Na okrasných rastlinách sa stretávame s virózami špecifickými pre jednotlivé druhy, ale aj s virózami vyvolanými prenosom niektorých vírusov známych na iných rastlinách (napr. na zelenine).
Pelargónie, podobne ako väčšina vegetatívne rozmnožovaných kultúr, sú silne zamorené vírusovými infekciami. Izoláciu vírusov v pelargóniách však sťažuje vysoký obsah polyfenolov. Dlhší čas sa ako najdôležitejšia viróza na pelargóniách uvádzala žltá škvrnitosť alebo kučeravosť, ktorú spôsoboval vírus kučeravosti pelargónií (pelargonium leaft curl virus).
V ostatných rokoch sa ukázalo, že na pelargóniách spôsobuje vírusovú infekciu komplex vírusov, z nich väčšina je prenosná pôdou. Ide o vírus krúžkovitosti rajčiakov (tomato ringspot virus), vírus nekrózy tabaku (tobacco necrosis virus), vírus mozaiky tabaku (tobacco mosaic virus), vírus nekrotickej kučeravosti tabaku (tobacco rattle virus) a vírus mozaiky arábky (arabis mosaic virus). Pomerne často je rozšírený aj vírus mozaiky uhoriek (cucumber mosaic virus). Tento komplex vírusov spôsobuje na pelargóniách infekciu prejavujúcu sa striedaním mozaikovitých svetlejších a tmavších zelených škvŕn, ktoré nezasahujú len listy, ale niekedy sú škvrnité až strakaté aj kvetné stonky. V prípade silnej infekcie sú listy a kvety znetvorené.
Vírusová infekcia sa prenáša predovšetkým odrezkami z chorých rastlín, ale môžu ju prenášať aj vošky. Príznaky tejto virózy sú najnápadnejšie v zimných a jarných mesiacoch (marec - máj), v lete slabnú, ba niekedy úplne miznú. To však neznamená, že rastliny vyzdraveli. Vírus sa počas tohto obdobia nachádza v tzv. latentnom štádiu a na jar sa opäť objaví.
Proti vírusovým chorobám môžeme rastliny chrániť len prevenciou. Choré rastliny sa nedajú vyliečiť, musíme ich zničiť. Liečenie termoterapiou je veľmi nákladné a možno ho použiť len v špeciálnych kultúrach napadnutých termolabilným vírusom. Táto metóda nie je univerzálna, umožňuje ozdravenie len niektorých rastlín od určitých vírusov.
Dôležitým preventívnym postupom je zamedzenie zavlečenia infekcie do porastu. Pri rozmnožovaní preto používame bezvírusový, zdravý materský materiál a semená. Materské rastliny pravidelne ošetrujeme a odrezky odoberáme len zo zdravých rastlín. Väčšinu vírusov prenáša cicavý hmyz (vošky, molice, strapky) a háďatká. Na zabránenie prenosu infekcie musíme tieto škodce pravidelne ničiť. Chemické metódy boja spočívajú v aplikácii systémových prípravkov alebo iných organofosfátov (cicavý hmyz), alebo prípravkov na báze chlorovaných uhľovodíkov (hryzavý hmyz). Postreky proti vektorom v teréne musíme zladiť s ich bionómiou tak, aby sme ich zasiahli v tej vývojovej fáze, v ktorej začínajú prenášať virózy. Dôležité je zasiahnuť skoro na jar aj vajíčka prenášačov.
Nesmieme zabudnúť aj na ničenie buriny (zvlášť na začiatku vegetácie), hlavne dvojročnej a trvácej, ktoré sú zdrojom vírusovej infekcie.
Inou metódou preventívneho boja proti virózam je šľachtenie. Táto metóda je dôležitá, ale veľmi zdĺhavá. Jej cieľom je vyšľachtenie odrôd odolných voči hospodársky významným virózam. Úspešne sa realizovala len v ojedinelých prípadoch.
