Choroby ostružiny černicovej

V súčasnosti sa rozširuje pestovanie drobného ovocia, medzi ktorým sa čoraz viac vyskytuje ostružina černicová – Rubus fruticosus L. (černica). Jej plody sú atraktívne, chutné, bohaté na vitamíny E, B, PP a minerálne látky (horčík, vápnik, jód, fosfor, železo, draslík), s vysokou nutričnou hodnotou a možnosťou rôznorodého spracovania.

Černice sú na pestovanie veľmi nenáročné, nemajú špeciálne nároky na pôdu ani polohu. Nevysádzame ich však v polohách s výskytom pravidelných silných jarných mrazov, mrazových kotlinách, rovnako ako aj v zamokrených či príliš suchých pôdach. Darí sa im hlavne na slnečnej strane. Černice rastú veľmi bujne. Z jedného kríka vyrastie 10 až 20 výhonov, ktoré musíme pravidelne prerieďovať, teda odstraňovať všetky poškodené a namrznuté výhony.
Zo škodcov sa na černiciach pomerne často vyskytuje byľomor ostružinový –Lasioptera rubi (Heeger) alebo krasoň ostružinový – Agrilus agrichalceus (Redt.), vlnovníkovec ostružinový – Eriophyes rubicolens (G. Canest.), cikádočka ružová – Edwardsiana rosae (Linn.) a rôzne vošky.
Z chorôb sa môže objaviť hrdza vyvolaná hubou Phragmidium violaceum, na listoch a výhonoch bezostnatých černíc hrdzu vyvoláva huba Kuehneola albida, hnilobu plodov spôsobuje pleseň sivá – Botrytis cinerea a rôzne škvrnitosti listov a výhonov spôsobujú parazitické mikroskopické huby. K týmto hubám patria Elsinoë veneta vyvolávajúca antraknózu, Septoria rubi spôsobujúca septóriovú listovú škvrnitosť, Cercospora rubi, ktorá zapríčiňuje cerkospórovú listovú škvrnitosť a Rhabdospora ramealis spôsobujúca odumieranie úponkov.

Huba Phragmidium violaceum
Charakteristickým znakom poškodenia listov, kvetných púčikov, nezrelých plodov a zelených častí výhonov hubou Phragmidium violaceum (Schultz) G. Winter je vznik purpurovohnedých škvŕn veľkých 2 – 3 mm na vrchnej strane listov. Ťažko poškodené listy hnednú, vädnú a z výhonov postupne opadávajú. Vývojový cyklus huby začína na jar na mladých listoch černíc. Na vrchnej strane listov sa tvoria drobné, výrazné žlté škvrny. Na spodnej strane týchto listov sa na škvrnách tvoria jarné oranžovožlté spóry – aecídiospóry. Krátko po úplnom olistení sa na spodnej strane listov od polovice mája do polovice júna tvoria pre hrdze charakteristické hrdzavohnedé prášivé kôpky s letnými spórami – urediospórami, ktoré vo vlhkom prostredí klíčia a v priebehu 6 – 8 hod. infikujú listy, do ktorých prenikajú hlavne cez prieduchy. Nová generácia spór sa vytvára v priebehu siedmich až štrnástich dní. Šíreniu napomáha silná rosa, ako aj vysoká vzdušná vlhkosť. Zároveň s nimi sa na listoch nachádzajú aj tmavohnedé až čierne kôpky zimných spór – teliospór, ktoré do konca vegetačného obdobia vytvoria na spodnej strane napadnutých listov súvislé povlaky. Teliospóry sa nachádzajú nielen na opadnutých listoch, ale aj na listoch, ktoré takmer do jari zostávajú na konároch. Na jar klíčia bazídiospóry, ktoré spôsobujú primárnu infekciu.

