Z hľadiska potreby zabezpečovania zdravej výživy obyvateľstva významnú úlohu zohráva produkcia ovocia. Moderné sady jabloní sa v súčasnosti zakladajú v počte 3 až 4 tisíc jedincov na 1 ha. Výsadbový materiál je v nových výsadbách bezvirózny a na slabo rastúcich podpníkoch. Súčasné sady rýchlo vstupujú do rodivosti a môžu prinášať aj vysoké úrody (30 - 40 i viac ton z 1 ha).
Potřeba živin a vody
Kontrolou obsahu živín v pôde a listoch môžeme optimalizovať výživu stromov, a tak predchádzať mnohým fyziologickým poruchám prejavujúcim sa chlorózami z nedostatku alebo prebytku živín v listoch s následnou chorobnosťou ovocia a jeho horšou skladovateľnosťou. Vzhľadom na silnú interakciu medzi minerálnou výživou a faktormi prostredia je listová diagnostika veľmi vhodnou pomôckou pri regulovaní výživy. Vypočítané množstvo živín musí byť korigované rozdielnosťou pôdnych a klimatických podmienok, fixáciou a mobilitou živín a ich antagonizmom.
Ani optimálny pomer živín či najkvalitnejší výsadbový materiál neprinesú bez riadeného vodného režimu žiadaný efekt. Atmosférické zrážky na území Slovenska nie sú z hľadiska potrieb jednotlivých kultúr rozdelené rovnomerne. V moderných sadoch je preto nutné budovať závlahu, a tak nahrádzať nedostatok vlahy v období kritického vývoja pestovaných rastlín.
Nedostatok vody v pôde pôsobí priamo na rast plodov, nepriamo znižuje biosyntetickú schopnosť plodov a zásoby fotosyntetátov a živín v plodoch. Z pohľadu budúceho vývoja zásob vody v prírode je potrebné úsporné využívanie vody, čo podnecuje stále širšie využívanie kvapkovej závlahy.
V pestovateľskej praxi je overená skutočnosť, že v oblastiach, kde ročný úhrn zrážok nedosahuje hodnotu 500 – 700 mm, príp. ak aj pri dosiahnutí tejto sumy v priemere je počas väčšiny rokov suma zrážok pod normálom, vyžaduje sa závlaha ovocných sadov. Závlahu je potrebné aplikovať v závislosti od jednotlivých druhov a ich vlahovej potreby. Podobná situácia je aj v lokalitách s nerovnomerným rozložením zrážok a s deficitom vlahy, zvlášť počas kritických fáz, čiže v období zvýšených nárokov na vodu. Na závlahu ovocných sadov, hlavne jadrového ovocia, je potrebné klásť dôraz v lokalitách so zrážkovým tieňom, ďalej v oblastiach so suchými zimami a s deficitom vlahy na začiatku vegetácie. Vo všeobecnosti je zavlažovanie dnešných intenzívnych ovocných sadov na Slovensku, v čase rýchle postupujúcej klimatickej zmeny a globálneho otepľovania, nevyhnutné. Doplnková závlaha má veľa výhod a priaznivých efektov pri dopestovaní kvalitných plodov uchovateľných v skladoch s riadenou atmosférou. Jej nespornou výhodou je možnosť hnojivej závlahy (fertigácie), ktorou sa docieli efektívnejšie využitie aplikovaných živín. Fertigácia je zvlášť výhodná pri hustých výsadbách.
Podmínky stanoviště
Pokus s tromi zimnými odrodami jabloní (´Gala´, ´Jonagold´ a ´Idared´) sme realizovali pri š p. Hydromeliorácie v Bratislave (predtým Výskumný ústav meliorácií a krajinného inžinierstva, Bratislava), v kukuričnej výrobnej oblasti s nadmorskou výškou 133 m, ktorá je klimaticky charakterizovaná ako teplá a suchá oblasť s prevládajúcimi miernymi zimami, dlhodobým priemerným ročným úhrnom zrážok (1951 - 1980) 554 mm a priemernou ročnou dennou teplotou vzduchu 9,7 °C.
Táto oblasť sa nachádza v západnej časti Podunajskej nížiny, v ktorej sú zastúpené stredne ťažké, aluviálne pôdy typu karbonátovej černozeme. Pôda sa vyznačuje dobrými fyzikálnymi vlastnosťami. Pôdotvorným substrátom sú piesočnaté až hlinité karbonátové náplavy, ktoré prechádzajú v hĺbke 1,10 - 1,35 m do pieskov a v hĺbke 1,35 - 1,60 m do štrku. Hladina podzemnej vody kolíše v hĺbkach 6 - 8 m, teda neovplyvňuje vlhkosť rizosféry. Obsah humusu v pôde je 2,50 % (podľa Tjurin), karbonátov 11 % (podľa Janko), pH výmenné 7,6 až 7,7; obsah celkového dusíka 0,29 %, prístupného fosforu
50 - 60 mg.kg-1, draslíka 170 - 280 mg.kg-1 a horčíka 180 - 210 mg.kg-1 (podľa Mehlich III).
