Hliva ustricovitá (Pleurotus ostreatus) v rátane jej kmeňov patrí po radikálnom úpadku šampiňonárni v rámci Českej a Slovenskej republiky bezkonkurenčne medzi najpestovanejšie huby. Po prvýkrát bola vedecky popísaná v roku 1775 holandským prírodovedcom menom Nikolaus Joseph Freiherr von Jacquin (1727–1817) pod názvom Agaricus ostreatus.
Prvé pokusy o pestovanie huby Pleurotus ostreatus pre ľudskú potrebu, boli vykonané v priebehu prvej svetovej vojny v Nemecku. Zaujímavá bola predstava možnosti produkcie potravín len s použitím drevnej štiepky, pilín alebo slamy. Zatiaľ, čo vtedy mali takto vypestované huby slúžiť ako alternatíva iných potravín v čase dočasného incidentu, dnes je produkcia húb na poľnohospodárskych odpadoch nevyhnutná z pohľadu stále sa zvyšujúcej populácie a poklesu poľnohospodárskych pôd. Vďaka jej mierne až silne korenistej chuti nachádza uplatnenie tak v tradičnej ako aj modernej gastronómii. Pridanou hodnotou uvedenej plodiny je fakt, že chutné zdraviu prospešné plodnice je možne dopestovať aj na už zdanlivo nevyužiteľných sekundárnych alebo terciárnych produktoch poľnohospodárskej, lesníckej ako aj drevospracujúcej výroby.
V praxi sa najčastejšie pestujú medzidruhoví kríženci a vyšľachtené kmene pôvodných botanických druhov, ktoré sa líšia od botanických divokých kmeňov hlavne rýchlosťou vývoja plodnice, výnosmi a ďalšími špecifickými vlastnosťami. Plodnice vyšľachtených druhov a kmeňov možno len ťažko rozoznať od pôvodného botanického druhu. Farba klobúku poukazuje na teplomilnosť alebo chladnomilnosť kmeňov, pričom chladnomilné kmene majú farbu plodnice tmavú a teplomilné svetlú.
Text
Ing. Marcel Golian, PhD.,
katedra zeleninárstva,
Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva,
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Celý článek naleznete v časopisu Zahradnictví č. 6 /2018.
