Marhule a jarné mrazy

Spomedzi domácich ovocných druhov kvitnú marhule ako prvé (už koncom marca, začiatkom apríla), čím sa vystavujú poškodeniu jarnými mrazmi. Stáva sa to predovšetkým v tých polohách, kde sa suma teplôt potrebná na rozkvitnutie dosiahne najskôr, a tak mrazy tento druh mimoriadne poškodzujú. Na základe tohto poznania sa už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia odporúčalo vyberať v zodpovedajúcich klimatických podmienkach pre pestovanie marhúľ chladnejšie polohy. Toto odporúčanie však väčšinou na ochranu proti jarným mrazom a na dosiahnutie pravidelných úrod nepostačuje. S problémom jarných mrazov sa stretávame vo všetkých ovocinárskych oblastiach. V ochrane proti mrazom pri marhuliach rozoznávame dve metódy: pasívne (preventívne) a aktívne.

PASÍVNE (PREVENTÍVNE) METÓDY
V tomto spôsobe ochrany treba na prvom mieste spomenúť stanovištné podmienky. Vyvarovanie sa polohám s výskytom jarných mrazov je, predovšetkým pri kôstkovinách, najdôležitejšou zásadou. Keďže studený vzduch je ťažší, sústreďuje sa v hlbokých údoliach a pri bezvetrí sa chová ako voda v pohári. Pri určitých výškových polohách sa môžu vyskytnúť rôzne teplotné výkyvy.
Nebezpečenstvo jarných mrazov možno obmedziť aj zodpovedajúcimi agrotechnickými opatreniami. Dva až tri metre široké krovie môže čiastočne zamedziť prúdenie studeného vzduchu. Podobný efekt možno dosiahnuť aj lesnými priesekmi zabezpečujúcimi usmernenie odlivu studeného vzduchu. Krátkodobým úhorom alebo nastielaním možno využiť teplotu pôdy.
Dôležitá je aj správna voľba odrôd - skoré odrody väčšinou aj skôr kvitnú. Mimoriadne dôležité je hnojenie - predovšetkým fosfor a draslík majú pozitívny vplyv na konštitučný stav rastlín. Dusík však vo vyšších dávkach negatívne pôsobí na odolnosť rastlín.
AKTÍVNE METÓDY
Nastielanie
Nastielaním rôzneho materiálu zabránime vyžarovaniu tepla z pôdy. Hlavne pri jasných nociach môžeme týmto spôsobom zvýšiť teplotu vzduchu v prízemnej vrstve o 2 - 3 0C. Ako nastielací materiál je vhodný papier, kartón, slama, trstina, sisalové plátno, plastová fólia alebo pena. Táto metóda je veľmi prácna a nákladná, preto sa pri väčších výsadbách nepoužíva.
Zahmlievanie vzduchu
Zabránením úniku teploty z pôdy umelo vytvorenou hmlou zabránime zníženiu teploty pôdy pod 0 0C a tým aj rastliny ochránime pred účinkom mrazov.
Spôsoby zahmlievania vzduchu:
1. Zadymovanie
Spaľovaním rôzneho materiálu (slama, konáre) udržovaného vo vlhkom stave vytvárame dým s obsahom pary, ktorý zabráni vyžarovaniu tepla z pôdy a spomalí ochladenie vrstvy vzduchu nad pôdou. Z dôvodov ochrany životného prostredia sa v súčasnosti táto metóda neodporúča používať.
2. Vytvorenie umelej hmly
Umelá hmla sa vytvára na základe chemickej reakcie medzi amoniakom a oxidom siričitým. Pomocou špeciálneho miešacieho zariadenia a pri dostatočnej vzdušnej vlhkosti sa vytvorí hustá biela hmla, ktorá uzatvorí vrstvu nad pôdou. Táto umelá hmla oxiduje ďalej vo forme hydroskopického prachu na síran amónny, ktorý sa pomocou molekúl vody rozpustí. Neškodí rastlinám ani včelám a účinkuje ako dusičnaté hnojivo. Podľa polohy pozemku možno ochrániť týmto spôsobom 4 - 5 ha sadu.
Vírenie vzduchu
Pri radiačných mrazoch je vzduch veľmi silne diferencovaný. Studený vzduch sa koncentruje nad pôdou a môže, v závislosti od intenzity a trvania neovplyvniteľného vyžarovania, dosiahnuť rôznu výšku. Pri zmiešaní prízemného studeného vzduchu s teplejším môžeme teplotu pri pôde zvýšiť. Na tento účel sa používajú hlavne špeciálne stacionárne veterné zariadenia vyvinuté v USA, ktoré vo výške 8 - 10 m majú umiestnené jeden alebo dva otočné rotory poháňané spaľovacími alebo elektrickými motormi. Tento spôsob ochrany je však dosť nákladný. Ďalej sa používajú aj helikoptéry - úspech tejto metódy závisí hlavne od prítomnosti inverznej teplej a studenej vrstvy vzduchu.
Poľné vykurovanie
Pri poľnom vykurovaní sa priamo alebo nepriamo privádza teplý vzduch k rastline. Prevod tepla sa uskutočňuje žiarením, konvenciou a teplovodom. Poľným vykurovaním môžeme v zásade zabezpečiť ochranu proti akýmkoľvek jarným mrazom, rozhodujúci je len príkon energie. Predpokladom je počet vykurovacích miest a voľba vhodného spaľovacieho materiálu.
Spaľovaním organického materiálu sa prízemná vrstva vzduchu oteplí a vyžarovaním sa dostáva teplý vzduch k rastline. Veľmi rozšírené bolo vykurovanie kachľami, v ktorých sa spaľoval vykurovací olej. Predovšetkým v USA sa používali plynové piecky, ktoré sa dajú ľahko obstarať, ale vyžadujú vyššie investície. Vo Francúzsku používali na poľné vykurovanie parafínové sviečky, ktoré horia asi 8 hodín.
Pri vykurovaní žiaričmi je spotreba energie vysoká - ako nosič energie sa využíva plyn. Veľkým prínosom tejto metódy je automatizácia a tým aj nízke náklady na pracovnú silu. Na druhej strane sú však investície a náklady na energiu veľmi vysoké. Vykurovanie žiaričmi je použiteľné len pri bezvetrí.
Ochrana zavlažovaním
Proti mrazu možno zavlažovať dvoma spôsobmi - pod alebo nad korunou. Najviac používaným a efektívnym spôsobom je zavlažovanie nad korunou, pričom sa využíva teplo, ktoré vznikne pri kryštalizácii z 0 0C vody na 0 0C ľad. Každý liter vody uvoľňuje pri mrznutí 335 Kj tepla. Táto teplota je dostačujúca na ochranu kultúry pred zmrznutím do -7 0C. Dôležitý je pritom správny termín zapnutia závlahy - popritom treba brať do úvahy vzdušnú vlhkosť a pohyb vzduchu, ďalej správne dávkovanie vody, ktorá musí súvisle pokryť rastlinu - a samozrejme, aj termín jej ukončenia (ľad na stromoch musí byť pri ukončení roztopený). Na zabezpečenie dostatočnej ochrany proti mrazom je potrebná závlaha s minimálnou dávkou vody 3 mm.h-1; na 1 ha sa spotrebuje asi 40 m-3.h-1. Pri nadmernom pokrytí rastliny ľadom pri dlhšie trvajúcich mrazoch sa musí posúdiť výška poškodenia (poškodenie kvetov je však malou škodou). Prednosti tejto metódy sú: nízka náročnosť na ručnú prácu, automatizácia pri relatívne nízkych nákladoch, možnosť využitia závlahy v období sucha alebo na zlepšenie vyfarbenia plodov. Zápormi sú možnosť nedostatku vody a nadmerné zaťaženie pôdy pri opakovanej ochrane proti mrazom.

