Na jabloniach sa najčastejšie stretávame s poškodeniami vošky jabloňovej (Aphidula pomi) a vošky skorocelovej (Sappaphis mali). Sú to listové vošky, ktoré cicajú na listoch a mladých vrcholkoch výhonkov. Okrem listových vošiek závažným škodcom jabloní je aj voška - vlnačka krvavá (Eriosoma lanigerum). Vlnačkovité vošky cicajú na kôre rôznych drevín a vytvárajú hálkovité nádory rôzneho tvaru. Majú vyvinuté voskové žľazy, ktoré produkujú voskové vlákna alebo chumáčiky.
Vlnačka krvavá pochádza z Ameriky, odkiaľ sa rozšírila do celého sveta. Do Európy sa dostala začiatkom minulého storočia a udomácnila sa aj u nás. V Európe sa rozmnožuje bez oplodnenia (partenogeneticky). Pomenovanie má podľa toho, že po rozmliaždení vyteká z nej červenkastá tekutina podobná krvi. Voška je obalená bielymi vatovitými voskovými výpotkami, preto sa nazýva vlnačka. Pri cicaní vošiek dráždia toxíny slinných žliaz pletivá mladých výhonkov jabloní, v dôsledku čoho sa vytvárajú nádorovité rany. Okrem mladých konárov poškodzuje aj pne a korene.
Škodca prezimuje ako larva v štrbinách kôry; len v teplejších oblastiach prezimujú aj samičky na koreňoch alebo na koreňových kŕčikoch kmeňov stromov, kde chránené pôdou znesú aj silnejšie mrazy. Počas prvých teplých aprílových dní opúšťajú larvy zimné úkryty a prechádzajú do korún stromov. Množia sa bez oplodnenia a pri priaznivých podmienkach vytvoria za rok aj 10 generácií. Počas vegetácie sa tvoria aj okrídlené jedince, ktoré sa rozptyľujú na okolité stromy. Kolónie vošiek sú pokryté hustou vrstvou voskových vlákien.
Voška krvavá väčšinou nebýva problémom v produkčných sadoch s pravidelnou výživou a ochranou. Prednostne poškodzuje oslabené stromy.
V rámci biologickej ochrany sa v Európe nasadzoval jej prirodzený nepriateľ - voškár vlnačkový (Aphelinus mali), ktorý pochádza z oblasti jej prirodzeného výskytu. Je to teplomilný druh citlivý na silnejšie mrazy, preto sa u nás veľmi neuplatnil a neudomácnil.
Ochranu proti škodcovi je potrebné sústrediť už na prvé jarné výskyty a kolónie likvidovať buď mechanicky rozmliaždením alebo odrezávaním napadnutých výhonkov. Pri slabšom výskyte je možné nanášanie chemického prípravku pomocou štetca, pri silnejších je potrebné postrekovať. Povolené sú prípravky Aztec alebo Nurelle D v 0,1% konc., Bi 58 EC-Nové v 0,1-0,125% konc. alebo
Pirimor 25 WG v 0,1-0,15% konc. Do postrekovej kvapaliny sa odporúča pridať zmáčadlo, pomocou ktorého prípravok lepšie priľne k voskovým povlakom chrániacim vošky.
