Už od polovice mája, kedy sa prakticky začal zber skorých druhov poľnej zeleniny, zaznamenali sme pokles cien oproti cenám v predošlých rokoch. Postupne sa tento prepad stupňoval až na 30-40 % a ku koncu roka ceny hlavných druhov zeleniny, ako sú cibuľa, mrkva, kapusta klesli na takú nízku úroveň, že početní pestovatelia pristúpili miestami aj k zaorávaniu produkcie. Pri cibuli sme predpokladali nadprodukciu už koncom júna, nakoľko dobre prezimovali porasty z jesenného výsevu a dobre naštartovali aj porasty z výsevov jarných.
Pomerne dobre rozložené zrážky počas celého obdobia vegetácie umožnili optimálny vývoj takmer všetkých porastov zeleniny, a to nielen u nás, ale aj v celej Európe, čo spôsobilo, že hektárové úrody sa pri niektorých druhoch zdvojnásobili. Nedošlo ani k väčším živelným pohromám, ako sú prívalové dažde, záplavy v povodí väčších riek, krupobitia a pod. Nadprodukciu využili a zneužili veľké obchodné reťazce a ceny stlačili dole, často až pod hranicu výrobných nákladov. Aj napriek tomu, že medzinárodná obchodná organizácia WTO zakazuje predávať tovar pod úroveň nákupných cien, toto pravidlo začal hrubo porušovať najprv obchodný reťazec Lidl, neskoršie Tesco a postupne aj ďalšie. Tragédiu pestovateľov dovŕšila skutočnosť, že ani za znížené ceny nemohli svoju produkciu predávať plynule, pretože reťazce pokryli väčšinu svojej potreby z dovozu, a to často i partiami pochybnej kvality.
Momentálne aj väčší pestovatelia, ktorí vlastnia moderné klimatizované sklady, majú obavy zo zúžitkovania naskladnenej produkcie. Táto okolnosť v značnej miere znižuje plánovanie výroby v tomto roku a možno predpokladať, že spomínaný prepad cien, ako aj sťažené podmienky odbytu spôsobia pokles výroby najmä ťažiskových druhov zeleniny.
V krajinách V 4 samozásobovanie, teda pestovanie pre vlastnú potrebu, predstavovalo približne 40 % z celkovej spotreby zeleniny. Vplyvom relatívne nízkych cien v obchodných reťazcoch badať rapídny pokles výroby v domácich záhradách a záhradkárskych osadách. Úžitkové časti záhrad majitelia prerábajú na okrasné záhrady a trávniky. Predpokladáme, že za dva až tri roky tento trend nadobudne veľké rozmery, čím sa citeľne zvýši predaj cez obchodnú sieť. Vtedy bude mať význam znova zvýšiť trhovú produkciu.
Toto obdobie útlmu výroby by bolo účelné využiť na zlepšenie pôdnej štruktúry a podmienok na mikrobiálnu činnosť pôdy a na odburinenie najmä od viacročných burín (bodliak, pupenec ai). Zlepšením osevného postupu a cieleným zapracovaním biomasy môžeme do určitej miery nahradiť všeobecný nedostatok maštaľného hnoja, ktorý je základom dosahovania vysokých úrod.
Už teraz nevieme konkurovať ani v cene ani v kvalite dovozu cesnaku, rajčinového pretlaku a iných komodít z Číny. Urýchlene budeme musieť nabehnúť na používanie nenávratných obalov a pri návratných na skladacie a rozoberateľné ohradové palety, aby sa náklady pri spätnom odvoze z predajní znížili na minimum.
Zlacnenie výroby
Pri súčasnom zdražení energie a tým i ostatných vstupov hovoriť o zlacnení výroby by sa zdalo byť iluzórne. Napriek tomu však treba hovoriť o potrebe odkrytia rezerv na úseku zvyšovania hektárových úrod, uplatnenia cielenej výživy za pomoci listových analýz, cielenej závlahy s roztokmi živín a pod. Taktiež bude potrebné zaviesť v širšom meradle uplatnenie počítačovej signalizácie výskytu chorôb a škodcov. Ukazuje sa, že postrekové clony pri ochrane proti chorobám a škodcom v rámci prevencie nebudú v budúcnosti schodnou cestou. Túto alternatívu bude účelné naďalej uplatniť iba v prípade akútnych infekčných tlakov patogéna, ktoré sa môžu vyskytnúť najmä pri niektorých hubových a bakteriálnych chorobách, ako sú napr. fytoftóra, peronospóra, antraknóza, bakteriózy. Napríklad nie je účelné striekať proti pseudoperonospóre uhoriek do 15. júna, lebo spravidla až po tomto termíne sa k nám dostávajú spóry z juhovýchodu.
Zhrnutie podmienok na prežitie
* snažiť sa o dosiahnutie presného vzchádzania z priamych výsevov, lebo optimálny počet jedincov je základom na dosiahnutie vysokých úrod (z riedkych porastov narastajú veľké jedince, ktoré sú spravidla súce iba na priemyselné spracovanie),
* uplatniť cielenú výživu, závlahu a ochranu rastlín,
* zlepšiť pôdny edafón,
* všade kde sa len dá, robiť trhovú úpravu už hneď pri zbere (karfiol, čistenie melónov, atď.),
* prísne dodržiavať agrotechnické zásahy v optimálnom časovom horizonte,
* postupne zavádzať nové typy obalov,
* v širšom rozsahu zaviesť integrovanú ochranu rastlín,
* znížiť straty spôsobené nezvládnutím zberových špičiek (karfiol, brokolica),
* zlepšiť priebežnosť zberov podľa predpokladaného dopytu,
* v záujme zlepšenia uniformity používať výslovne hybridné osivá a minisadivá.
Okrem uvedených vlastných opatrení očakávame aj pomoc od štátu v týchto bodoch:
* veľkoplošné závlahy dať do prenájmu priamym užívateľom,
* pri daňovom zaťažení je nutné prispôsobiť sa Poľsku, odkiaľ sa k nám dováža najviac lacnej zeleniny (zrušiť daň z pôdy),
* vyrovnať dotácie na pestovateľské plochy zeleniny aspoň na úroveň dotácie obilnín,
* prispieť na zavedenie počítačovej signalizácie pri cielenej ochrane rastlín,
* za účelom zracionalizovania výživy obyvateľstva uskutočniť cielenú propagáciu spotreby zeleniny a ovocia so zreteľom na užívanie domácej produkcie.
Sme si vedomí toho, že nie je možné obmedziť dovoz. Máme veľmi oklieštené možnosti na množstevné zmluvy s obchodnými reťazcami. Často sú problémy aj s platobnou disciplínou zo strany spracovateľského priemyslu. Znižuje sa spotreba zmrazenej zeleniny a mení sa jej štruktúra. Väčšina obchodných reťazcov nemá dostatok chladiarenských pultov, a tým dochádza k rýchlej strate kvality zeleniny. Straty vzniknuté z tohto dôvodu sa väčšinou presúvajú na prvovýrobcov. V zahraničí nedostatky tohto typu miestami riešia tak, že kvalitár dodávateľa dozerá na svoj tovar priamo pri pultoch obchodných reťazcov, aby sa zabránilo stratám, zlepšil sa objem predaja a zabránilo sa strate dôvery kupujúcich voči jeho značke.
Teraz pôjde o to, aby sme sa týmto novým sťaženým podmienkam vedeli rýchlo prispôsobiť. Uvedené námety ani zďaleka nevyčerpali všetky okolnosti, ktoré nastali najmä rozšírením obchodných reťazcov, a tým i zvýšením dovozu zeleniny za dampingové ceny.
