Tradície v pestovaní ovocných druhov v Gemeri siahajú do začiatkov ovocinárenia na území Slovenska. Mnohé druhy rozšírené v týchto prírodných podmienkach sú nielen dôkazom ich hodnoty a kontinuity pestovania, ale v súčasnosti sú bohatým zdrojom slúžiacim na mapovanie genofondu poľnohospodárskych plodín.
Lokalita záujmového územia spadá do teplej, mierne vlhkej oblasti s priemernou ročnou teplotou 6-8 0C a ročným úhrnom zrážok 800-900 mm. Až do roku 1867 sa v Gemerskej župe neviedli 5
pravidelné záznamy o počasí, iba v kronikách možno nájsť o ňom zmienky, hlavne v rokoch vyznačujúcich sa nejakou extrémnosťou. Klimatickému pozorovaniu sa venovali Ladislav Bartholomeides a Samuel Ferjenčík, ale pravidelné pozorovanie zaviedol od roku 1867 Ivan Branislav Zoch, profesor na revúckom gymnáziu a člen Meteorologického spolku vo Viedni.
Poznávaniu prírody a propagácii poľnohospodárstva v strednom Gemeri sa venovali botanici Ladislav Bartholomeides, Gustáv Reuss, Jozef Kvetoslav Holub, Václav Vraný a Izabela Textorisová.
Ovocinárstvo sa v Gemeri začalo vo väčšej miere rozširovať zásluhou majetnejších vrstiev obyvateľstva asi od začiatku 18.storočia. Podľa vhodných klimatických podmienok sa vytvorili centrá ovocinárskej produkcie špecializované na určité druhy ovocia.
205.výročie založenia Čerešníckeho spolku
Najstarším ovocinárskym spolkom na území dnešného Slovenska, ale popredným aj na území Uhorska, bol Spojený čerešnícky spolok v Jelšave, ktorý založil v roku 1796 horlivý iniciátor ovocinárstva Samuel Glósz st. spolu s evanjelickým farárom Pavlom Wallaszkým. Zvyšovaniu jeho úrovne veľmi napomáhali ovocné škôlky. Medzi
prvé v Gemeri patrila ovocná škôlka Pavla Černocha z Jelšavy,
ktorý v roku 1796 vlastnil asi 250 ovocných stromov rôznych druhov a odrôd. Postaral sa aj o rozšírenie orechov a jedlých gaštanov, ktoré si priniesol z Budína, Budapešti a Viedne. V spolku od začiatku pôsobilo viacero významných pomológov, ktorí zabezpečili ovocné výpestky od ovocinárov z rôznych krajín. Už
začiatkom 19.storočia mal spolok 123 členov, ktorí vlastnili 1292 rodiacich a 1159 mladých ovocných stromov.
Neskôr mal v spolku významné postavenie učiteľ-pomológ Laco Ondrej, ktorý mal vo svojej zbierke 150 odrôd hrušiek a 120 odrôd jabloní. Jeho zásluhou v roku 1844 v Jelšave usporiadali prvú výstavu ovocia na Slovensku. Získal uznanie aj na výstavách v Budapešti a Debrecíne a za činnosť v oblasti ovocinárstva bol vyznamenaný medailou Uhorského hospodárskeho spolku. Od roku 1845 začal zbierať, premnožovať a opisovať pôvodné odrody jabloní, hrušiek a slív, ktoré pochádzali z plánky a pestovali sa v Gemerskej stolici. Jeho snahou bolo zachovať ich pre ďalšie generácie.
Na čele spolku stáli vždy osvedčení ovocinári, ktorí vynaložili úsilie na prospech spolku i jeho členov. Podľa úradnej štatistiky z roku 1868 sa v produkcii ovocia umiestnila Jelšava a jej okolie
v rámci Uhorska na prvom mieste. V roku 1882 sa spolok včlenil do
Krajinského záhradníckeho spolku.
Začiatky organizovaného šírenia ovocinárstva
Uvedené údaje dokumentujú postupne zvyšujúci sa záujem o ovocinárstvo. Gemer mal v 19.storočí významných pomológov, medzi ktorých patrili Ľudovít Orphanides, Anton Penzel, Samuel Ferjenčík, Daniel Lichard, Ondrej Laco, Samuel Tomášik, Karol Viest, Ivan Branislav Zoch (od roku 1871 rozširoval známu Gemerskú slivku) a Štefan Gergely. Ich práce o ovocinárstve významne prispeli k pozdvihnutiu gemerského ovocinárstva na vyššiu odbornú úroveň a najmä pomohli jeho rozšíreniu.
Špecializáciou žúp od roku 1912 dochádzalo k rajonizácii ovocných druhov a odrôd podľa vhodnosti klimatických podmienok. Pestovanie ovocných stromov podnecoval dobrý odbyt tunajšieho ovocia, ktoré v niektorých rokoch vykupovali aj obchodníci z Čiech. Podľa údajov uvedených v roku 1921 v Hospodárskom obzore sa v Gemeri ročne urodilo po 1000 t jabĺk, hrušiek i sliviek.
Ovocinárstvo v Gemeri natrvalo poznačila tuhá zima v rokoch 1928 - 1929, kedy 11.februára 1929 dosahovala až -40 0C a ovocné dreviny pozdĺžne popraskali. V tejto zime na Slovensku zamrzlo až 40 % ovocných stromov, z toho polovica sliviek. Významnejšia obnova sadov sa začala uskutočňovať až od polovice 20.storočia.
V 40.rokoch minulého storočia sa na území Gemera do intenzívnych sadov vysádzali odrody jabloní °Solivarské°, °Matkino°, °Baumanov reneta°, °Batul°, °Kanadská reneta°, °Kožená reneta°, °Ontario°, °Boskoopské červené° a °Parména zlatá zimná° najmä na silne rastúcom podpníku M 12, najčastejšie v spone 10 x 8 m.
