Bakterióze hlúbovín (Xanthomonas campestris), ktorá sa u nás v ostatných rokoch veľmi rozšírila, musíme venovať zvýšenú pozornosť. Najviac škodí v porastoch určených pre letné a jesenné zbery. Choroba sa môže prenášať aj semenom, ale listy sa najčastejšie infikujú z pôdy.
Pri predávkovaní závlahy (najmä za teplého zamračeného počasia, kedy sa zníži prirodzený výpar vody na minimum), sa môže vyskytnúť už pri predpestovaní priesad. V poľných podmienkach sa šíri najmä vtedy, keď dlhodobo pretrváva daždivé počasie, alebo keď veľkými dávkami závlahy rozmočíme povrch pôdy, v dôsledku čoho dochádza k ofŕkaniu rastlín. Väčšia pravdepodobnosť vzniku infekcie sa objavuje v prípade prudkého dažďa sprevádzaného silným vetrom, ale aj pri poškodení listovej plochy ľadovcom. Zatiaľ nie je dokázaný prenos patogéna vzdušnými prúdmi, ale najnovšie vedecké poznatky potvrdili, že niektoré baktérie sa môžu prenášať a množiť aj v mračnách.
Pri zaplavení porastu hlúbovín vodou na viac ako 20 - 30 minút vzniká veľká pravdepodobnosť výskytu tejto choroby, a to aj vtedy, keď dodržiavame osevný postup. Nechcem tým však podceniť význam osevného postupu, lebo na infikovaných pôdach z predošlého roka sa v nasledujúcom roku choroba prejavuje spravidla skôr a vo väčšom rozsahu. Vyskytli sa však aj také prípady, že po veľkom výskyte choroby na tom istom pozemku sa v nasledujúcom roku choroba vôbec neobjavila. Možno to vysvetliť tým, že aj keď sa tam nachádzali choroboplodné zárodky, nenastali podmienky pre infekciu.
Závažnosť tejto choroby spočíva v napadnutí listov a hlúbu až do stredu hlávok, ktoré neskôr hnijú. Ochrana v porovnaní s hubovými chorobami je podstatne zložitejšia, nakoľko sú povolené iba meďnaté prípravky (Champion), ktorých preventívny účinok je iba čiastkový. Na napadnuté rastliny nemáme k dispozícii žiaden vhodný prípravok s liečivými (kuratívnymi) účinkami. Na ochorenie sú spravidla náchylnejšie staršie listy alebo zaburinené porasty a inak zoslabnuté rastliny (nedostatočné kyprenie pôdy zhutnenej po prudkých dažďoch alebo intenzívnej závlahe), prípadne rastliny trpiace nedostatkom živín.
Značný rozdiel v náchylnosti na ochorenie je badateľný aj medzi jednotlivými odrodami v rámci rôznych druhov hlúbovín. K najčastejšiemu ochoreniu dochádza pri pestovaní letného karfiolu. Šľachtitelia sa zameriavajú na vyšľachtenie odrôd tolerantných k tomuto ochoreniu (v katalógoch nových odrôd sa táto vlastnosť zvlášť vyznačuje).
Súhrn návrhu opatrení na prevenciu a ochranu
dbať na to, aby pri závlahe nevznikali kaluže vody
zvoliť závlahu s jemnejším rozptylom, aby hrubé kvapky nedeštruovali pôdu a následne nedochádzalo k ofŕkaniu rastlín
zavlažovať v skorých ranných hodinách (pri nočnej závlahe, kedy sú listy mokré, dochádza spravidla k infekcii)
preventívne postrekovať prípravkom Champion v dávkach 400 - 800 l.ha-1, v závislosti od vzrastu porastu
pri výsadbe zvoliť širší spon, aspoň 70 cm medzi riadkami, aby sme mohli plečkovať aj odrastenejší porast
po chorých porastoch v nasledujúcom roku pestovať hlúboviny iba vtedy, keď použijeme priemyselné hnojivo s dezinfekčnými účinkami (dusíkaté vápno v dávke aspoň 600 kg.ha-1)
prednostne vyberať odrody, ktoré sa vyznačujú voči chorobe určitou mierou tolerancie
v odrastenejšom štádiu vývoja venovať zvýšenú pozornosť doplnkovej výžive, a to najlepšie roztokmi živín pri zavlažovaní pomocou prietokových prihnojovačov (najlepšou preventívnou ochranou je dobrá výživa rastlín)
udržiavať porast v bezburinnom stave (zaburinené porasty dlho udržiavajú vlhkosť a tak umožňujú rýchlejšie šírenie ochorenia).
Uvedomujem si, že poznatky uvedené v tomto príspevku prinášam z vlastnej praxe a bol by som rád, keby k danej problematike prispeli so svojimi skúsenosťami aj ďalší pestovatelia.
