Poškodenie listov a plodov orecha kráľovského (vlašského)

Listy, menej plody orechov poškodzujú virózy, hubové alebo baktériové choroby, inokedy choroby spôsobené živočíšnymi škodcami. V roku 2003 sme na listoch orecha kráľovského (vlašského) pozorovali hubu Marssonina juglandis (Lib.) P. Magn., ktorá je konídiovým štádiom huby Gnomonia leptostyla (Ces. et de Not.)

Prvé príznaky poškodenia sa objavili v júni ako malé, najskôr žlté, neskôr svetlohnedé tmavšie lemované škvrny, ktoré sa ďalej rozširovali, zväčšovali a tmavli. V priebehu leta sa na nekrotickom pletive utvárali tmavé drobné vankúšiky – plodničky huby (acervuly) plné dvojbunkových, bezfarebných rožkovitých výtrusov – konídií.
Choroba je pomerne rozšírená tam, kde sa orech kráľovský pestuje. Je známa aj pod názvom antraknóza orechov. Postihnuté bývajú nielen listy, ktoré už koncom leta opadávajú, ale aj plody, čím klesá ich úroda. Časť infikovaných plodov predčasne opadáva, časť vydrží do zberu, ale vplyvom druhotných húb býva znehodnotená a podlieha plesni.
Boj proti tejto chorobe začína už počas vegetačného pokoja. Dôsledná jesenná likvidácia opadaných listov ako zdroja jarnej infekcie, zabráni dozrievaniu huby v zimných mesiacoch (tvorbe plodničiek s vreckami askospór). Na zamedzenie vzniku a šírenia choroby je vhodná chemická ochrana, ktorá využíva vegetačné postreky ako Kuprikol (0,6%) alebo Dithane M 45 (0,3%). Aplikáciu prvého postreku odporúčame v polovici mája, ďalšie (2 - 3) v 10dňových intervaloch.
Okrem škvŕn hubového pôvodu sa na vrchnej strane orechových listov v roku 2003 tvorili pomerne veľké pľuzgierovité vypukliny. Na ich spodnej strane boli drobné bradavičky - hálky, ktoré neskôr tmavli, dosiahli červeno- až čiernohnedé sfarbenie. Na ich vzniku sa podieľal roztoč Aceria tristriata (Nal.) – vlnovníkovec orechový (syn. Eryophyes tristriatus). Bradavičky boli roztrúsené po listovej ploche alebo veľmi vzácne aj na povrchu mladých plodov. Na spodnej strane mala bradavička - hálka tenkú štrbinku, ktorá uzatvárala dutinku vyplnenú trichómami, dospelými vlnovníkovcami, ich larvami a vajíčkami. V dutinke vlnovníkovce žijú a rozmnožujú sa. Hálky sa vyskytovali na oboch stranách čepele listu.
Uvedené príznaky spôsobili roztoče z čeľade Eryophyidae – vlnovníkovcovité. Roztoče mávajú rozmanitý tvar. Rozmnožujú sa vajíčkami, larvy sa niekoľkokrát zvliekajú. Živia sa cicaním rastlinných štiav a mnohé z nich sú obávanými škodcami kultúrnych rastlín. Roztoče majú len dva páry končatín a sú veľmi drobné, takže ich voľným okom nevidíme. Nepatria medzi hmyz, ale do skupiny pavúkovcov.
Roztoč Aceria tristriata má valcovité, dozadu sploštené telo. Rozmnožuje sa vajíčkami. Vývin jednej generácie v závislosti od teploty trvá 14 - 19 dní, takže v priebehu roka sa vystrieda viac generácií. Dospelé samičky prezimujú pod šupinami pukov alebo v trhlinách kôry, odkiaľ sa v období pučania sťahujú na pučiace listy. Živia sa cicaním rastlinných štiav, pričom do postihnutých pletív vylučujú sekrécie, čím dráždia pokožkové bunky listu, ktoré sa predlžujú až vytvoria vypuklinu, bradavičku, hálku. Hálky sa tvoria na rube listov, sú najprv bledozelené až žltkasté, okrúhle alebo nepravidelné, na povrchu vyduté, veľké asi 0,5 - 1 cm.
Príznaky spôsobené roztočmi sú síce pomerne zjavné, ale stromy napadnuté roztočmi netrpia, neznižuje sa pritom kvalita ani množstvo úrody orechov. Pri veľmi silnom výskyte škodcu na plodoch môže nastať ich deformácia. Najväčšie škody spôsobuje v ovocných škôlkach, kde sťažuje formovanie korunky orechových výpestkov. Aj keď poznáme niektoré prípravky na ničenie roztočov, tzv. akaricídy (napr. Apollo 50 SC, Mitac 20 HF, Neoron 500 EC, Sanmite 20 WP alebo Torant CL), v prípade napadnutia orechov roztočom Aceria tristriata chemický postrek nie je potrebný. Napadnuté listy, prípadne celé konáriky stačí odrezať a spáliť.