Pokusnú výsadbu sme založili v jeseni roku 1994 na výmere 0,35 ha, s rozmermi 30 x 70 m. Rady stromov sú vysadené v smere sever - juh, v spone 3,5 x 1,2 m (odrody ´Gala´ a ´Jonagold´) a 3,5 x 0,9 m (odroda ´Idared´ s menším vzrastom). Hodnotené odrody sú naočkované na podpníku M 9.
Medziradie v pokuse sme kultivovali s príkmenným pásom ošetrovaným herbicídmi. Chemickú ochranu sme aplikovali postrekovačom s kapacitou nádrže 350 l, podľa metodických odporúčaní ako aj pripojených špeciálnych programov na vyhodnocovanie meteorologických veličín k snímaču HOBO. Toto zariadenie slúži na meranie teploty a relatívnej vlhkosti vzduchu a orosenia listov. Do úvahy sme brali aj pokyny na uskutočňovanie chemických zásahov podľa signalizácie ÚKSÚP v Bratislave. V pokusnom poraste sme robili zimný a doplnkový letný rez a ručnú prebierku plodov v prvej dekáde júna.
Na sledovanie pokusného zámeru sme v rokoch 1999 – 2002 aplikovali tri varianty hnojenia a závlahy, porovnávané v každej odrode s kontrolným, nezavlažovaným variantom, hnojeným tuhými formami hnojív. Dávky živín aplikované rozpustným kryštalickým hnojivom Kristalon a tuhými hnojivami (superfosfát trojitý, LAV) boli nasledujúce: 60 kg N - variant so závlahou, hnojený len fertigačne (Kristalonom); 80 kg N - hnojený so závlahou a rozpustným Kristalonom; a 60 kg N – hnojený tuhými hnojivami, so závlahou a rovnako bez závlahy. Pri všetkých možnostiach závlahy a výživy v danom pokuse sme dodali tieto množstvá fosforu a draslíka na 1 ha: 80 kg P2O5, 125 kg K2O. Hnojivo Kristalon sme aplikovali kvapkovou závlahou Netafim NET- MC s integrovanými kvapkovačmi, vzdialenými od seba 1m a s prietokom 2,3 l.h-1. Fertigačné hnojenie štyrmi formami hnojiva Kristalon (modrý, biely, žltý a špeciál) prebehlo delenými dávkami vo fenofázach kvitnutie, obdobie tvorby plodov, obdobie intenzívneho rastu plodov a obdobie pred dozretím plodov. V našej úlohe sme sledovali predovšetkým kvantitu a kvalitu úrod, pričom kvalitu jabĺk sme určovali po zbere a počas skladovacieho obdobia v modelovom sklade s upravenou atmosférou pri SPU Nitra. V priebehu posledného hodnoteného vegetačného obdobia (rok 2002) sme za účelom posúdenia úrovne závlahy a dávkovania N (fertigácie) v pôdnom profile v hĺbke 0,6 m umiestnili dva ploché lyzimetre (autorsky navrhnuté prof. Bízikom, DrSc., zo š p. Hydromeliorácie), s rozmermi 0,4 x 0,4 m. Na základe meraní objemu a koncentrácie zachyteného roztoku v nádobe lyzimetra bolo možné posúdiť a upraviť závlahu, ako aj dávkovanie N.
Prvé výsledky meraní v našom pokusnom sade sme získali v roku 2002 pri odrode ´Idared´. Z tabuľky vyplýva, že po závlahe značný objem pôdneho roztoku (zachytený plochou lyzimetra 0,4 x 0,4 m) pretekal do záchytnej nádoby. Predpokladaná dávka závlahy sa má aplikovať viackrát ako raz za týždeň. Zistená koncentrácia NO3- v mg.l-1
vody (do 50 mg.l-1) prakticky zodpovedá kritériám pre pitnú vodu (STN 75 7111 Pitná voda). Ako vyplýva z priemerných hodnôt nameraných koncentrácií dusičnanov (tab.) v lyzimetrickej vode, sú tieto hodnoty veľmi blízke - vo var. A s nižšou dávkou N (60kg.ha-1) v priemere 40,8 mg.l-1 oproti hodnote 37,8 mg.l-1 dusičnanov vo var. B. Zrejme sa viac uplatňuje uvoľňovanie N z pôdnej zásoby. Koncentrácia dusičnanov v pôdnom roztoku sa v priebehu vegetácie výrazne mení.
