Výber druhov a odrôd zeleniny
Pri výbere druhov a odrôd zelenín vychádzame z ich požiadaviek na podmienky prostredia. Treba vedieť, že v suchších polohách je predpoklad častejšieho výskytu škodcov, vo vlhších zase chorôb
Vo vyšších polohách sa darí viac zelenine, ktorá znáša chlad, vlhko a hmly (napr. hlúbová zelenina), a naopak, plodovej zelenine sa darí v nízkych a teplých polohách. Správnym výberom odrôd s definovanou dĺžkou vegetačného obdobia môžeme dosiahnuť, že vo vyšších polohách úspešne dopestujeme aj plodovú zeleninu.
Listina registrovaných odrôd obsahuje vyše 1200 odrôd zelenín. Oproti minulosti každoročne narastá počet odrôd pri jednotlivých druhoch. Pri výbere odrôd na pestovanie je dobré brať do úvahy skúsenosti pestovateľov v danom regióne a odporúčania kompetentných inštitúcií, ktoré odrody skúšajú a povoľujú ich registráciu. Rozhodujúce sú aj účel pestovania, odolnosť odrôd a cenové relácie.
Pestovanie
Spôsob pestovania závisí hlavne od druhu, odrody a podmienok. Niektoré sa pestujú výlučne z priamej sejby, iné len z priesad a mnohé sa dajú pestovať obidvomi spôsobmi. V každom prípade treba dodržiavať správne technologické postupy a agrotechnické termíny.
Mulčovanie
Pri pestovaní z priesad i zo sejby sa dobre uplatňuje nastieľanie pôdy. Väčšinou na to používame čiernu fóliu, ktorú naťahujeme na pôdu ručne alebo špeciálnym mulčovacím strojom. Do natiahnutej fólie vyrezávame otvory na vysiatie semena alebo na vysadenie priesad. Čierna fólia napomáha kumulovať teplo v pôde, čo má veľký význam skoro na jar, umožňuje skoršie výsevy, výsadby, podporuje rast, dozrievanie a výsledkom sú aj skoršie zbery. Popritom sa pri mulčovaní znižuje potreba závlahovej vody, pod mulčom nerastie burina a odpadá okopávanie a plečkovanie. Na mulčovanie pôdy môžeme namiesto čiernej fólie použiť netkané textílie, hlavne čiernej farby. Mulčovanie najviac používame pri pestovaní teplomilnej plodovej zeleniny.
Prikrývanie netkanou textíliou
Po výseve alebo výsadbe sú niekedy vystavené mladé rastliny nebezpečenstvu poškodenia jarnými mrazíkmi alebo živočíšnymi škodcami. Vtedy sa dobre uplatní zakrývanie porastu bielou netkanou textíliou. Keďže prepúšťa svetlo, vzduch, vodu a má veľmi nízku špecifickú hmotnosť, môže sa ponechať na poraste dlhší čas za účelom prirýchlenia skorej poľnej zeleniny. Tento spôsob sa najlepšie uplatňuje pri pestovaní reďkovky, šalátu, špenátu, kalerábu, cibuľky zelenačky a pod.
Regulácia burín
Nadmerná zaburinenosť porastu má vždy veľmi nepriaznivý účinok na očakávanú úrodu a spôsobuje narušenie agroekosystému. Úlohou regulácie burín nie je ich úplné vyhubenie, ale dôležitá je nevyhnutná miera ich potlačenia. Pri regulácii burín musíme zohľadňovať konkurenčnú schopnosť pestovanej plodiny, použiť optimálne spony na zapojenie porastu, využívať vyrovnaný systém striedania plodín, vykonať kultiváciu pôdy pred sejbou, výsadbou, alebo počas vegetačného obdobia optimálnym spôsobom a v optimálnom čase, dodržiavať fytosanitárne podmienky pri zaorávaní rastlinných zvyškov, používať čisté osivo, odstraňovať buriny aj z okrajov pozemkov a priekop.
Priame sejby najviac ohrozujú buriny na začiatku vegetačného obdobia. Buriny popri tom, že odčerpávajú kultúrnej rastline vodu a živiny, môžu byť zdrojmi a hostiteľmi chorôb a škodcov, spravidla sťažujú aj ošetrovacie a zberové práce. Preto cieľom pestovateľa je regulovať burinový stav porastu zeleniny až do zberu produktu.
Spôsob ničenia burín závisí od intenzity pestovania. Chemickú reguláciu výskytu burín využívame pri intenzívnom pestovaní na veľkých plochách, inak odporúčame mechanické ničenie burín plečkovaním a okopávaním.
