Štrnásty ročník Stretnutia ovocinárov, ktorý usporiadala Ovocinárska únia SR v dňoch 21.– 22. 2. 2005 v Strednej vinársko-ovocinárskej škole v Modre, prebiehal v znamení hľadania východísk v rozvoji a zvyšovaní efektívnosti, kvality a produktivity vo výrobe ovocia v SR.
Na tejto odbornej akcii sa prítomným ovocinárom v úvode prihovoril štátny tajomník MP SR Ing. Golian, ktorý hovoril o nutnosti budovať združenia pestovateľov ovocia a zeleniny, ktoré sú základom pre uplatnenie sa v Európskej únii. Pestovatelia sa musia na trhu presadiť kvalitnými a zdravotne nezávadnými produktmi, spĺňajúcimi predpisy EÚ a využiť rezervu neobmedzeného výrobného potenciálu registrovaného ÚKSÚP, s veľmi dobrými podmienkami pre integrované a biologické pestovanie ovocia. Ing. Oravec, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory zoznámil účastníkov seminára so súčasnými trendmi, ktoré navrhujú prehodnocovanie príspevkov do agrosystému, pretože sa vyrába neefektívne. Verejnosť je ovplyvnená tvrdením, že poľnohospodárstvo uberá peniaze z verejných prostriedkov a niektoré extrémne názory zachádzajú až tak ďaleko, že odmietajú poľnohospodárstvu akúkoľvek pomoc. Tieto tlaky treba vydržať a prekonať a nadviazať na určité pozitívne výsledky, ktoré sme už v poľnohospodárstve v minulom roku dosiahli. Riaditeľka ÚKSÚP Ing. Vitariusová informovala o novom spôsobe kontroly, podľa jednotných smerníc – tzv. holandského projektu, ktorý bude ukončený v apríli 2005. Rastliny na výsadbu a výsev budú mať vystavené pasy, ovocné druhy budú registrované. Podľa tohto projektu sa už nebude v rámci EÚ rozlišovať, či ide o dovoz alebo vývoz, pri kontrole sa budú hodnotiť všetky sledované parametre rovnako.
Prednáškovú časť otvoril Ing. Ján Blažek z VŠÚO Holovousy, ktorý sa venoval perspektívnym odrodám sliviek, ich odolnosti voči šarke a pestovaniu v zahustených výsadbách. K perspektívnym odrodám, tolerantným a odolným voči šarke, zaradil odrody ´Volar´, ´Čačanská rodná´, ´Čačanská lepotica´, ´Čačanská najbolea´, ´Valievka´, ´Presenta´, ´Jojo´, Tophit´, ´Topking´, ´Stanley´, ´President´ a ´Gabrovská´ x ´Čačanská lepotica´ (kríženec z VŠÚO Holovousy). Najvhodnejšími podpníkmi sú semenný myrobalan, Wagenheimova slivka a St. Julien. Z typov výsadieb sliviek sa uplatňujú hlavne výsadby pri koloch, na drôtenke a na drôtenke kombinovanej s bambusovou oporou. V boji proti šarke je potrebné zamerať sa na likvidovanie vošiek, dezinfekciu pracovného náradia, zdravotný stav výsadbového a biologického materiálu.
Ing. Jitka Blažeková z VŠÚO Holovousy sa vo svojom vystúpení zamerala na pestovanie čerešní na nízkych tvaroch, ktoré sledujú v pokusných výsadbách na dvoch lokalitách: Stošikovice (5 x 2,5 m) a Chelčice (5 x 2,3 m). Na výsadbu použili 1,5 m vysoké stromčeky s predčasným obrastom, na podpníkoch Gisela 5, PHL-A, PHL-B, Edobris a vtáčnica. Odrody skúšajú na úrodnosť, veľkosť a praskanie plodov. K najlepším, ktoré vyhovujú ukazovateľom kvality, patria ´Kordia´, ´Těchlovan´ a ´Regina´.
Ing. Ján Mezey zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity absolvoval ovocinárske praktikum v nemeckej rodinnej firme Obstbau STIRM, ktorá hospodári už po štyri generácie na rozlohe 100 ha a pestuje hlavne jablone (60 ha), na menších plochách hrušky, čerešne a ríbezle a na rozlohe 10 ha jahody. Jablone pestujú v tvare štíhleho vretena v zastúpení odrôd ´Gravšteinské´, ´Elstar´, ´Alkmene´, ´Rubinette´, ´Cox Orange´, ´Fuji´, ´Pinova´, ´Gloster´, ´Piros´, ´Topaz´, ´Berlepschova reneta´ (s vysokým obsahom vitamínu C), ´Zvonkové´ a ´Granny Smith´, na podpníkoch M9, M4 a M7. Z hrušiek pestujú hlavne odrody: ´Williamsova čáslavka´, ´Lucasova´, ´Konferencia´, ´Clappova´ a ´Parížanka´, na dulovom podpníku. Vlastnia sklad na 100 t ovocia. Z bohatého sortimentu jahôd (25-30 odrôd) majú najväčšie zastúpenie ´Elsanta´, ´Korona´, ´Elvíra´ a ´Polka´. Pri pestovaní jahôd uplatňujú nastieľanie slamou. Z červených ríbezlí má 90% zastúpenie odroda ´Rovada´.
O integrovanej produkcii ovocia referoval Ing. Oldřich Pultar zo ZD Chelčice. Pri trvalo udržateľnej produkcii ovocia, čiže biologicko-dynamickom poľnohospodárstve s minimalizovanými vstupmi, je potrebné dodržiavať tieto základné zásady:
Čistota výsadbového materiálu – dodržanie karantény, najmä voči spále ružovitých a štítničke zhubnej.
