Červec čajovníkový (puklice čajovníková), Pulvinaria floccifera (Westwood) je jeden z významných škodcov vždyzelených drevín. Je to drobný hmyz patriaci do čeľade puklicovitých (Coccidae) s celkovou dĺžkou tela v dospelosti asi 4 až 7 mm.
Samičky dospelých červcov sú bezkrídle, majú mäkké, oválne a relatívne ploché telo, svetlo až tmavo hnedej farby. Na chrbtovej strane tela môže prechádzať v strede pozdĺžny svetlejší pás. Tri páry krátkych nôh sú ukryté pod oválnym telom. Dospelé samičky sú nepohyblivé. Larvy majú svetlohnedú farbu a podobné sú dospelým samičkám, ale sú menšie. Samčekovia majú odlišne utvárané telo, sú štíhli, okrídlení a veľkí asi 2 až 3 mm. Tvarom tela pripomínajú vošky, no možno ich od nich spoľahlivo odlíšiť napríklad tým, že majú iba jeden pár krídiel.
Geografický pôvod červca nie je presne známy, niektorí autori uvádzajú ako miesto pôvodu oblasť Stredomoria, iní oblasť juhovýchodnej Ázie. V súčasnosti je červec rozšírený v Európe, Ázii, Afrike, Severnej a Južnej Amerike a Austrálii. Na území bývalého Československa bol škodca prvýkrát zaznamenaný už v roku 1959. Pôvodne sa šíril iba v skleníkoch, neskôr sa prispôsobil stredoeurópskej klíme a dnes dokáže prezimovať vo vonkajších podmienkach priamo na hostiteľských rastlinách.
Životný cyklus červca
Červec čajovníkový je univoltinný druh, čo znamená, že počas jedného roka sa vyvinie iba jedna generácia. Červec prezimuje na hostiteľských rastlinách, najčastejšie na konároch, v štádiu starších lariev alebo dospelých samičiek. Larvy, ktoré prezimovali, na jar rýchlo dospievajú a dospelé samičky, obyčajne v priebehu júna, kladú vajíčka na listy a konáriky hostiteľských rastlín. Každá samička kladie vajíčka vždy iba do jednej znášky, do tzv. vaječného puzdra (ovisaku). Celá znáška je pokrytá vrstvou hustých bielych voskových vlákien, ktoré produkuje samička pri kladení vajíčok. Tento voskový povlak má za úlohu chrániť vajíčka a na krátky čas aj vyliahnuté larvy. V znáške sa nachádzajú drobné asi 1 mm veľké vajíčka ružovkastej farby, pričom priemerný počet vajíčok v jednej znáške je veľmi vysoký, pohybuje sa od 1000 do 1500 kusov. Samička kladie vajíčka veľmi nahusto pod seba, čím vrstva vajíčok nadvihuje celé telo samičky. Pri pokračovaní v znáške sa samička pomaly posúva a zanecháva za sebou 2 až 3 mm hrubý a 5 až 7 mm široký pás vajíčok – ovisak. Ten môže dosahovať celkovú dĺžku 5 až 15 mm. Na rastlinách sú znášky mimoriadne nápadné vďaka spomínaným bielym voskovým výlučkom. Po ukončení kladenia vajíčok samičky hynú, zvyšok ich tela usychá, odpadáva zo znášky a na rastline zostáva iba biely vatovitý ovisak. Z vajíčok sa v priebehu júna liahnu larvy, ktoré po vyliahnutí zostávajú krátky čas (niekoľko hodín, prípadne dní) bez pohybu vo vaječnom puzdre. Po opustení ovisakov sú larvy veľmi aktívne a ihneď sa rozliezajú po rastline. Pohyblivé sú však iba larvy prvého vývojového štádia (instaru), ktoré migrujú a hľadajú si vhodné miesto na rastlinách. Mobilita mladých lariev je ovplyvňovaná viacerými faktormi (zdroj vhodnej potravy, teplota, vlhkosť) a zvyčajne sa rozliezajú do vzdialenosti jedného metra od miesta liahnutia. Najaktívnejšie sú pri teplotách okolo 21 – 32 °C a hraničná teplota, pri ktorej sú ešte aktívne je 10 až 13 °C. Potom ako si larvy nájdu na rastlinách vhodné miesto, stiletami nabodávajú vodivé pletivá a začnú prijímať potravu. Staršie vývojové štádiá sú nepohyblivé a žijú prisaté na hostiteľských rastlinách. Najčastejšie žijú na spodnej strane listov alebo na mladších konárikoch drevín. Priebeh postembryonálneho vývoja závisí od pohlavia červcov. Samičky počas vývoja prechádzajú tromi larválnymi štádiami a samčekovia dvomi larválnymi štádiami, štádiom predkukly a kukly. Vývoj samčekov je kratší a už koncom leta sa v populácii objavujú dospelí okrídlení samčekovia, ktorí sa pária s ešte nedospelými samičkami. Samčekovia žijú veľmi krátko, zvyčajne hynú jeden až dva dni po párení. Do jesene samičky dospievajú, častejšie však prezimujú larvy posledného larválneho štádia.
