Význam predpestovania sadby zeleniny spočíva predovšetkým vo vylúčení nepriaznivých klimatických podmienok v počiatočnej fáze rastu rastlín a skrátení vegetačného obdobia pestovanej plodiny na trvalom stanovisku. Samotné zlepšenie ekonomickej úspešnosti pestovania súvisí s nižšou spotrebou osiva v porovnaní s pestovaním z priamej sejby, ako aj zvýšením podielu zeleniny uvádzanej na trh z jednotky plochy z celkovej pozberanej úrody.
Preto sa v súčasnosti v praxi okrem bežne pestovaných plodín z predpestovanej sadby (plodová zelenina, hlúboviny) v rámci technológii pestovania niektorých druhov uprednostňuje pestovanie zo sadby (kapusta pekinská, rôzne druhy šalátu, čakanka na rýchlenie pukov), ďalej je možné takto pestovať vybrané odrody cibule, determinantné priemyselné odrody rajčiaka, tekvice alebo kukuricu cukrovú. Z tohto dôvodu je kvalita sadby jedným z najdôležitejším faktorov v rámci úspešnosti pestovania zeleniny nielen v rýchliarni, ale aj v poľných podmienkach.
Na Slovenku prevažná časť vysadenej sadby zeleniny nie je z domácej produkcie, ale je dopestovaná podľa požiadaviek pestovateľa u špecializovaných výrobcov, ktorí produkujú sadbu zeleniny celoročne (obr. 1). Samotná technológia dopestovania ako aj veľkosť samotných sadeníc závisí od účelu použitia a predpokladaného termínu výsadby.*
Ing. Alena Andrejiová, PhD.,
katedra zeleninárstva,
FZKI SPU v Nitre
Celý text článku naleznete v časopisu Zahradnictví č. 12/2016.
