V súlade s cieľmi a potrebami Národného programu zhromažďovania, uchovávania a využívania genetických zdrojov v SR, zabezpečuje Génová banka Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch dlhodobé uchovávanie genofondov rastlín pre potreby budúcich generácií a využitie v súčasnom šľachtení a výskume.
Novovytvorená Génová banka začala svoju činnosť v novembri 1996 a jej riaditeľkou sa stala Ing. Daniela Benediková, PhD. Nositeľom a garantom Národného programu je Ministerstvo pôdohospodárstva SR, ktoré poverilo jeho koordináciou VÚRV v Piešťanoch.
Okrem uchovávania semenných zdrojov v laboratórnych podmienkach spadajú pod ochranu a uchovávanie genetického dedičstva aj vegetatívne rozmnožované druhy v poľných kolekciách (repozitóriá) a v sadoch (staré domáce odrody), ktoré sa rozprestierajú na ploche 125 ha. Do Národného programu je zapojených 23 pracovísk, z ktorých sa asi 10 zaoberá záhradníckou činnosťou. K najvýznamnejším z nich patria VŠS Veselé pri Piešťanoch (teplomilné ovocné druhy – broskyne, marhule, mandle a orechy), VÚOOD Bojnice (drobné ovocie), Botanická záhrada Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Nitra (liečivé rastliny), Výskumný ústav zeleninársky (zelenina, liečivé rastliny), Geranium Vrbové (muškáty, letničky, okrasné rastliny). Z celkového počtu 25 954 genetických zdrojov pripadá na ovocné druhy 20 %, na kvetiny a okrasné druhy 0,9 %, na zeleninu, koreninové a liečivé rastliny 3 %. Toto, pomerne malé percento genetických zdrojov záhradníckych plodín, spôsobil vývoj po privatizácii niektorých pracovísk, kedy došlo k ich značnému zníženiu a niekedy aj k likvidácii.
Podľa zákona č. 215/2001 Z.z. uzatvára Génová banka síce s jednotlivými pracoviskami zmluvy o ochrane genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo, avšak dosiaľ sa nepodarilo vytvoriť jeho vykonávacie predpisy, ktoré by stanovovali okrem iného aj spôsob financovania. Je to na škodu veci, pretože nemôže koordinovať činnosť jednotlivých riešiteľských pracovísk. Zatiaľ dostávajú tieto pracoviská dotácie (na podporu v podnikaní) z MP SR, ktoré však zväčša využívajú na základné pracovné operácie. Génová banka považuje za najsprávnejšie riešenie taký postup, pri ktorom by mohla rozdeľovať finančné príspevky na konkrétny účel sama, a tak by mohla ich vynaloženie aj kontrolovať a vyžadovať plnenie úloh určených zmluvou. Takýto systém fungovania spolupráce je zaužívaný v krajinách Európskej únie. Po vstupe SR do EÚ budeme musieť prispôsobiť našu legislatívu Smernici EÚ 1467/94 – o uchovávaní, hodnotení a udržiavaní genetických zdrojov v poľnohospodárstve. Na zohľadnení požiadaviek, vyplývajúcich z tejto smernice, pracuje v súčasnosti aproximačná komisia pri MP SR.
Génová banka ako národná inštitúcia je členom viacerých medzinárodných organizácií, ktoré sa združujú na základe ochrany a uchovávania genofondov, ich mapovania a monitorovania (Medzinárodný inštitút genetických zdrojov rastlín IPGRI v Ríme, Európsky kooperatívny program pre genetické zdroje rastlín ECP/GR, Komisia pre genetické zdroje rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo pri FAO v Ríme). Pracovníci Génovej banky sa zúčastňujú na riešení niektorých výskumných projektov EÚ, ako je GENRES, EPGRIS a PRG Forum. Nové smerovanie genetických pracovísk sa upriamuje aj na spoluprácu s ekologickými organizáciami, ktoré tiež svojou činnosťou pomáhajú k priblíženiu sa k hlavnému cieľu - zachovaniu vzácnych genofondov rastlín pre ďalšie generácie.