Hrdza ostružinová
V súvislosti s pestovaním bezostnatých černíc sa v ostatných rokoch vyskytuje novší druh, a to hrdza ostružinová – Kuehneola albida (J. G. Kühn.) Magn., syn. K. uredinis (Link.) Arth. Na spodnej strane listov sa objavujú žltooranžové kôpky výtrusov, ktorými sa ochorenie, hlavne počas daždivého počasia, rýchlo šíri. Staré, silno napadnuté listy predčasne opadávajú, čo nepriaznivo ovplyvňuje úrodu. Hrdza prezimuje v napadnutých výhonkoch, na ktorých sa na jar objavujú fialovočervené zdureniny. V nich pokožka praská a uvoľňujú sa žlté spóry, ktoré napádajú spodnú stranu listov. Aj keď spóry hrdze nie sú pre človeka toxické, u ľudí citlivých na peľ a prach môžu vyvolať rôzne alergie, preto je dôležité používať ochranné oblečenie a okuliare.

Pleseň sivá
Mnohé hospodársky významné rastliny spravidla po dlhom období jarných dažďov infikuje pleseň sivá – Botrytis cinerea Pers.: Fr. Napadnuté kvety a kvetenstvo černíc sa sfarbujú dohneda a za vlhkého počasia ich môže prerásť sivý povlak huby. Napadnutá časť kvetenstva zasychá. Vo forme vegetatívneho mycélia prečkáva horúce letné obdobie a v prípade vlhkého počasia infikuje ešte nezrelé plody, ktoré sa sfarbujú dohneda a na nich vyrastá sivý porast plesne, ktorý ich neskôr celé pokrýva. Epidemické ohrozenie botrytídou môže prepuknúť náhle, stačia kratší čas trvajúce podmienky vhodné na rozvoj huby, takže hniloba môže prepuknúť už po dvoch až troch týždňoch. Botrytis cinerea vytvára konídie vo veľkom množstve, a tým zabezpečuje vždy dostatočné množstvo spór, ktoré za vhodných podmienok môžu ďalej rozširovať infekciu.

Antraknóza listov
Huba Elsinoë veneta (Burkh.) Jenkins, [anamorpha Sphaceloma necator (Ellis & Everh.) Jenk. & Shear.] spôsobuje antraknózu listov. Nové infekcie sa objavujú začiatkom júna ako malé okrúhle až elipsovité červenopurpurové škvrny, ktoré sa prehlbujú a rozširujú počas periódy rastu. Spojením škvŕn môže nastať usychanie vrcholov výhonov. Vážne poškodené výhony môžu vymŕzať alebo prežívajú, pričom produkujú abnormálne plody. Ochorenie na infikovaných výhonoch redukuje veľkosť a kvalitu plodov. Huba prezimuje ako mycélium na léziách výhonov. V acervulách vznikajúcich na starých léziách v koncentrických kruhoch sa vyvíjajú konídie, ktoré slúžia ako primárne inokulum, podobne ako aj askokarpy s askospórami. Konídie aj askospóry na jar rozširujú dažďové zrážky a infikujú veľmi mladé, zelené pletivo. Spóry klíčia a cez pokožku prenikajú do vaskulárneho systému hostiteľa. Tam huba dozrieva, formuje acervuly a uvoľňuje veľa konídiospór podporujúcich sekundárne rozširovanie infekcie.

Huba Septoria rubi
Septoria rubi (West.), [teleomorfa Mycosphaerella rubi (Roark)] sa prejavuje hlavne na starších listových škvrnách. Typickým príznakom tohto ochorenia sú škvrny, ktoré sú v strede belavé až sivé s hnedým až červeným okrajom. Škvrny sú okrúhle, v priemere dosahujú 3 – 4 mm. Na dospelých léziach v centre belavých škvŕn sa tvoria malé, čierne plodničky. V nich sa na jar tvoria konídie, ktoré sa uvoľňujú vo veľkých množstvách, vetrom a dažďom sa prenášajú na mladé listy, na ktorých klíčia a vnikajú do pletiva listu. Infekcia sa rozširuje počas vegetačného obdobia vďaka početným dažďovým zrážkam. Symptómy ochorenia sa objavujú ku koncu sezóny, hoci infekcia sa môže objaviť viackrát počas vegetácie. Po prezimovaní na napadnutých konároch alebo rastlinných zvyškoch huba produkuje spóry, ktoré na jar obnovujú infekciu.

