Granátovník (Punica granatum L.) patrí k najstarším kultúrnym rastlinám. Pestuje sa od pradávna v tropických a subtropických oblastiach Južnej Ameriky, severnej Afriky a južnej časti Európy v okolí Stredozemného mora. V dnešnej dobe sú najväčšími pestovateľmi Španielsko, Taliansko, Cyprus a Izrael.
Pred viac ako dvanástimi rokmi náhoda s darovanými plodmi granátovníka punského nás priviedla na myšlienku pokúsiť sa v našich pôdnoklimatických podmienkach dopestovať životaschopné jedince. K tomuto rozhodnutiu prispeli aj naše skúsenosti z pestovania dekoratívneho miniatúrneho tvaru granátovníka variety ´Nana´. Z materských rastlín sa nám formou vegetatívneho rozmnožovania bez rastových stimulátorov podarilo namnožiť tri typy miniatúr – bonsajov. Odoberali sme napoly zdrevnatené odrezky aj s lístkami a pripravovali sme ich ako vrcholové a osové. Vrcholové odrezky v priebehu mesiaca zakorenili, postupne vydiferencovali kvetný puk a zakvitli. Tento postup množenia vytvára predpoklad na typ bonsaja MAME, s výškou rastliny od 5 do 15 cm. Osové odrezky zakorenili tiež po mesiaci. Ďalším rastom tvoriace sa vetvenie zväčšilo svoj objem do typu bonsajov KO – tzv. malý bonsaj, s výškou od 15 do 30 cm a CHU – tzv. stredný bonsaj, s výškou od 30 do 60 cm.
Skúsenosti s generatívnym a vegetatívnym množením variety ´Nana´ sme už mali, a tak sme začali uvažovať o možnosti pestovania ovocného typu granátového jablka.
Okrem získania kolekcie materských rastlín zo semena pre ďalšiu kultiváciu, začali sme skúmať možnosti pestovania granátovníka vo forme mobilnej zelene a hlavne jeho prispôsobivosť a schopnosť prežitia vo voľnej prírode.
Vedomí si zložitosti voľného pestovania granátovníka v našich podmienkach, rozhodli sme sa navyše získať taký biologický materiál, ktorý by mohol byť dostupný pestovateľskej verejnosti pre potreby interiérové ako mobilná zeleň, či veľké miniatúry – bonsaje. Z tohto dôvodu sme overovali vplyv konkrétneho chemomutagénu na klíčivosť semien za účelom získania mutačných zmien v habituse rastlín a v ostatných znakoch predovšetkým dekoratívneho charakteru.
Pre možné naplnenie spomenutých cieľov sme použili široko aplikovanú metódu experimentálnej mutagenézy, ktorá je založená na poznatku, že účinkom mutagénu vzniká rôznorodosť a genetická variabilita získaného biologického materiálu.
Použitý chemomutagén NaNO3 (azid sodný) je jedným z najúčinnejších mutagénov, ktorý sa využíva pri šľachtení rastlín. Koncentrácia a čas pôsobenia tohto chemomutagénu sú širokospektrálne a vo všeobecnosti závisia od vývojového stavu organizmu, jeho biologických a chemických zvláštností. V pokuse sme si zvolili kontrolný variant a ďalšie s koncentráciami 0,1 mM, 0,3 mM, 0,5 mM a 0,7 mM roztoku azidu sodného. Semená sme 20 hodín macerovali (máčali) vo zvolených koncentráciách, dvakrát po 1 hodine premývali v destilovanej vode, vysušili na filtračnom papieri a následne vysiali do bežného záhradníckeho substrátu /16.4.1991/.
Hodnotili sme nasledovné znaky: výšku rastlín, počet vetvení, hrúbku kmienkov, prírastky letorastov a nárast jednoročného dreva. V nasledujúcom roku 1992 sme urobili výber 10 rastlín z každého variantu pre potrebu fenologického pozorovania a merania.
