Vírusy patria medzi časté a hospodársky závažné patogény napádajúce kultúrne rastliny. Citlivé rastliny reagujú na vírusovú infekciu tvorbou charakteristických príznakov rôznej intenzity (mozaiky, žltnutie až nekrózy alebo deformácie listov a plodov, zakrpatenie rastu a pod.), ktoré viac či menej znižujú hospodársku hodnotu úrody.
Hoci niektoré latentné virózy nemajú na rastlinu priamy vplyv, výrazne zvyšujú citlivosť rastlín k iným infekčným ochoreniam (mykózy, bakteriózy) a k abiotickému stresu. Pestovanie odolných (rezistentných) genotypov je preto veľmi progresívnym spôsobom nepriamej ochrany rastlín proti vírusovej infekcii. Výsledná reakcia rastliny na infekciu je komplexný proces, pri ktorom zohráva na jednej strane dôležit úlohu virulencia vírusu a na druhej genetický potenciál a kondícia hostiteľa.
Šarka sliviek
Hospodársky najvýznamnejšou vírusovou chorobou kôstkovín je šarka sliviek. Pôvodcom ochorenia je vírus šarky slivky (Plum pox virus, PPV) patriaci do rodu Potyvirus. Škodlivosť choroby spočíva najmä v priamom poškodzovaní plodov citlivých odrôd, ktoré predčasne opadávajú a pre znížené kvalitatívne vlastnosti nie sú vhodné na konzum a priemyselné spracovanie. Pri veľmi náchylných odrodách môže prísť až k úplnému znehodnoteniu úrody. Vírus šarky slivky sa účinne prenáša voškami alebo infikovaným rozmnožovateľským materiálom – vrúbľami, očkami, podpníkmi.
Snaha o získanie odrôd kôstkovín rezistentných voči vírusu šarky slivky naráža, najmä v prípade broskýň a sliviek, na problém nedostatku prirodzených donorov rezistencie využiteľných pri šľachtení. Naviac, pozorovaná hostiteľská rezistencia (alebo tolerancia) je často relatívna a môže byť prekonaná virulentnejšou formou vírusu. V praxi to znamená, že odroda deklarovaná ako rezistentná v určitom agroekologickom kontexte nemusí vykazovať rovnakú odolnosť v podmienkach odlišného infekčného tlaku. V prípade vzťahu Prunus/vírus šarky slivky to podčiarkuje značná vnútrodruhová variabilita vírusu a tiež fakt, že ovocné stromy rastú na jednom stanovišti niekoľko rokov až desaťročí, čo umožňuje viacnásobnú infekciu rastliny rôznymi kmeňmi/izolátmi vírusu a v neposlednom rade dlhodobý vývoj a adaptáciu vírusu v rastline.
Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví č. 4/2011.
Text a foto Ing. Miroslav Glasa, Ph.D., Virologický ústav SAV Bratislava