Huba Cercospora rubi
Cercospora rubi Sacc., [teleomorfa Pseudocercospora rubi (Sacc.) Deigh.] sa prejavuje vznikom hnedastých škvŕn o priemere 5 – 7 mm na vrchnej strane listov. Škvrny sú malé, okrúhle až oválne, hnedé až sivé, prípadne hnedé s odumretým svetlejším stredom. Na okrajoch niekedy dostávajú purpurový nádych. S pribúdajúcim počtom a veľkosťou škvŕn môže dochádzať postupne k odumretiu celého napadnutého listu. Huba napáda najmä mladšie listy, v silnejšie napadnutých porastoch infikuje všetky (aj staršie) listy. Huba spôsobuje tvorbu lézií aj na stonkách a stopkách listov, ktoré sú charakteristické tmavohnedým okrajom a hnedým až sivým stredom. Pri silnom výskyte dochádza k odumretiu stonky a tým aj celého listu. Konídiofory sa na mycéliu tvoria jednotlivo alebo po dvoch až troch v skupinkách. Sú svetlohnedé, bez priehradok a vetvenia. Konídie sú valcovité, dlhé a hyalinné, mierne zakrivené, s jednou až šiestimi priehradkami, 30 – 115 µm dlhé a 2 – 3 µm široké. Huba prezimuje vo zvyškoch rastlín a v poraste spôsobuje niekoľko vĺn infekcií, v závislosti od priebehu počasia (najmä pri teplom a vlhkom počasí).

Huba Rhabdospora ramealis
Rhabdospora ramealis (Roberge ex Desm.) Sacc., [teleomorfa Septocyta ruborum (Lib.) Petr.] spôsobuje odumieranie úponkov. Na ich bazálnej časti sa v lete tvoria drobné tmavozelené škvrny, ktoré sa neskôr zväčšujú, sú fialovočervené s hnedým stredom. Škvrny postupne splývajú a pokrývajú celý obvod úponkov, ktoré zaostávajú v raste, vädnú a odumierajú. Ochorenie podporuje vlhké počasie v jarných a letných mesiacoch a považuje sa za najvážnejšiu chorobu ostružiny černicovej. Straty na úrode dosahujú až 80 %. Huba prežíva na infikovaných výhonoch. Spóry sa rozširujú dažďom alebo pri postrekovaní výhonov.

Preventívne opatrenia
Na choroby a škodcov nie sú černice vo všeobecnosti zvlášť náchylné, preto sa v domácich podmienkach chemická ochrana prakticky nepoužíva. Niekedy sa na potlačenie odumierania výhonkov, antraknózy a plesni sivej používajú fungicídy na báze síranu meďnatého, ktoré môžu ovplyvniť aj výskyt listových škvrnitostí.
Viac ako chemickú ochranu sa odporúča využiť preventívne opatrenia. Keďže hubové patogény prezimujú vo forme podhubia (mycélia) a plodničiek (pykníd) na odumretých listoch a konároch, odstránením starých prútov, ako aj zvyškov listov po zbere úrody sa výrazne redukuje zdroj nákazy. Dôležité je udržiavanie rastlín v dobrej kondícii, pravidelný a precízny rez, ktorý zabezpečí vzdušnosť a presvetlenie porastu. Odstránenie všetkých divých černíc v okolí porastov eliminuje zásobáreň infekcie. Zamedzenie rozširovania húb podieľajúcich sa na znížení úrody a na celkovom oslabení rastlín zníži aj náchylnosť porastov na poškodenia vyvolané zimnými mrazmi.