Pri meraní výšky rastlín sme zistili rýchlejší rast pri kontrole a variantoch s nižšou koncentráciou NaNO3. Tvorba počtu vetvení nemala jednoznačne lineárny charakter, aj keď sme zistili pomerne vysoké rozdiely medzi aplikáciami NaNO3. Vyššie koncentrácie výrazne obmedzili počet vyvíjajúcich sa vetvení. Hrúbka kmienkov sa vyvíjala takmer priamo lineárne s časovým obdobím, pričom vyššia koncentrácia výrazne potláčala hrubnutie v porovnaní s kontrolou. Pri hodnotení prírastkov letorastov môžeme jednoznačne potvrdiť inhibičný vplyv NaNO3 v porovnaní s kontrolou. Zaujímavý poznatok sme zistili pri hodnotení rastu dĺžky jednoročného dreva. Aj keď tento znak je málo ovplyvniteľný v rámci časového obdobia, vyššie koncentrácie boli úspešnejšie oproti kontrole.
Okrem fenologických pozorovaní a meraní sme na súbore modelovaných rastlín zistili ďalšie vizuálne zmeny. Pri kontrolnom variante sa rastliny vyznačovali prirodzeným, rýchlejším rastom biomasy. Farba dreva bola popolavo–bledá, listy dosahovali normálnu veľkosť, bez akejkoľvek zmeny. Pri variantoch s použitím NaNO3 sme zaznamenali pomalší rast biomasy, prejavujúci sa tenšími kmienkami, menšími, málo sa zatáčajúcimi tučnými lístkami, ktorých farba, podobne ako farba dreva, bola tmavšia.
Po úspešnom dopestovaní materských rastlín sa podľa účinku zvolených koncentrácií chemomutagénu NaNO3 (0,3 – 0,5 a 0,7 mM) rozmnožovanie prakticky darí cestou vegetatívneho množenia. Takto získaný biologický materiál je potrebný pre ďalšiu prácu výberu vhodných a zaujímavých výberov so špecifickými znakmi.
Pri vyhodnocovaní výsledkov sme vychádzali z jednotlivých variantov, ich najlepšej a menej úspešnej schopnosti zakoreňovania v letnom a jesennom termíne odberu odrezkov /vrcholových a stredových/ - vyjadrili sme ho v percentách a matematicko–štatistickou metódou Chi–kvadrát testom.
Tvorba kalusu – podľa termínov odberu odrezkov najlepšie vyšiel jesenný termín s úspešnosťou tvorby kalusu 36,2 % oproti letnému termínu s úspešnosťou 15,4 %. Z použitého biologického materiálu mutácií sa najlepšie kalus vytváral na vrcholových odrezkoch - od 32,5 do 57,5 %. Na stredových odrezkoch bola úspešnosť menšia - od 22,5 do 40 %. Poradie vplyvu koncentrácie NaN3 na tvorbu kalusu je nasledovné: variant 0,7, nasleduje 0,3 a 0,5 mM koncentrácia.
Tvorba korienkov – z termínov odberu sa ako najlepší prejavil letný termín s úspešnosťou tvorby korienkov 35 % oproti jesennému termínu s úspešnosťou 27,5 %. Z použitého biologického materiálu mutácií sa najlepšie korienky vytvárali na odrezkoch stredových - od 85 do 60 %. Na vrcholových odrezkoch bola úspešnosť podstatne nižšia, od 20 do 7,5 %. Poradie vplyvu koncentrácie NaNO3 na tvorbu korienkov je nasledovné: variant 0,7, nasleduje 0,5 a 0,3 mM koncentrácia.
Odumretie odrezkov – z termínov odberu odrezkov sa ako úspešnejší prejavil jesenný termín s úmrtnosťou 36,2 % oproti letnému termínu, kedy odumrelo až 49,6 % odrezkov. Z použitého biologického materiálu mutácií najmenej odumrelo zo stredových odrezkov, od 12,1 do 6,7 %, z vrcholových odrezkov odumrelo viac, a to od 37,5 do 29,6 %. Poradie vplyvu koncentrácie NaNO3 na úmrtnosť odrezkov je nasledovné: variant 0,3, nasleduje 0,5 a najmenej odumrelo pri koncentrácii 0,7 mM.
Pri hodnotení regeneračnej schopnosti vrcholových a stredových odrezkov z mutácií Punica granatum L. metódou Chi–kvadrát testom, sa potvrdila ekonomická efektívnosť získavania regenerantov týchto mutácií stredovými odrezkami v oboch termínoch odberu.
Pro přidávání komentářů se musíte nejdříve přihlásit.
Dobrý deň. Prosím Vás chcem sa opýtať ak môžem mame štyri roky granátové jablko, minulý rok mal plody, a tento rok nemal ani kvety. Kde robíme chybu? Ďakujem za odpoveď.