Najväčšie výsadby jabloní sa realizovali v 60.rokoch 20.storočia. Ako podpník sa začal používať stredne rastúci typ M 4, na ktorom sa odrody vysádzali v spone 6 x 4 m. Určitý pokrok v intenzívnom pestovaní malo zavedenie slabo rastúceho podpníka M 9, so sponom vo výsadbe 5 x 4 m. Najčastejšie sa pestovali odrody jabloní °Jonathan°, °Golden Delicious°, °Golden Spur°, °Ontario°, °James Grieve°, °Spartan°, °Parména zlatá zimná°, °Parkerovo° a °Starkrimson°.
Niektoré zahraničné odrody sa aj v podmienkach Gemera dobre adaptovali (°Batul°, °Charlamowski°, °Kožená reneta°, °Krasokvet žltý°, °Matkino°, °Parkerovo°, °Sudetská reneta°, °Wealthy° a desiatky ďalších). Osobitne významné sú krajové odrody, ktoré vznikli na Slovensku a rozširovali sa tu, napr. °Hontianske°, °Solivarské°, známe často pod množstvom iných miestnych názvov. Po 2.svetovej vojne sa na tomto území vysádzalo okolo 20 tisíc stromčekov ročne.
Z dostupných údajov Štatistického úradu SR, z ktorých posledné pochádzajú z roku 1988, sa v okrese Rožňava nachádzalo v sadoch okolo 365 300 ovocných stromov. Dominantné zastúpenie mali jablone (177 000 ks), ďalej nasledovali slivky (spolu 100 OOO ks, z toho °Bystrická slivka° 45 000 ks), hrušky (29 000 ks), orechy (27 000 ks), čerešne (17 000 ks), v menšom počte marhule (9 000 ks), broskyne (3 500 ks) a višne (2 800 ks). Údaje o rozlohe ovocných sadov z roku 1985 uvádzajú plochu 251 ha, ktorá oproti roku 1970 (738 ha) zaznamenala postupne výrazný pokles. Posledné údaje o zbere úrody z roku 1985 v rožňavskom okrese uvádzajú množstvo 3 263 t (1 744 t jabĺk, 478 t hrušiek, 184 t čerešní a 857 t Bystrickej slivky). Od údajov uvedených v týchto rokoch neexistujú do súčasnosti žiadne hodnoverné štatistiky. S určitosťou však možno povedať, že ovocinárska výroba za tieto roky v regióne stredného Gemera zanamenala klesajúcu tendenciu.
Monitoring, prieskum a sústreďovanie biologického materiálu
V roku 1998 sa sa Stredné odborné učilište poľnohospodárske v Štítniku zapojilo do riešenia vecnej etapy v rámci kooperácie vo výskumnom programe Záchrana a ochrana ohrozeného genofondu rastlín na Slovensku na úrovni samostatnej vecnej etapy Monitoring a sústredenie geneticky významných foriem z krajových odrôd v oblasti Gemera. Pre svoj výskum si škola vybrala stredný Gemer, nachádzajúci sa v povodí riek Štítnik, Muráň a Turiec, ktoré ústia do rieky Slaná. Vybraná oblasť je začlenená do okresov Rožňava a Revúca. Oblasť Gemera významne ovplyvňuje mimoriadna členitosť územia, veľká pestrosť pôd a klimatických podmienok. Gemer bol v minulosti križovatkou najrôznejších kultúr, s čím bola spojená tiež introdukcia rozmanitého biologického materiálu. Veľká časť z tohto materiálu sa v našich podmienkach aklimatizovala a spolu s naším pôvodným genofondom tvorí dôležitú súčasť prírodného bohatstva. Vyznačuje sa nielen vysokou rodivosťou a kvalitou, ale najmä odolnosťou voči škodlivým činiteľom a prispôsobivosťou našim agroekologickým podmienkam. V okresoch sa nachádzajú rázovité obce s usadlosťami, ale aj významné prírodné celky vyznačujúce sa veľkou pestrosťou fauny. Územie Gemera je svojou geografickou polohou, uzavretými dolinami a aluviálnymi pôdami vhodné aj na pestovanie náročných druhov kultúrnych rastlín.
V rámci monitoringu sme v roku 1998 začali sústreďovať genetický materiál ovocných drevín niektorých významných foriem z krajových odrôd. Podarilo sa nám sústrediť 180 vzoriek čerešní. Z uvedeného počtu sme zakompótovali 160 vzoriek, ktoré sme hodnotili na úrovni plodov. Zamerali sme sa na vyhodnotenie vybraných kvalitatívnych a kvantitatívnych znakov z kolekcie genotypov čerešní.
Hodnotenie vzoriek
Jednotlivé genotypy čerešní sme charakterizovali pomocou ôsmich kvalitatívnych znakov (šírka, výška, hrúbka a hmotnosť plodu, šírka, výška, hrúbka a hmotnosť kôstky), ktoré boli podkladom pre fuzzy c-zhlukovú analýzu. Pomocou nej sme chceli určiť skupiny navzájom si podobných genotypov čerešní.
Zistili sme, že v kolekcii sa vytvorili dve veľké skupiny genotypov čerešní. Do prvej skupiny patrí 39 genotypov, do druhej 70 a 59 je nevyhranených. V prvej skupine sú menšie genotypy (v každom z hodnotených znakov), druhú skupinu tvoria genotypy s väčšími plodmi. Z praktického hľadiska je významné, že do druhej skupiny patria genotypy, pre ktoré je charakteristický nižší podiel hmotnosti kôstky a hmotnosti plodu.
