Slovenská republika svojimi klimatickými podmienkami, veľkou variabilitou terénu a pôvodným výkonným šľachtiteľským materiálom ríbezlí, egrešov, malín, ale aj jahôd poskytuje bohatú škálu možností ich intenzívneho pestovania.
Súčasne sa naskytuje možnosť lepšieho využitia podhorských oblastí, ktoré sa svojím charakterom v komplexe klíma - pôda ukazujú vhodnejšími na ich pestovanie ako nížinné oblasti (Hričovský, 1989).
Zvýšenie úrod drobného ovocia sa budeme snažiť zabezpečiť širokým plošným zavedením nových a perspektívnych slovenských a zahraničných odrôd do veľkovýrobnej praxe, fariem, ale aj pre potreby záhradkárov. V tomto procese zohrajú nemalú úlohu inovované technologické systémy pri nadväznom zlepšení materiálno-technického vybavenia najmä u väčších pestovateľov (zberová a pozberová technika, skracovanie ciest medzi výrobcami a spotrebiteľmi).
V ostatných rokoch, po viac ako 10ročnej stagnácii (rozpad pôvodných plantáží a stredísk OŠM Stupava) a tiež vzhľadom na prestarnutosť pôvodných výsadieb, je výrazná obnova výsadieb ríbezlí, egrešov, malín a rozšírenie nových výsadieb jahôd viac ako potrebná.
Ríbezle
Na efektívnom pestovaní ríbezlí sa rozhodujúcou mierou okrem vhodného stanovišťa, dodržiavania optimálnych agrotechnických podmienok, dobrého zdravotného stavu, podieľa odroda. Na výsadbu odporúčame z červených ríbezlí hlavne odrody ´Detvan´, ´Tatran´, ´Maraton´, ´Hron´, ´Rondom´, ´Losan´, z čiernych ´Otelo´, ´Eva´, Viola´, ´Favorit´, ´Zuzka´, ´Öjebyn´, ´Titania´, ´Fertödy´ I. Pri výsadbe čiernych ríbezlí odporúčame kombináciu 3 až 4 odrôd.
Červené a zvlášť čierne ríbezle sa vyznačujú rôznym stupňom autofertility. Červené odrody sú samoopelivé, čierne majú rôzny stupeň samoopelivosti. Z našich odrôd sa považuje za samoopelivú ´Otelo´, zo zahraničných ´Roodknop´, za čiastočne samoopelivé ´Eva´, ´Silvergieterova´, ´Viola´, ´Katka´, ´Favorit´ a ´Zuzka´.
Ríbezle sú najmä vo fenofázach kvitnutia a narastania bobúľ náročné na výživu a doplnkovú závlahu. Dôležitá je závlaha aj po zbere úrody (august, september - zvlášť pri čiernych ríbezliach), kedy sa diferencujú sekundárne súkvetia, ktoré sú základom väčšej polovice úrody (Göbö, Hričovský, Révajová, Kováč, Paulen, 1992). Výsledkom tejto diferenciácie je vznik jedného až dvoch sekundárnych strapcov. Poznatok možno využiť v inovácii technológie pestovania čiernych ríbezlí. Táto, v predchádzajúcich technológiách pestovania neobvyklá, oneskorená závlaha (podľa možnosti kvapková) má priaznivý vplyv na "oživenie" listovej plochy, dobré vyzrievanie dreva a je predpokladom dobrej úrody v nasledujúcom roku.
Podľa MP SR sú plochy ríbezlí v SR v roku 2000 nasledovné
Druh*Celková výmera*Rodiaca plocha*Úroda celkom
- skupina*(ha)*(ha)*(t)
Ríbezle červené*382*306*336
Ríbezle čierne*226*155*122
Spolu*608*461*458
Pri vlastnom prieskume sme spolu s RNDr.Kytkom, CSc. identifikovali nasledovných pestovateľov ríbezlí: VÚMKI Bratislava - 2 ha (červené, čierne), Agro a.s. Hosťovce - 40 ha (čierne), PD Volkovce - 40 ha (čierne), OVOPUK s.r.o.Pukanec - 30 ha (čierne), VÚOOD a.s. Bojnice - 5 ha (červené, čierne, biele), PD Pruské - 5 ha (čierne), DAK Námestovo, str.V.Kubín - 70 ha (červené a čierne), bývalý OŠM Sabinov - 25 ha (červené a čierne), Ovocinár s.r.o. Vojkovce - 15 ha (čierne), BD Kostolište - 10 ha (čierne), MIRPROS s.r.o. Veľké Leváre - 33 ha (vysadené na jeseň 1999), UNIP s.r.o. Myjava - 10 ha (červené a čierne), Galafruit Malá Tŕňa - 32 ha (jeseň 2000), PD Rykynčice - 4 ha (červené a čierne, jar 2000), bývalý OŠM Podolie - 5 ha (čierne), bývalý OŠM Šurany - 10 ha (čierne), PD Rača - 33 ha (červené a čierne).
Egreše
Egreše patria u nás v ostatných rokoch k najnedocenenejšiemu druhu ovocia. Sú veľmi obľúbené ako čerstvé ovocie, hoci sú na trhu stále viac nedostatkové. Tento stav zapríčiňuje nízka produkcia z väčších výsadieb. Produkcia zo záhrad slúži väčšinou na samozásobenie. Spotreba sa odhaduje asi na 0,20 kg na osobu a rok. Výmera výsadieb rodiacich egrešov v SR dosahuje 15 ha s celkovou úrodou 6,7 t.
K pestovateľom podľa uskutočneného prieskumu patria: Ovocinár s.r.o. Vojkovce - 12 ha, VÚOOD a.s. Bojnice - 2 ha, bývalý OŠM Gerlachov - 1 ha.
