Sedmokráska obyčajná (Bellis perennis L.) je trváca bylina 5 až 15 cm vysoká s rozkonáreným podzemkom, z ktorého vyrastá prízemná ružica listov. Má jednoduché listy so širokou stopkou. Holá stonka nesie kvety vyrastajúce v súkvetí (úbor). Kvety sedmokrásky vylučujú množstvo medovej šťavy, preto sú hojne navštevované hmyzom. Plod je drobná, jeden milimetr dlhá žltohnedá nažka. Sedmokráska potrebuje mnoho vody. Pomerne často ju napádajú hrdze, ktoré spôsobujú viditeľné deformácie. Ich pôsobením postihnuté časti rastliny chradnú a často odumierajú.
Hrdze (Uredinales) patria medzi vysoko vyvinutú skupinu fytopatologických húb. Sú to obligátne parazity. Niektoré striedajú dvoch hostiteľov, časť vývinu sa uskutočňuje na jednom, druhá časť na inom, úplne nepríbuznom hostiteľovi. Prezimujú vo forme teliospór, zimných výtrusov, ktoré na jar klíčia v bazídiá s bazídiospórami. Po primárnej infekcii sa na listoch objavujú spermagóniá a aécie. V nich sa tvoria žltooranžové aecídiospóry a tie vietor ďalej roznáša na listy rastlín. Tam spôsobujú tvorbu škoricovohnedých urédií – letných spór.
Na prítomnosť hrdzí u sedmokrások poukazujú malé žlté škvrny na vrchnej strane listov, jež sa po prepuknutí choroby zafarbujú do oranžova a červenohneda. Na nich sa tvoria spóry, ktoré sa uvoľňujú a na listoch sú viditeľné vo forme hrdzavého „prášku“. Ak sa ochorenie hneď nezachytí, spóry sa veľmi rýchlo rozširujú na zdravý porast. Hrdze tvoria viac druhov spór zabezpečujúcich ich masové šírenie, ale aj prezimovanie.
Pôvodca choroby
Rizikovými faktormi sú extenzívne udržiavané trávne plochy, stresové podmienky pre trávnik, vysoká teplota (20 až 30 °C) a vlhkosť vzduchu, nadbytok organickej hmoty. Pôvodca choroby prečká vo forme mycélia a urediospór (letných spór) v infikovanej trávnej hmote. Za priaznivých podmienok – hlavne ku koncu leta (po období vysokých teplôt a nástupu tvorby rosy) dochádza k masívnemu prepuknutiu choroby, nakoľko spóry sa rozširujú vzduchom a prenosom používaných mechanizmov.
Na sedmokráskach boli zaznamenané tri druhy hrdzí: Puccinia obscura Schröet., Puccinia lagenophorae Cooke a od roku 1996 Puccinia distincta McAlpine, kedy ju prvýkrát zaznamenali v Anglicku, vo Francúzku a v Taliansku. Ďalšie správy o jej výskyte pochádzajú zo Švajčiarska, Rakúska a Nemecka. Hrdza bola do Európy pravdepodobne zavlečená z Austrálie alebo môže pochádzať z podobnej huby P. obscura, ktorá sa vyskytuje v Európe a v Severnej Amerike.
Ochrana je možná
P. distincta je vzácna hrdza, u ktorej sú jej aeciospóry schopné opakovane infikovať hostiteľské druhy, na nichž je produkovaná. Pred vypuknutím súčasnej epidémie na sedmokráskach okolo roku 1996, P. distincta spôsobovala infekcie len na vyšľachtených formách sedmokrások, ktoré sú vzhľadom na vysokú rýchlosť šírenia a pôsobenia infekcie na patogénna veľmi citlivé. Objavenie sa súčasnej pan-európskej epidémie je spojené s objavením sa nového kmeňa P. distincta schopného infikovať sedmokrásky, ktoré sú v Európe prakticky všadeprítomné. Výskumami sa zistilo, že aeciálna infekcia divých sedmokrások postupuje oveľa pomalšie ako na kultivovaných odrodách a nie je vo všeobecnosti letálna (usmrcujúca), pretože infikované rastliny uvoľňujú aeciospóry počas obdobia rastu. To pravdepodobne umožnilo rozšírenie patogénna naprieč Európou napriek krátkej životnosti jeho spór. Hrdza netvorí urediniospóry a pykniospóry. Teliospóry a bazídiospóry sú nefunkčné a môžu byť pozostatkom po predkoch. Infekcia sa uskutočňuje výlučne aeciospórami, ktoré sú rozširované vetrom.
Ochrana spočíva vo vyrovnanej výžive. V prípade silného napadnutia možno použiť ošetrenie fungicídmi s účinnou látkou mancozeb, propiconazole, azoxystrobin, triadimenol, fenarimol, trifloxystrobin.