Oddialenie kvitnutia
Pri tejto metóde, akonáhle v skorej jari vystúpi teplota nad 7 0C, stromy zavlažujeme v dvojminútových intervaloch nad úrovňou koruny. Odobraním tepla výhonkom, konárom, ako aj pôde, znížime sumu teplôt potrebnú na pučanie. Pri extrémne skoro nastupujúcej jari môže byť táto metóda veľmi úspešná. Správy z USA a Talianska dokumentujú pri použití tohto spôsobu ochrany proti mrazom oddialenie kvitnutia o 17, resp. 5 - 6 dní. V podstate táto metóda len krátko oddiali kvitnutie a pri dlhšie trvajúcej vyššej teplote sa závlahami silne zaťaží pôda.
Natieranie farbou
V zimnom období urobeným, slnko odrážajúcim náterom môžeme následkom nižšej sumy teplôt dosiahnuť neskoršie kvitnutie. Táto metóda sa používa aj ako ochrana proti zimným mrazom. Pri fungicídnych a insekticídnych účinkoch náteru sa môže oddialiť pučanie aj kvitnutie.
Použitie regulátorov rastu
Procesy rastu po zimnom období usmerňujú enzýmy produkované samotnou rastlinou. Tento proces sa riadi teplotou - aktivácia nastane pri dosiahnutí potrebnej sumy teplôt. Výhonky a kvety sú pripravené a pri nástupe chladnej periódy pribrzdia rast, ale vývoj sa nemôže vrátiť späť. Ak nastane vhodné počasie, pokračuje vývoj v štádiu, v ktorom bol pribrzdený v chladnom počasí. Predovšetkým marhule sú tým ovocným druhom, ktorý potrebuje na aktiváciu enzýmov veľmi nízku sumu teplôt a už pri 2týždňovej tepelnej perióde v januári sa môžu aktivovať. V tom prípade musíme rátať s poškodením jarnými mrazmi.
Ak sa nám podarí nasadením chemických prípravkov tento systém zablokovať, môžeme predĺžiť začiatok pučania a kvitnutia. Na to, aby jarné mrazy nepoškodili kvety, stačí oddialiť kvinutie o 14 dní.
Na úrovni Krajinského úradu pre vinič a ovocie sme uskutočnili pokusy, pri ktorých sme použili na jeseň, pred opadom listov alebo na jar rastový regulátor Ethepon. Špeciálne pri jesennej aplikácii sa nám podarilo oddialiť kvitnutie o 14 dní. Jarná aplikácia vykázala veľmi malú účinnosť.
Prípravky, ktoré sú v súčasnosti na tento účel k dispozícii sú žiaľ, pre vedľajšie účinky, v Rakúsku pre ovocinárstvo neprípustné.
Ochrana chemickými prípravkami
V literatúre sa uvádzajú rôzne chemické prípravky, ktoré by mohli ovplyvňovať bakteriálne bunky aktívne na chlad. Vplyv týchto baktérií (Pseudomonas syringae) na znižovanie škôd mrazom sa doteraz nepreukázal.