Na ihličnanoch škodí veľký počet druhov vošiek, ktoré v prevažnej väčšine patria do čeľadí Adelgidae, Lachnidae a Thelaxidae. Zástupcovia najväčšej čeľade - Aphididae - žijú predovšetkým na rôznych listnatých drevinách a bylinách; výnimku tvorí voška smreková (Liosomaphis abietinum, syn. Elatobium abietinum).
Celý jej vývoj prebieha na smrekoch, ktoré v niektorých rokoch dokáže veľmi silno poškodiť. V rokoch 1990 a 1998 tento škodca poškodil smreky v mestskej zeleni Bratislavy do takej miery, že úplne zhodili staré ihličie.
Voška smreková meria 1,5 až 1,8 mm, má jasnozelenú farbu, krátke tykadlá a dlhé sifunkulusy. Škodí cicaním rastlinných štiav na staršom ihličí, na ktorom spočiatku vzniká žltá škvrnitosť. Neskôr ihličie hnedne, usychá a opadáva, koruny poškodených stromov sa od kmeňa smerom von vyhoľujú, čím strácajú estetickú hodnotu.
Škodca prezimuje v štádiu bezkrídlych neoplodnených samičiek na kôre smrekov. Na jar sa rýchlo rozmnožuje a v prípade silného premnoženia dochádza k už spomenutému poškodeniu. Je však zaujímavé, že i vedľa seba stojace stromy nebývajú rovnako poškodené. Podľa odbornej literatúry voška smreková najviac poškodzuje introdukované druhy smrekov, predovšetkým druh Picea sitchensis. V našom prípade bol postihnutý smrek pichľavý (Picea pungens), ktorý je v bratislavskej mestskej zeleni bohato zastúpený.
Možnosti ochrany
Napriek tomu, že voška smreková nepatrí medzi pravidelných škodcov ihličnatých stromov, v miestach, kde sa už vyskytla, by jej mali pestovatelia, resp. správcovia mestskej zelene venovať v jarných mesiacoch zvýšenú pozornosť. Od začiatku vegetačného obdobia by mali ohrozené stromy pravidelne kontrolovať striasaním vošiek na biele podložky. V prípade zistenia väčšieho počtu jedincov by mali čo najskôr urobiť postrek bežnými aficídmi. Vzhľadom na to, že v kolóniách vošiek sa nachádzajú aj ich prirodzení nepriatelia, mali by uprednostniť také prípravky, ktoré neničia užitočné organizmy (napr.Pirimor).