Regulácia výskytu škodcov a chorôb
Zásadne uprednostňujeme preventívne postupy a liečebné postupy uplatňujeme len v nevyhnutných prípadoch. Preventívne metódy sú podobné ako pri regulácii burín a spočívajú v dodržiavaní agrotechnických postupov a termínov:
- striedanie plodín narúšajú životné cykly škodcov a chorôb
- použitie odolných a tolerantných odrôd znižuje alebo vylučuje použitie chemických postrekov, tým šetrí aj životné prostredie a finančné zdroje
- dezinfekcia pôdy, hlavne sterilizácia parou pre výsevy a použitie moreného alebo inkrustovaného osiva vo významnej miere znižuje možnosť poškodenia mladých rastlín škodlivými činiteľmi
- včasné agrotechnické zásahy a zabezpečenie vyváženého prísunu živín zvyšuje životaschopnosť a konkurencieschopnosť pestovanej zeleniny
- ekologickou formou regulácie výskytu škodcov je aj biologická ochrana, kde sa využíva cielená aplikácia prirodzených nepriateľov
- vhodné je použitie feromónových a optických lapákov na signalizáciu výskytu a ničenie škodcov
- v alternatívnom pestovaní zeleniny sú snahy využívať prírodné látky v ochrane rastlín. Ide o použitie výluhov, extraktov alebo odvarov z niektorých rastlín, ktoré slúžia na podporu rastu, tvorbu kvetov, plodov, ale aj na odpudzovanie škodcov alebo ničenie chorôb. K týmto účelom sa najčastejšie pripravujú výluhy zo žihľavy dvojdomej, prasličky roľnej, cesnaku kuchynského, mäty, tymiánu, chrenu tabaku a pod. Výluhy a odvary sa používajú na postrekovanie. Návody a receptúry na ich prípravu a použitie sa líšia a výsledky nie sú zaručené. Problém je hlavne v tom, že účinné látky sa rýchlo rozkladajú, pôsobia v rôznych podmienkach odlišne a preto najčastejšie nezaručujú očakávaný efekt. Nesmieme zabúdať na to, že prírodné látky pochádzajúce z rastlín môžu byť často jedovatejšie pre ľudský organizmus ako priemyselná chemikália určená na ochranu rastlín.
Chemickú ochranu proti chorobám a škodcom odporúčame používať iba v nevyhnutných prípadoch, napríklad pri predpoklade kalamitných výskytov týchto škodlivých činiteľov. V uvedených situáciách môžeme použiť len prípravky povolené na tento účel, a to v dávkach podľa platných metodík. Pri použití chemických prípravkov na ochranu rastlín treba dodržiavať všetky hygienické zásady a predpisy, ktoré s ich používaním súvisia.
Závlahová voda
V záujme zdravotnej nezávadnosti dopestovanej zeleniny je potrebné vykonať rozbory zdroja závlahovej vody. Voda nesmie obsahovať nadnormatívne množstvá dusičnanov, ťažkých kovov, rezíduí po pesticídoch, nebezpečné mikroorganizmy a iné škodlivé látky. Pri pestovaní poľnej zeleniny zavlažovanie slúži na doplnenie potrebného množstva vody pre rastliny v čase nedostatku prirodzených zrážok. Treba aplikovať primerané dávky vody v potrebných intervaloch, s prihliadnutím na nároky rastlín v jednotlivých fázach rastu počas vegetačného obdobia.
V podmienkach trvalo udržateľných technológií má opodstatnenie používať stále vo väčšej miere kvapkovú závlahu. Výhodou je privádzanie vody úsporným spôsobom priamo ku koreňom rastlín. Spolu s kvapkovou závlahou možno aplikovať presné, opodstatnené množstvá doplnkovej výživy. Kvapkovou závlahou šetríme množstvo vody a živín, chránime rastliny pred chorobami šíriacimi sa na vlhkých a mokrých rastlinách a štruktúru pôdy. Pri klasickej závlahe sa zvyčajne vyplavujú dodané živiny, narúša sa pôdna štruktúra, tvorí sa pôdny prísušok. Rastliny často šokuje a ničí prudký a studený prúd vody. Po takejto závlahe sa dlho spamätávajú a následne vyžadujú okopávku.
Zber, pozberová úprava a akosť
Podľa druhov, odrôd a spôsobu pestovania zeleniny uplatňujeme ručný a mechanizovaný zber. Ručný zber používame tam, kde nie sú k dispozícii strojové zariadenia a na menších plochách. Ručne môžeme zeleninu zberať postupne podľa potreby a dozrievania, alebo aj jednorazovo. Pri mechanizovanom zbere pozberáme celú úrodu naraz.
Pozberová úprava spočíva väčšinou v čistení, praní, sušení, triedení, viazaní, vážení, balení, označovaní a skladovaní konzumných častí rastlín, ktoré sú určené pre trh a spracovanie.
Kvalitu trhového tovaru zeleniny určujeme podľa Potravinového kódexu. Jednotlivé druhy zeleniny hodnotíme podľa vonkajších znakov akosti, ako sú čistota, vzhľad, sviežosť, uniformita, sfarbenie, prímesi, zdravotný stav, veľkosť a hmotnosť.