V jednotlivých variantoch a opakovaniach v rámci variantov (teda na jednotlivých stromoch) sme sledovali kvantitu úrody.
Kvalitu jabĺk sme určovali po zbere a senzorické hodnotenie jabĺk prebiehalo v senzorickom laboratóriu SPU v Nitre, ktorého lokalizácia a vybavenie vyhovuje normám STN 01 1718 (Horčin, Pavelková, Jóžeffiová, 2002).
Vyhodnotenie výsledkov pokusu
* Pri všetkých sledovaných odrodách (´Gala´, ´Jonagold´, ´Idared´) sa prejavil priaznivý vplyv fertigácie na zvyšovanie úrody jabĺk v štyroch variantoch a podľa jednotlivých odrôd, od 15 do 30 % oproti nezavlažovanej kontrole, hnojenej tuhými formami hnojív. Plody mali vplyvom hnojivej závlahy vyššiu kvalitu.
* Najväčší vplyv na kvalitu a skladovateľnosť mali z testovaných dávok nižšie dávky dusíka (60 kg.ha-1), vyššie dávky (najmä 120 kg.ha-1) síce zvyšovali úrody, avšak na úkor kvality a skladovateľnosti plodov. Citlivou odrodou v tomto smere je ´Jonagold´. Výsledky pokusu potvrdili, že stanovené normatívy pre hnojenie dusíkom (60 a 80 kg N.ha-1) pre všetky varianty je účelné rozdeliť na tri aplikačné termíny: po 40 % na začiatku pučania a po odkvitnutí a 20 % po júnovom opade plodov. Významnou a počas sledovaní dodržiavanou zásadou bola deľba dávok dusíka predovšetkým pri fertigácii, ktorej účelom je postupné dodávanie rozpustných a ľahko prijateľných živín počas príslušnej fenofázy. Výsledky našich pokusov potvrdili vhodnosť používania kvapkovej závlahy v kombinácii s hnojivou závlahou (60 kg N.ha-1).
* Podľa kvalitatívneho hodnotenia úrod počet plodov výberu a I. triedy, ktoré boli najpriaznivejšie pri fertigácii s nižšou dávkou dusíka, možno odporúčať nižšie a postupné dávkovanie rozpustných živín k sledovaným odrodám. Pri jeho vyššom dávkovaní sa síce zvyšoval počet výberových plodov, avšak ich kvalita z pohľadu skladovateľnosti a obsahu nutričných látok nebola veľmi dobrá. Tieto fakty je nutné brať do úvahy aj v predvstupovom procese stredoeurópskych krajín do EÚ, ktorá kladie prvoradý zreteľ na dodávanie kvalitného ovocia na trh v primeranej kvalite aj po vyskladnení, najmä v pestovateľských podmienkach s vyšším obsahom organickej hmoty a celkového dusíka v pôdach, ako sú karbonátové černozeme.
* Sledovanie a súhrnné spracovanie výsledkov a hodnôt pôdnej vlhkosti meranej snímačmi pôdnej vlhkosti zn. Virrib a neutrónovou sondou potvrdili správnosť zvolenej metodiky a jej prínosu pri hodnotení závlahového režimu jabloní v podmienkach karbonátových černozemí Podunajskej nížiny. Oba spôsoby merania pôdnej vlhkosti poskytujú vzájomne korešpondujúce výsledky a možnosť riadenia závlahového režimu ovocných výsadieb spôsobom fertigácie v najteplejších oblastiach Slovenska.
* Rozmiestnenie kvapkovačov vo výsadbe jabloní musí zabezpečiť zavlaženie čo najväčšieho objemu pôdy, resp. koreňového systému. Kvapkovač je vhodné umiestniť asi 0,25 m od kmeňa ovocného stromu, pretože miestne navlhčenie pôdy v dosahu kvapkovačov podporuje hromadenie aktívnych koreňov v pomerne obmedzenom pôdnom priestore. Vzďaľovanie tohto priestoru od kmeňa je pre zvyšovanie odporu transportu vody do rastliny nežiaduce.
* Pri odrode ´Jonagold´ sa oproti ostatným odrodám zvýšil výskyt horkej škvrnitosti približne o 32 %. Jednoznačne to súvisí s obsahom vápnika v plodoch, ktorý vykázal oveľa nižšie hodnoty pri odrode ´Jonagold´ ako v ostatných odrodách, a to aj napriek vysokému obsahu vápnika v karbonátových černozemných pôdach. Možno preto predpokladať, že jeho príjem brzdí alkalické pôdne prostredie a modifikuje ho aj odroda, čo treba brať do úvahy pri rozhodovaní o foliárnej aplikácii vápnika v rozpustnej forme počas vegetácie.
