Zo šiestich známych druhov lagenárie pochádza až päť z tropickej západnej Afriky. Avšak najznámejší druh má podľa väčšiny autorov domov v južnej a juhovýchodnej Ázii, odkiaľ sa následne rozšíril do trópov a subtrópov všetkých kontinentov – najmä však do Indie a Afriky. U nás sa tento druh objavil pred niekoľkými rokmi pod názvom indická uhorka.
Lagenária (kalabasa), Lagenaria siceraria (syn. L. vulgaris) patrí do čeľade tekvicovitých (Cucurbitaceae). Je to jednoročná, ochlpená rastlina s popínavou hranatou stonkou, dlhú niekedy až päť metrov. Listy sú svetlozelené a majú prevažne srdcovitý, niekedy obličkový tvar. Rastliny bujne rastú, majú pomerne krátky kolovitý koreň, ktorý sa od bazálnej časti zužuje a bohato rozkonáruje. Samčie i samičie biele kvety vyrastajú jednotlivo na dlhých stopkách, pričom sa najskôr objavujú samčie a až po nich samičie kvety. Plodom je dužinatá bobuľa rôzneho, často i nezvyčajného tvaru a rozdielnej veľkosti, pričom jej povrch je belavý, nazelenalý alebo panašovaný.
Podľa tvaru plodu rozlišujeme niekoľko variet:
- var. sphaerica – guľovitý tvar,
- var. pyriformis – hruškovitý tvar,
- var. longissima – valcovitý tvar alebo kyjovitý tvar s dĺžkou 0,3 až 1,5 m.
Semená lagenárie sú podlhovasté, belavošedé s vykrajovaným okrajom.*
Text a foto Ing. Miroslav Šlosár, PhD., Katedra zeleninárstva FZKI SPU v Nitre
Více informací naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví 3/2014.
Presne takúto indickú uhorku som vypestoval v skleníku. Je podlhovastá. Tá ktorá rástla zvislo ,je rovná asi 80 cm. Ležiaca na doske počas rastu je okrúhla, tiež cca 80 až 90 cm. Mal som ich obidve na výstave záhradkárov.
Super výpestky pre radosť. Tretiu, menšiu som už dal v nedeľu na bravčové mäso.
Okrem iného pestujem už niekoľko rokov aj Ačokču( papriko-uhorku)tiež zaujímavé. Ak viete ešte o nejakom inom produkte čo mám vypestovať tak mi odpíšte. Rád sa zapojím.
S pozdravom