Škodlivosť červca
Červec čajovníkový je polyfágnym druhom s pomerne širokým hostiteľským spektrom, ktoré zahŕňa rastliny z viacerých čeľadí, napr.: Aquifoliaceae, Ericaceae, Saxifragaceae, Celastraceae, Moraceae, Araliaceae, Rosaceae, Theaceae a Taxaceae. Červec je významným škodcom vždyzelených drevín. Najčastejšie škodí na zástupcoch z rodov Ilex, Rhododendron, Hydrangea, Euonymus, Hedera, Ficus, Camellia, Taxus, Cephalotaxus, Pyracantha a i. Škodlivosť na napadnutých drevinách sa môže prejaviť priamo alebo nepriamo. Priama škodlivosť spočíva v nabodávaní vodivých pletív a vysávaní asimilátov, čo má za následok celkové oslabovanie rastlín. Nepriamo škodí vylučovaním značného množstva sladkých výlučkov (medovice), ktorá zostáva na povrchu hostiteľskej rastliny. Vysoký obsah jednoduchých cukrov v medovici je výborným zdrojom živín pre rozvoj rôznych neparazitických (saprofytických) mikroskopických húb. Tieto saprofytické plesne, najčastejšie černe z rodov Cladosporium, Alternaria a Pullularia, sa preto rýchlo rozrastajú na povrchu rastlín a vytvárajú tu súvislý sivočierny povlak mycélia. Černe síce rastliny priamo nepoškodzujú, ale znižujú ich estetickú hodnotu a znižujú fotosyntetickú aktivitu listov. Estetickú hodnotu napadnutých krov narúšajú aj vatovité znášky červcov, ktoré zostávajú na rastline ešte dlho po vyliahnutí lariev, často aj do nasledujúceho roka. Napadnuté rastliny bez vhodného ochranného zásahu chradnú a postupne odumierajú. Ich vždyzelený charakter býva často potlačený, pretože listy predčasne opadávajú a zvyčajne zostávajú na rastlinách iba najmladšie (minuloročné) listy na vrcholoch konárikov.
Ochrana
Početnosť červcov je v prirodzených populáciách regulovaná druhovo pestrou skupinou parazitov a predátorov. Významnú úlohu v podmienkach Európy zohrávajú hlavne parazitoidy z rodov Metaphycus a Coccophagus, viaceré druhy z čeľade Aphelinidae a tiež niektoré predátory. Niektoré druhy týchto prirodzených nepriateľov sa vo viacerých krajinách používajú aj v cielenej biologickej ochrane proti červcom na skleníkových kultúrach.
Druhy z rodov Metaphycus a Coccophagus sú parazitické osičky veľké asi 1 až 2 mm. Samičky týchto parazitoidov kladú vajíčka do lariev červcov, v ktorých sa vyvíjajú larválne štádia parazita a usmrcujú svojho hostiteľa. Do jedného červca nakladie samička iba jedno vajíčko.
Lienka štvorškvrnná (slunéčko čtyřskvrnné) (Brumus quadripustulatus (L.)) je 3 až 5 mm veľký chrobák čiernej farby so štyrmi červenými škvrnami na krovkách. Larvy aj dospelé lienky sú predátormi viacerých druhov červcov. Kým larvy sa živia iba vajíčkami červcov, dospelé lienky žerú okrem vajíčok aj larvy červcov. Jedna larva lienky počas svojho vývoja zožerie takmer 9000 vajíčok. Lienka štvorškvrnná žije výhradne na stromoch a je veľmi rozšírená na boroviciach a smrekoch, kde požiera červce a vošky. Vajíčka oranžovej farby kladie priamo do bielych vatovitých znášok červcov. Pri biologickej ochrane sa odporúča vypustenie 20 lariev lienky na 1 m2 pestovateľskej plochy, pričom minimálna teplota pre aplikáciu lienok je 15 °C. Pri nižšej teplote je aktivita lienok znížená, a preto je aplikácia neefektívna.
Lesklička hájová (hladěnka hajní) (Anthocoris nemorum (L.)) je ďalším predátorom, ktorý sa živí vajíčkami červcov, voškami, strapkami, roztočmi a vajíčkami rôzneho hmyzu. Dravé sú larvy aj dospelé jedince. Lesklička sa môže živiť aj rastlinnými šťavami, ale pri čisto rastlinnej potrave neprežije.
Muchy z rodu Leucopomyia sú v našich podmienkach významnými predátormi vajíčok červcov. Samičky múch kladú vajíčka priamo do ovisakov červcov, tu ich larvy žijú a požierajú vajíčka. Kuklenie prebieha tiež priamo v znáške červca na rastline.
