Paprika patrí medzi najnáročnejšie druhy zeleniny. Dobré výsledky vo viacročnom priemere pri jej pestovaní možno docieliť iba pri presnom a prísnom dodržiavaní všetkých agrotechnických úkonov.
V čom spočíva náročnosť pestovania tejto plodiny? Pokúsim sa tie najdôležitejšie problémy zhrnúť do jednotlivých bodov:
* Má vysoké nároky na vodu, avšak neznáša jej prebytok. Ak niekde stojí voda dlhšie ako 15 minút, dochádza k uduseniu vláskových koreňov. Po závlahách alebo prudších dažďoch je potrebné ihneď skypriť pôdu. Ak tento úkon zanedbáme, nemôžeme očakávať dobré výsledky.
* Vyžaduje humózne, výživné pôdy s jemnou štruktúrou, ako aj záveterné polohy.
* Pri závlahe je potrebné zohľadňovať jej teplomilnosť. Porast zalievame iba za stáleho teplého počasia, podľa možnosti teplou povrchovou vodou.
* Je náchylná na koreňové ochorenia, preto musíme zabezpečiť striedanie kultúry. Ak sa pestuje na jednom mieste za sebou, už v 2.roku klesá úroda až o 20 %. Tento pokles možno čiastočne eliminovať vyššími dávkami maštaľného hnoja.
Pri pestovaní papriky si treba zapamätať dve záhradnícke všeobecné pravidlá:
1. zachovanie pôdnej vzdušnosti je alfou a omegou pestovania,
2. začiatočný vývoj rastliny pri väčšine druhov má vplyv na celý jej život.
Pestovanie priesad a výsadba
Pri hodnotení pestovateľských možností už dávnejšie platí zásada, že v porovnaní s hustosiatym vytrhávaným alebo prerasteným sadivom je lepší priamy výsev. Toto pravidlo platí zvlášť pri pestovaní koreninovej papriky. Napriek tomu, že v minulosti niektorí pestovatelia dosiahli dobré výsledky aj pri priamom výseve papriky na priamy konzum, vo viacročnom priemere sa ukazuje tento spôsob ako neistý, teda rizikový.
Balíčkované sadivo je pomerne nákladné, ťažko sa vysádza a utlačený balíček zeminy nie je optimálny pre rýchly začiatočný štart priesady po výsadbe. Je však v podstate lepšie, ako vytrhávané, nepikírované sadivo.
Najväčší problém pri vytrhávanom sadive spočíva v tom, že koreňová sústava je v nepomere k nadzemnej časti, a z toho dôvodu dostane rastlina pri výsadbe šok. Často trvá aj týždne, než sa
zakorení a začne rásť.
V ostatnom čase sa už u nás rozširuje pestovanie minisadiva aj pri paprike. Tento spôsob pestovania má viacero výhod:
* pomerne jednoducho a rýchlo možno osivo vysiať do pestovateľských táciek pomocou pneusejačky,
* postačí málo ľahkého sterilného výsevného substrátu a spotreba osiva klesá o 40 % oproti spotrebe pri vytrhávanom sadive,
* ľahká manipulácia a zrýchlenie výsadby,
* priesady netreba sadiť s vodou (koreňový bal minisadiva má zásobu vody),
* priesady sa rýchlo ujímajú, lebo koreňová sústava je v prevahe nad nadzemnou časťou rastliny,
* pri poslednej závlahe pred výsadbou aplikujeme 0,15% roztok komplexného rozpustného hnojiva s väčším obsahom fosforu, ktorý podporuje rýchle zakorenenie; zároveň v podobe roztoku môžeme použiť aj insekticíd proti pôdnym škodcom.
Použitie mulčovacej fólie
Prednosti mulčovania pôdy nespočívajú len v jeho otepľovacom efekte, ale aj v zlepšení mikrobiálnej činnosti. Pri paprike na zamedzenie rastu burín používame predovšetkým čiernu PE fóliu so šírkou 1m a hrúbkou 0,05 mm. Do fólie vysádzame dvojriadky s počtom 50-55 tisíc priesad na 1 ha.
Tento intenzifikačný faktor má význam využívať len vtedy, ak máme zabezpečenú závlahu a sadivo s koreňovým balom. Na mulčovanie sú vhodné iba pozemky s rovným terénom alebo miernym pravidelným spádom. Pre obmedzenie rýchlej priepustnosti pôdy zvlnené terény nie sú na mučovanie vhodné. V prípade vhodného výberu pozemku a pri správnej aplikácii závlahy, výživy a ochrany môžeme dosiahnuť zvýšenie úrody o vyše 50 %, za chladného leta až o 80 %.
Poľné pestovanie hybridných odrôd
V ostatných rokoch sa zvýšil záujem o veľké, hrubostenné odrody papriky a niektoré nové hybridy plne vyhovujú poľnému spôsobu pestovania. Pri dobrej výžive a agrotechnike môžeme dosiahnuť aj zvýšenie úrod asi o 20-30 %. Najväčšou brzdou ich rozšírenia v poľnom pestovaní je vysoká cena osív (cena jedného zahraničného semena hybridného osiva sa pohybuje v rozmedzí od 1,20 do 5,0 Sk). Napriek vysokej cene osiva konkurencia na trhu núti pestovateľov, aby tieto hybridné odrody pestovali.
Nové hybridné odrody má význam pestovať v poľných podmienkach iba pri uplatnení všetkých, u nás dostupných intenzifikačných faktorov, akými sú použitie maštaľného hnoja, presná závlaha, použitie PE fólií na mulčovanie, vyššie dávky priemyselných hnojív, pestovanie v záveterných polohách, prípadne aj kvapková závlaha.
Pokusy so zakrývaním plôch netkanými textíliami poukázali na jeden negatívny jav: za veterného počasia dochádzalo k polámaniu vrchných častí rastlín, ktoré následne poškodzovali krytinu. Dalo by sa tomu zabrániť tak, že by sa nad dvoriadky, na vzdialenosť 1,5 m zapichli do zeme mierne sploštené, 6 mm hrubé poloblúky.
Antokyánové sfarbenie plodov
Niektoré odrody sú zvlášť náchylné na antokyánové sfarbenie plodov, ktoré je fyziologického pôvodu. Vzniká z nedostatku fosforu, ktorý rastlina za dlhotrvajúceho chladného počasia nemôže koreňmi prijať z pôdy. V poľných podmienkach môžeme tomuto javu zabrániť na začiatku chladného počasia iba listovou výživou s rozpustnými fosforečnými hnojivami.
S týmto úkazom sa stretávame v našich podmienkach pri odrode ´Slovakia´. Ak už raz došlo k antokyanovému sfarbeniu plodov, nezberajme ich v technickej, ale až v botanickej zrelosti, kedy už hnedé švrny na plodoch nevidieť.
V kyprých pôdach s dobrou zásobou živín sa tento jav vyskytuje v menšej miere. Aj tu platí nepriamo zásada, že prvoradou ochranou je dobrá výživa.
Záver
Na záver možno konštatovať, že aj keď je paprika v našich podmienkach náročnou plodinou, môžeme ju úspešne pestovať aj mimo zakrytých priestorov. Výrobnú istotu môžeme dosiahnuť iba správnou aplikáciou dostupných intenzifikačných faktorov.
