K mnohostranne využiteľným rastlinám s nedoceneným plodinovým potenciálom na domácej odbornej scéne patrí baza čierna Sambucus nigra L., úžitkový ker z čeľade pižmovkovitých. Divo rastúce jedince bazy čiernej sú pôvodným druhom rozšíreným takmer v celej Európe. Novodobo v niektorých krajinách starého kontinentu ide o intenzívne pestovanú trvácu kultúru krovitého až stromovitého charakteru.
Najcennejšou obsahovou zložkou bazy čiernej je vysoký obsah prírodného antokyánového farbiva v jej plodoch, ktorá rôznym potravinárskym výrobkom poskytuje bordové sfarbenie. Hlavnými zložkami tohto farbiva sú dva glukozidy cianidin-3-sambubiozid-3-glukozid a cianidin-3-sambubiozid-5-glukozid, ku ktorým postupne popribudlo niekoľko ďalších novo objavených zložiek. Vďaka týmto zložkám sa baza využíva ako zdroj prírodného farbiva nielen pre potravinársky, ale aj v textilnom priemysle. Baza je ale využiteľná nielen ako prírodné farbivo, jej plody obsahujú ďalšie veľmi cenné zložky (ako sú flavonoidy, rôzne minerálne látky, vitamíny, cukry, ovocné kyseliny, éterické oleje, vláknina a pektín) a môžu byť osebe spracované na limonády, sirupy, džemy, víno, likéry. Kým kvety sú využiteľné vo farmaceutickom priemysle a tiež ako čaje v ľudovom liečiteľstve (v minulosti dokonca aj kôra) v rámci podpornej liečby niektorých ochorení, napr. pri žalúdočných ťažkostiach, proti horúčkam, nachladnutiu, popáleninám, bolestiam zubov atď. Avšak užitie nadmerného množstva niektorých častí bazy (najmä listov, kôry ako aj surových, čerstvých a nezrelých plodov) môžu sprevádzať príznaky otravy. Baza totiž obsahuje aj jedovaté látky, ako glykozid sambunigrín a alkaloid sambucín (ktorých príznaky priotrávenia sa prejavujú celkovou slabosťou, hnačkami, zvracaním a bolesťami hlavy), ktoré sa tepelnou úpravou či sušením musia odstrániť. Pre svoju rôznorodú využiteľnosť (aj nekalé odvary) boli jedince bazy čiernej ľuďmi v minulosti hojne rozširované, pravdepodobne najstaršie popisy sa datujú do antickej kultúry.
Text a foto
Ing. Štefan Tóth, PhD.,
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum,
VÚA Michalovce
Celý článek naleznete v časopisu Zahradnictví č. 8/2019.
