Artičoka – bodliak, či zelenina?

Artičoky pochádzajú z Malej Ázie a sú historickou plodinou v oblasti Stredozemného mora, kde boli pestované už v staroveku. Artičoky boli pestované predovšetkým v Egypte, Gréci i Rimania, kde sa stali dôležitým jedlom pri hostinách. Z Talianska sa v 15. storočí rozšírila do južného Francúzska a do Anglicka, neskôr do strednej Európy a v súčasnom období je táto zelenina známa aj na juhu USA. Na európskom trhu sú najviac vyhľadávané artičoky pestované vo Francúzsku, a to najmä z oblasti Lyonu a Bretónska.

Botanická charakteristika

Artičoka zeleninová (Cynara scolymus L.) je trváca rastlina, patriaca do čeľade hviezdicovitých – Asteraceae. Prízemné listy rastú v ružici, sú striedavé, veľké, šťavnaté, široko vajcovité, perovito delené. Začiatkom leta sa na rastlinách vytvárajú 1,5 až 2 m vysoké kvetné stonky, ktoré sú zakončené úbormi s dužinatými listeňmi a fialovými kvetmi. Farba listeňov je tmavozelená alebo s červenkastým nádychom. Plodom je lesklá, hnedo škvrnitá nažka.

Pestovanie

Artičoka patrí medzi teplomilné druhy zeleniny, a preto je jeho pestovanie obmedzené teplotou vzduchu, ale i pôdy. Súkvetia totiž zamŕzajú už pri teplote –1 °C a korene pri –10 °C. Na Slovensku môžeme artičoky pestovať v južnejších oblastiach, ale aj vo vyšších polohách, avšak puky budú menšie. K pestovaniu vyžaduje pôdu priepustnú bohatú na živiny, ktorá by mala byť hlboko spracovaná.

Artičoka sa rozmnožuje generatívne, ale aj vegetatívne (veľkovýroba). Pri pestovaní zo semena je vhodné predpestovanie priesad vo vykurovaných priestoroch. Výsevy sa realizujú vo februári až marci do minisadbovačov s priemerom buniek 60 mm. V druhej polovici mája, keď už nehrozí riziko neskorých jarných mrazíkov, sa následne vysádzajú na trvalé stanovište do sponu 1 x 1,5 m. Práca počas vegetácie spočíva v kyprení pôdy, ničení burín, prihnojení a pravidelnej závlahe. Súkvetia sa zberajú postupne prebierkou, pričom na zber sú vhodné nerozvinuté súkvetia s veľkosťou 50 až 130 mm. Z jednej rastliny sa postupne pozberá sedem až dvanásť úborov.

Vzhľadom na to, že artičoka je viacročná rastlina, je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť úprave rastlín. Po zbere úboru sa vyrežú stonky, listy sa skrátia o štvrtinu a zviažu sa. Artičoky sú citlivé na mráz, preto sa odporúča na zimu ich prikryť slamou, suchými lístím, prípadne čečinou a následne prihrnúť pôdou do výšky asi 30 cm. Ďalším spôsobom je prikrytie artičoky drevenými debnami vyplnenými slamou. Najistejším spôsobom je však vybratie rastliny aj s koreňovým balom a následné prezimovanie v tmavej, chladnej, ale suchej miestnosti. Artičoky nepatria medzi najlacnejšiu zeleninu, pretože až 80 % ceny tvorí ručná práca.*

Text a foto Ing. Miroslav Šlosár, PhD., katedra zeleninárstva FZKI SPU v Nitre

Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví č. 7/2014