Poškodenie Euonymus japonicus inváznym druhom štítniček

Bršlen japonský – Euonymus japonicus Thunb. (Celastraceae) spolu s cezmínou, skimmiou, mahóniou a krušpánom patrí ku skupine vždyzelených krov, ktoré možno často nájsť v predzáhradkách, v záhradách alebo v parkoch. Aj keď kvitne nevýrazne, vďaka atraktívnemu olisteniu a zaujímavým plodom sa často používa na výsadbu živých plotov.

Bršlen japonský je vždyzelený mrazuvzdorný ker s oválnymi tmavozelenými, lesklými, hrubšími listami sýtozelenej farby. Pochádza z Ázie. Dobre rastie na slnku alebo v polotieni, na pôdu je nenáročný, vyhovuje mu normálna až vlhká pôda. Dá sa dobre tvarovať, preto sa využíva nielen ako solitér alebo v skupinkách, ale aj na strihané živé ploty.

Na stanovišti zvyčajne netrpí chorobami a škodcami, napriek tomu sme na ňom zaznamenali nezvyčajne veľký výskyt invázneho druhu u nás nepôvodného nebezpečného škodcu – štítničky bršlenovej Unaspis euonymi (Comstock, 1881), Homoptera: Diaspididae. Jej hostiteľmi sú rôzne druhy bršlenov, ale najčastejšie a najciteľnejšie poškodzuje vždyzelený Euonymus japonicus. V niektorých krajinách okrem rodu Euonymus poškodzujú aj zástupcov rodov Buxus, Hedera, Fraxinus, Ilex, Ligustrum, Lonicera, Pachysandra, Syringa.

Zástupcovia tohto druhu cicajú rastlinné šťavy na vrchnej aj spodnej strane listov, ale najmä na kôre výhonkov a starších konárov (obr. 1a, b). Napadnuté dreviny strácajú farbu, čo sa prejavuje v znížení ich fotosyntézy, vitality a v celkovom oslabení. Silno poškodené listy predčasne opadávajú, dreviny zaostávajú v raste a pri veľmi silnom poškodení postupne odumierajú.

 Špecifikum štítniček 

Červce (Coccinomorpha) a ich príbuzné štítničky a puklice pochádzajú z tropických a subtropických oblastí. Tvoria zvláštne ochranné mechanizmy vo forme pevných štítkov, chrániace ich pred nepriateľmi, ale aj pred chemickými prípravkami. Zvláštnosťou je ich pohlavný dimorfizmus, lebo na hmyz sa podobajú len samčeky s jedným párom krídel. Samičky sú bezkrídle. Svoje vypuklé telo s tromi pármi krátkych nôh ukrytých pod oválnym telom majú chránené voskovou vrstvou. Pohyblivé sú len larvy prvého vývojového štádia. Tie sa neskôr pevne usadia na mieste cicania a tam prekonávajú svoj ďalší vývoj. Larvy zabezpečujú aktívne šírenie na iné rastliny. Na väčšie vzdialenosti sa šíria pomocou vetra alebo pomocou iných živočíchov.

Biológie škodca 

Samičky štítničky bršlenovej (Unaspis euonymi) sú asi 2 až 3 mm veľké, hnedé alebo šedé, vyskytujú sa na výhonkoch a konároch. Samčeky sú podlhovastí, menší o 1 až 2 mm, belavej farby, na jednom konci žltí, s tromi pozdĺžnymi hrboľmi. Kolonizujú hlavne listy. Nachádzajú sa zvyčajne na ich spodnej strane a cicaním spôsobujú odumieranie mladých výhonkov. Prvé príznaky poškodenia sú zaznamenávané na povrchu listov ako malé svetlé bodky, neskôr okolo miesta cicania vznikajú žlté až červené škvrny, ktoré sa rýchlo rozširujú. Štítničky sa ukrývajú pod listami. V priaznivých podmienkach majú štítničky do roka dve až tri generácie. Druhá generácia sa liahne uprostred júla, tretia v októbri. Škodca prezimuje v štádiu lariev, ktoré sú pohyblivé (obr. 2a, b) alebo v štádiu dospelcov trvalo prisadnutých na jednom mieste a tvoriacich si rohovitý štítok, ktorý sa dá oddeliť od prisadnutej samičky (obr. 3a, b). Oplodnené samičky po prezimovaní kladú na jar (máj, začiatok júna) po dobu dvoch až troch týždňov vajíčka. V júni sa liahnu pohyblivé larvy (nymfy) oranžovo-žltej farby, ktoré sa rozširujú na rastline.*

Text a foto RNDr. Helena Ivanová, CSc., Ústav ekológie lesa SAV Zvolen, Nitra

Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví 11/2013