Hálky vo všeobecnosti predstavujú abnormálne deformácie meristematických rastlinných pletív zapríčinené iným organizmom (hmyzom, hubami, vírusmi, baktériami a hlístovcami) a môžu sa v rozmanitom tvare (drobné pľuzgiere, guľaté bublinky, klbká, malé rúrky a pod.) formovať na všetkých častiach rastlín.
Povrch hálok môže byť hladký, vláknitý alebo pokrytý tŕňmi. Medzi často napadnuté dreviny patria ruže, vŕby a duby, pričom hálky listov a listových štruktúr spôsobené škodcami z ríše hmyzu (Cynipidae, Cecidomyiidae, Aphidae, Psyllidae, Phylloxeridae) patria k najbežnejším. Väčšina byľomorovitých (Cecidomyiidae) má špecifického hostiteľa a je pôvodcom hálok, ktoré sa v podobe nepravidelných novotvarov utvárajú na listoch, kvetoch, semenách, plodoch, púčikoch, kôre alebo koreňoch mnohých druhov rastlín.
Pri hodnotení zdravotného stavu drevín vo verejnej zeleni sme zaznamenali poškodenie listov briez hmyzím škodcom Anisostephus betulinus (Kieffer). Tento u nás pomerne zriedkavo sa vyskytujúci dvojkrídlovec z čeľade byľomorovitých patrí k druhom, ktoré predstavujú určitý prechod medzi typickými hálkotvornými byľomormi a druhmi, ktoré vytvárajú v rastlinných pletivách míny. Spôsobuje charakteristické okrúhle, vystupujúce pľuzgierovité škvrny na vrchnej strane a rovnaké, ale ploché škvrny na spodnej strane listovej čepele, ktoré sa na listoch druhov rodu Betula objavujú koncom leta.
Imága sú útle, drobné mušky podobné komárom (2 – 4 mm dlhé) s jemným, nebodavým ústnym ústrojenstvom. Tykadlá sú článkované, ružencovité. Hruď tvoria tri časti, každá z nich nesie jeden pár rovnako vyvinutých dlhých, štíhlych nôh. Na stredohrudi je jediný pár jemne ochlpených, priesvitných krídiel. Bruško je pretiahnuté, úzke, na priereze valcovité.
Larvy sú vretenovité, beznohé, 1 – 5 mm dlhé, najčastejšie biele alebo žltkasté. Majú redukované ústne orgány prispôsobené na cicanie. Žijú vo vnútri listových pletív, kde vyciciavajú rastlinné štavy, vyžierajú chodbičky alebo komôrky, tzv. míny.
Dospelce sa liahnu od jari (marec - jún). Po oplodnení kladú vajíčka, ktoré sú pozdĺžne oválne, s priemernou dĺžkou 0,4 mm. Vyliahnuté a cicajúce larvy vylučujú z ústneho otvoru slinné sekréty, ktorými podnecujú rastlinné pletivá k tvorbe novotvarov.
Hálkotvorné druhy hmyzu, hlavne na listoch a listových štruktúrach, zvyčajne nepovažujeme za škodcov vážne ovplyvňujúcich zdravotný stav drevín. Väčšina z nich je neškodná, tvorbou hálok vzhľadovo nápadná a zaujímavá, hoci určité druhy môžu redukciou fotosyntézy alebo stratou prirodzenej farby asimilačných orgánov znižovať hodnotu napadnutých rastlín. Len zriedkavo dochádza k odumieraniu konárov a k odumretiu celej rastliny.
Chemická ochrana je možná, pre zabezpečenie účinnosti je však nevyhnutné presné časové zosúladenie aplikácie postrekov systémovými insekticídmi s počiatočnou aktivitou byľomorov ešte pred začiatkom vytvárania deformácií.
