 25 – 35 mm dlhý a 30 – 40 mm široký, stopka 10 – 26 mm dlhá, plstnatá. Od typu sa odlišuje predĺženými listami, dlhšími stopkami listov, menšími plodmi a kratšími plodovými stopkami. (Terpó, 1960).
Zo siedmich hodnotených jedincov hrušky snežnej na lokalite Pukanec len jeden patril do var. typicum (Terpó), dosahoval výšku 9 m, hrúbku d1,3 65 cm, listová čepeľ bola kopijovitá až predĺžene obrátene vajcovitá (60 × 33 mm), uhol vrcholu čepele 77 º, plody jablkovité (32 × 34 mm), stopka 21 mm, na báze plochá, kalich trváci.
Ostatných 6 jedincov patrilo do var. orientalis (TERPÓ), ich výšky sa pohybovali v rozpätí 6-11 m, hrúbky d1,3=22 - 48 cm, listové čepele boli kopijovité až predĺžene obrátene vajcovité (78-85 × 36-43 mm), uhol vrcholu čepele 73 – 90 º, plody jablkovité (26 - 41 × 34 - 52 mm), stopky 11 - 27 mm na báze ploché alebo vyvýšené, kalich trváci.
Získané poznatky upresňujú údaje o výskyte a znakoch hrušky snežnej na Slovensku.