Aj napriek pomerne bohatej skupine predátorov môže dôjsť k premnoženiu červcov na pestovaných vždyzelených drevinách. V prípade silného výskytu červcov je zvyčajne nevyhnutné použiť vhodné pesticídy. Pri využití chemickej ochrany sa odporúča aplikácia insekticídov proti larvám prvého vývojového štádia ihneď po ich vyliahnutí na jar. Vzhľadom na nerovnomerné liahnutie lariev sa odporúčajú dve ošetrenia. Prvé by sa malo vykonať v čase maximálneho liahnutia lariev a druhé asi o 10 až 14 dní neskôr. V Českej aj Slovenskej republike je proti červcom na okrasných drevinách povolený APPLAUD 25 WP (0,1%) a pre biologickú ochranu v skleníkoch sú povolené parazitické osičky Anagyrus pseudococcii (Girault) a Leptomastix dactylopii (Howard) a dravá lienka Cryptolaemus montrozieri (Mulsant).
Červci v Arboréte Mlyňany
V Arboréte Mlyňany SAV bolo zistené chronické napadnutie viacerých druhov vždyzelených drevín červcom čajovníkovým. Silné napadnutie bolo zaznamenané najmä na kroch cezmíny (Ilex spp.). Kvôli viacročnému silnému výskytu škodcu bola vitalita krov výrazne oslabená a listy boli pokryté silnou vrstvou saprofytických černí. V lokalite arboréta je červec známy na cezmínach od 70. rokov minulého storočia a v súčasnosti bol jeho výskyt zistený aj na ďalších vždyzelených drevinách: Taxus baccata L., Cephalotaxus harringtoniana (Knight ex Forbes) K. Koch, Prunus laurocerasus L., Euonymus fortunei (Turcz.) Hand.-Maz., Sarcococca confusa Selay a Pittosporum illicioides Makino. Pre stanovenie miery napadnutia krov bol vyhodnotený priemerný počet znášok na list cezmín v júni 2007. V priemere bolo zistených 12 (0 – 30, n = 500 listov) znášok na list. Čo predstavovalo silné napadnutie krov, najmä ak si predstavíme, že v priemernej znáške sa nachádza viac než tisíc vajíčok. Väčšina znášok bola umiestnená na spodnej strane listovej čepele, pri okraji listov a pozdĺž strednej žily. Menej znášok bolo nakladených na vrchnej strane listov a časť ich bola umiestnená na kôre konárikov, prípadne kmeňov cezmíny. Vyhodnotený bol aj výskyt prirodzených nepriateľov v populácii červca. Ten poukázal na silnú aktivitu predátorov, pretože vyše 50 % znášok bolo predátormi zničených. Druhové spektrum predátorov však nebolo široké, zistili sme predačnú aktivitu lariev a imág lienky štvorškvrnnej, lariev muchy z rodu Leucopomyia a imág leskličky hájovej.
Pre posúdenie možností chemickej ochrany krov sme vyhodnotili účinnosť vybraných insekticídov. Testovali sme insekticídy z troch skupín účinných látok: diazinon (organofosfáty), deltamethrin (pyretroidy) a buprofezin (acylmočoviny). Všetky testované insekticídy preukázali dostatočnú účinnosť voči larvám prvého instaru v laboratórnych podmienkach. V júni v roku 2007 sa na ošetrenie cezmín použil širokospektrálny insekticíd DIAZOL 50 EW (0,2%) v dvoch termínoch. Prvé ošetrenie bolo vykonané v čase hromadného liahnutia lariev červca a druhé o 14 dní neskôr. Počas vegetácie sa už ďalšie ošetrenie nevykonalo. V júni 2008 bolo opätovne vyhodnotené napadnutie cezmín červcom stanovením počtu znášok na listoch. Priemerný počet ovisakov na list výrazne poklesol, v priemere sme zistili 3 (0 – 8, n = 500 listov) znášky na list, čo svedčí o účinnom zásahu v minulom roku. Súčasne však poklesol aj podiel znášok zničených predátormi na takmer 24 %. Vzhľadom na vysoký vplyv insekticídneho ošetrenia na výskyt prirodzených nepriateľov v roku 2007 bol v ďalšom roku (2008) použitý špecifický insekticíd APPLAUD 25 WP (0,1%), pri ktorom sa predpokladal minimálny vplyv na prirodzených nepriateľov. Ošetrenie bolo opäť vykonané v dvoch termínoch ako v predchádzajúcom roku. Účinnosť chemického ošetrenia bude vyhodnotená až v čase kladenia vajíčok, no na základe predbežného zisťovania počtu prezimujúcich samičiek v decembri sa predpokladá nižší účinok APPLAUDu. Dôležitý však bude aj vplyv na aktivitu prirodzených nepriateľov.