* Ekonomický prínos (čistý zisk) v roku 2002 podľa variantov pri realizačných cenách jabĺk za 1 kg bol od 12,60 Sk (´Gala´) po 13,30 Sk (´Idared´) nasledovný:
- variant s dávkou dusíka 60 kg.ha-1
´Gala´ +13 050 Sk.ha-1
´Jonagold´ +16 160 Sk
´Idared´ +29 250 Sk
- variant s dávkou dusíka 80 kg.ha-1
´Gala´ +28 950 Sk
´Jonagold´ +87 040 Sk
´Idared´ +108 900 Sk
- variant s tuhými formami hnojív
´Gala´ +9 750 Sk
´Jonagold´ +21 600 Sk
´Idared´ +75 300 Sk
* Jednotlivé druhy rozpustných hnojív Kristalon odporúčame aplikovať v obdobiach rozhodujúcich o tvorbe úrod a v období intenzívneho rastu plodov (jún-júl-august). Môžeme kombinovať napr. polovičnú dávku rozpustného hnojiva Kristalon v jednotlivých rastových fázach a druhú polovicu potrebného dusíka doplniť močovinou. Nadväzne môžeme aplikovať fosforečné a draselné hnojivo na pôdny povrch, so zapracovaním do pôdy.
* Z hľadiska ochrany životného prostredia, podzemných vôd a lepšieho využitia vody a dusíka je vhodné sledovanie postupných priesakov pôdneho roztoku pod kvapkovačom a kontrola jeho pohybu pomocou plochých lyzimetrov, umiestnených v hĺbke aspoň 0,6 m pôdneho profilu. Rozbory potvrdili, že obsah dusičnanov v pôdnom roztoku i pri vyšších dávkach N je v povolených množstvách. Táto metóda je perspektívna aj v ovocných sadoch.
* Z hodnotenia obsahu fosforu počas celého sledovaného obdobia, najmä vo vrstve pôdy 0,3 – 0,6 m, vyplýva jeho veľmi nízky obsah, čo preferuje prednosti použitia fertigácie. Pravidelný prísun P priamo do koreňovej zóny jabloní a jeho dodávanie v menších množstvách sú vzhľadom na vysoký obsah vápnika v pôde vhodné. Získané poznatky možno využiť v pestovateľských podmienkach juhozápadného Slovenska, ale aj v priľahlých poľnohospodárskych oblastiach.
* Racionálne hnojenie sa musí riadiť skutočnými potrebami jabloní, ktoré stanovujeme rozbormi pôd, listov a posúdením vonkajšieho vzhľadu stromov (napr. dĺžky jednoročných prírastkov, veľkosti a vyfarbenia listov, plodov, veľkosti násad a výskytu symptómov nedostatku živín). Rozbory plodov s ohľadom na ich skladovateľnosť sú aj pre prax opodstatnené a užitočné.
* Celá Podunajská nížina patrí k systému vnútrokarpatských nížin a skladá sa z dvoch vzájomne odlišných častí: z Podunajskej roviny (niva Dunaja a príslušné rieky) a z pahorkatín. Pre možnosti ďalšieho rozšírenia intenzívneho pestovania jabloní a iných druhov jadrovín v systéme závlahy a hnojenia (ak berieme do úvahy najrozšírenejší pôdny typ), sú černozeme v tejto oblasti zastúpené približne do 45 %. Rozlohou zaujíma pôdny typ černozem, pôdny druh piesočnato-hlinitá, hlinitá a ílovito-hlinitá pôda na Žitnom ostrove 51 000 ha, z ktorých sa približne 5 – 10 % môže v blízkej budúcnosti zmeniť na intenzívne ovocné sady. Vyplýva to predovšetkým z nevyhnutnosti ďalšej intenzifikácie ovocinárskej výroby na Slovensku a napĺňania zámerov rozvoja ovocinárstva v najbližších rokoch (podľa Rozvojového programu pestovania ovocia na Slovensku do roku 2005).
* Z hľadiska skladovateľnosti počas troch skladovacích cyklov bola najhoršia kvalita plodov, najmä čo sa týka textúry, pri použití dávky 120 kg N.ha-1, čo určite súviselo s vysokou mineralizačnou schopnosťou týchto pôd a uvoľňovaním N do pôdneho roztoku. Najmenej vhodnou odrodou pre skladovanie je ´Gala´, keďže nie je typicky zimnou odrodou a najlepšou ´Idared´.