Rešpektovanie rajonizácie – pestovanie daného druhu v zodpovedajúcich optimálnych podmienkach.
Technológia – uplatňovanie výlučne letného rezu, ako podkultúru mulčovaný trávnik.
Dôležitý je pôvod sadiva a ako je dopestované v škôlke.
Pre integrovaný systém pestovania nie sú vhodné dvoj- a trojrady, ktoré zahusťujú porast, čím spôsobujú nízku vzdušnosť a tým aj výskyt chorôb.
Uprednostňovanie rezistentných odrôd.
V integrovanej výrobe sa uplatňujú feromónové lapáky, ktoré signalizujú prah ekonomickej škodlivosti. Na kuratívne opatrenia sa proti škodcom využívajú predátori, ako napr. lienka, dravé roztoče a pod.
Pracovník ÚKSÚP Veľké Ripňany, Ing. Samuel Michálek, prečítal list, ktorým sa obrátil Ján Bunda z Bošáce na ústav v mene drobnopestovateľov ovocia. V liste opisuje stav v pestovaní ovocia v Bošáckej doline, ktorá kedysi patrila k známym pestovateľským oblastiam a dnes jej z viacerých dôvodov (chýbajúci organizovaný výkup ovocia, diskriminácia v rozhodnutí o poplatkoch za pálenie ovocných destilátov, nefunkčnosť orgánov samosprávy a štátnej správy pri pôsobení na majiteľov zaburinených pozemkov a zanedbaných ovocných stromov) hrozí deštrukcia. Opakované výzvy drobnopestovateľov ostávajú nepovšimnuté a odbory životného prostredia postúpené prípady riešia len administratívne, takže situácia sa vôbec nemení. Pre zamedzenie úplnej likvidácie ovocných sadov a drevín na svahoch v Malých a Bielych Karpatoch a s cieľom udržiavať kultivovanú krajinu, by bolo potrebné aj u nás uplatniť podobné riešenia, aké sa zvyknú využívať vo vyspelých krajinách EÚ.
Ir. J. A. Hans Klerken z Agro Quality Support BV (Holandsko) zhrnul vo svojom referáte požiadavky EÚ na kvalitu, ochranu a poradenstvo v pestovaní ovocia. Obchod EÚ vyžaduje kvalitu ovocia v štádiu dozrievania bez kontaminácie pôdou, tabakovými výrobkami, odpadkami a baktériami, bez rezíduí, dopestované spôsobom chrániacim životné prostredie. K možnostiam, ako zlepšiť kvalitu ovocia, zaradil certifikáciu nezávislým certifikačným úradom, certifikáty na sklady, v ktorých sa skladujú a balia produkty a certifikáty pestovateľov. Dôležitými požiadavkami na certifikáciu sú vystopovateľnosť produktov, história miesta a riadenia, použitie hnojív, ochrana plodín, zber, zdravie, bezpečnosť pri práci a sociálne podmienky, formulár pre sťažnosti a audit. Certifikáciu musí vykonať príslušný orgán raz za rok. Certifikované ovocie v obchodných reťazcoch v EÚ dosahuje v súčasnosti 30% podiel, v priebehu 2-3 rokov sa predpokladá zvýšenie na 80 %.
So skúsenosťami z poznávania vírusov a fytoplaziem na ovocných druhoch sa s prítomnými podelil Gerard Jongedijk (Naktuinbouv Centre Horst, Holandsko). Virózy najviac rozširujú vektori – vošky, nematódy a háďatká cez listy, cievy a koreňovú sústavu. K najväčším prenášačom viróz očkami, vrúbľami a podpníkmi patria škôlkári. Znaky napadnutia sa prejavujú na listoch, kôre a plodoch. Napadnuté plody jabloní bývajú deformované a nepredajné. Na jabloniach najviac škodí proliferácia jabloní a spála ružovitých. Vírusová mozaika jabloní sa prejavuje žltými škvrnami na listoch a plody sú viac náchylnejšie na úpal. Zvlášť pre ovocné druhy je najvhodnejšou metódou ozdravovania od viróz termoterapia, ktorou možno získať bezvirózny materiál (VF). Dobre zakorenený stromček napadnutý vírusmi sa ošetruje horúcim vzduchom s teplotou 38 oC.
O prípravku na blokovanie etylénu a vplyvu na dozrievanie plodov, 1-MCP, ktorý je už rozšírený v celej EÚ, informoval Dr. Gottfried Lafer z Výskumnej stanice ovocinárskej v Graz-Haidegg v Rakúsku.
Účastníci seminára sa mali možnosť prostredníctvom ďalších prednášok a krátkych vstupov predstaviteľov jednotlivých firiem zoznámiť s doteraz menej známymi aj neznámymi technológiami vo výrobe ovocia. Na zaujatie stanoviska k stavu výroby ovocia v roku 2004, a to predovšetkým k odbytu a cenovým reláciám nebol ani dostatok času, ani to nebolo náplňou tohto stretnutia. Len z kuloárnych diskusií možno vyvodiť fakt, že ovocinárska výroba sa momentálne dostala do krízy. Podieľa sa na tom predovšetkým voľný pohyb tovaru po vstupe do EÚ v máji 2004. Združenia pestovateľov ovocia síce spolupracujú s obchodnými reťazcami, hlavne pokiaľ ide o jablká, ale na želaný efekt si budú musieť ešte určitý čas počkať.