Sortiment egrešov registrovaných v LRO je pomerne bohatý. V ostatnom období k nemu pribudli aj novošľachtenia z VÚOOD a.s. Bojnice a ŠVS Velké Losiny (ČR). Na pestovanie u nás sú vhodné napr. ´Biely nádherný´, ´Roman´, ´Astrid´, ´Viking´ ai.
Egreše sú veľmi odolné proti zimným mrazom. Potvrdilo nám to aj dlhoročné pestovanie na plantážach drobného ovocia v Okoličnom, Levoči a Gerlachove. Egreše sú po nutričnej stránke hodnotným ovocím. Cenný je vysoký obsah pektínových látok, vitamínu C (35-40 mg%), ale aj vitamínov A, B1 a B2, ďalej obsah vápnika, fosforu, železa a pod.
Pre relatívne väčšie plochy sa neodporúčajú odrody so stredným úrodovým potenciálom, plodmi horšej kvality, ktoré v príslušnej skupine zberovej zrelosti možno nahradiť inou odrodou s vyššou úžitkovou hodnotou. Z týchto dôvodov na tieto účely nie sú vhodné odrody ´Britania´, ´Produkta´, ´Šolcova nádej´ a ´Triumphant´.
Maliny
Výmera plantáží tohto najatraktívnejšieho drobného ovocia v roku 1988 dosahovala na Slovensku 150 ha (úrody 3-4 t.ha-1). V súčasnom období evidujeme len 32,46 ha malín (z toho 31,66 ha rodiacich), s celkovou produkciou 9,9 t. Hlavným a v súčasnosti jediným väčším pestovateľom je UNIP s.r.o. Myjava (3,5 ha), novú výsadbu na jeseň 1999 založilo na ploche 10 ha PD Rykynčice.
Najzávažnejšie problémy pri väčšom pestovaní spôsobuje výber odrôd, dodržiavanie požadovanej technológie a udržiavanie dobrého zdravotného stavu porastov, ktoré v súčinnosti zabezpečujú kvalitu plodov a výšku úrody. Základným predpokladom dosahovania vysokých úrod čo do množstva a kvality je zdravý výkonný biologický materiál, zdravé 1ročné sadence s deklarovaným pôvodom a zdravotným stavom.
V LRO máme dostatok odrôd; popri známych odrodách, ako sú napr. ´Rubín´ (bulharský), ´Granát´, ´Canby´ sú aj novšie, ako napr. ´Bojana´ a remontantné odrody rodiace na 1ročných výhonkoch - ´Ada´ a ´Medea´. Pestovanie tohto ovocného druhu odporúčame pre zanieteného ovocinára či podnikateľa.
Jahody
Jednou z hlavných dôvodov, prečo by sme mali zvýšiť záujem o pestovanie jahôd, je ich pravidelná rodivosť, ekonomická výhodnosť, skorosť, vysoká nutričná hodnota, dietetickosť a vhodnosť na priamy konzum i spracovanie. Podľa látkového zloženia patria medzi dôležité potraviny. Spotreba jahôd u nás na obyvateľa a rok je asi 2,9 kg. Limitujúcim faktorom pre rozširovanie pestovania je nedostatok pracovných síl na ošetrovanie, ale najmä na zber plodov a finalizáciu produkcie.
Podľa prieskumu v súčasnosti k pestovateľom jahôd patria: bývalý OŠM Podolie - 10 ha, UNIP s.r.o. Myjava - 10 ha, Fructop Ostratice - 10 ha, Plantex s.r.o. Veselé pri Piešťanoch - 5 ha, PD Cífer - 2 ha, VÚOOD a.s. Bojnice - 2 ha, Ovomont Sabinov - 5 ha, bývalý OŠM Gerlachov - 2 ha, Agromik Sedliská - 20 ha; spolu: 66 ha.
Z odrôd u nás stále prevláda ´Senga Sengana´ (podľa informácií je na nemeckom trhu veľmi žiadaná), ale stále viac ide do popredia ´Elsanta´ (najpestovanejšia a najlepšia v západoeurópskych krajinách), ktorá spoľahlivo rodí v nižších a stredných polohách. K ďalším pestovaným odrodám patria ´Tenira´, ´Bounty´, ´Induka´ a z novších odrôd z bojnického šľachtenia ´Andrea´, ´Magura´ ai.
Podľa Čepičku (1999) sa pre relatívne väčšie plochy neodporúčajú odrody ´Gorella´, ´Red Gauntlet´, ´Zefýr´ a ´Adriana´.
Záver
Drobné ovocie sa už teraz, najmä zásluhou ZAS, stáva aj exportným artiklom, či už v čerstvom, mrazenom alebo priemyselne spracovanom stave. Jeho umiestnenie je aktuálne najmä v SRN, Rakúsku, ale aj Belgicku a Taliansku. Členský podnik ZAS - Zagro Michalovce exportoval v roku 1999 niekoľko stoviek ton mrazeného, najmä drobného ovocia. Ceny boli (zvlášť za čierne ríbezle) veľmi zaujímavé. Taktiež v ČR podstatne vzrástla cena za 1 kg čiernych ríbezlí (35 Kč).
Stále väčšie uplatnenie drobného ovocia v rámci EÚ je reálne. Z tohto pohľadu pestovanie drobného ovocia aj pri nižšom zastúpení vo výrobnej štruktúre podnikateľského subjektu môže mať pozitívny vplyv na jeho hospodársky výsledok. Je žiaduce, aby sa výmery drobného ovocia zvýšili a stabilizovali. Kľúčovou otázkou ostáva problematika odbytu a spracovania, s čím súvisí aj odpoveď na ďalšiu perspektívu rozširovania výsadieb drobného ovocia.
