Broskyne sú považované z každého hľadiska za atraktívne ovocie. Len malá časť nášho územia je však na ich pestovanie vhodná. Z pestovateľského hľadiska sú výsadby u nás považované za okraj severnej hranice rentabilného pestovania broskýň. Pri obnove a rozširovaní plôch je dôležité maximálne využitie dostupných intenzifikačných faktorov, medzi ktoré nesporne patria aj podpníky.
V našich škôlkach sa broskyne ešte stále očkujú na generatívne rozmnožované selektované broskyňové semenáče. Považujeme ich za geneticky a fenotypicky vyrovnanejšie ako zmes kultúrnych, ale aj vinohradníckych semenáčov. Ďalšou významnou skupinou generatívne rozmnožovaných podpníkov pre broskyne je broskyňomandľa a mandľa. U nás je často používaný podpník BM-VA-2 z Českej republiky a slovenský MN-VS-1.
Za posledných desať rokov vzrástol celosvetovo, a teda aj u nás, záujem o vegetatívne rozmnožované podpníky pre broskyne.
Skúšajú sa a overujú nové zahraničné skúsenosti v našich pôdnoklimatických podmienkach. Nedá sa zatiaľ s plnou zodpovednosťou odporučiť užší výber týchto podpníkov. Robí sa však selekcia perspektívnych podpníkov od ostatných. Dôležité je vedieť, že ide o podpníky právne chránené, čo znamená, že na ich rozmnožovanie je potrebná kúpa licencie.
Na Slovensku sa overovala možnosť využitia vlastného podpníka MY-KL-A pre tieto účely. Aj keď zatiaľ nepadlo posledné slovo, škôlkárske výsledky sú pozitívne.
Domáce skúsenosti
Veľký krok vpred urobila u nás renomovaná spoločnosť Plantex, s. r. o. Veselé pri Piešťanoch, ktorá pružne komunikuje a kooperuje s mnohými zahraničnými škôlkárskymi inštitúciami. Sú to predovšetkým francúzski škôlkári a vedecké inštitúcie, ktoré pomáhajú pri riešení problému podpníkov pre teplomilné ovocné druhy, predovšetkým broskyne. Ide hlavne o tri perspektívne podpníky rozmnožované vegetatívne, ktoré vám chceme predstaviť, a to GF 677, Montclar a Rubira.
Typy podpníkov
Inra mandľa x broskyňa GF 677 - je francúzsky podpník, prirodzený hybrid pozorovaný v oblasti Montayral (Lot – et – Garonne). Šlachtitelia Ducomet a Souty ho v roku 1939 introdukovali na Výskumnú ovocinársku stanicu Grand Ferrade (Pont – de – la – Maye), študovali ho a selektovali R. Bernhard a C. Grasselly. Materský strom je veľmi bujného vzrastu, otvorený, mierne previslý, list je lesklý a zelený, dlhý a dosť úzky. Bledoružový kvet je zvončekovitého typu, veľký s okrovými peľnicami. Plod je medzi broskyňou a mandľou s veľkou oválnou kôstkou, škrupina je veľmi tvrdá a jadro horké. Pučanie a kvitnutie sú skoršie, ako pri broskyniach. Korene sú silnejšie, viac žlté, vzhľadom sa viac približujú mandli, než broskyni. Pre zachovanie vlastností sa tento hybrid množí výhradne vegetatívne, pretože jeho semená dávajú extrémne polymorfné rastliny. Najviac používané techniky množenia sú bylinnými odrezkami v podmienkach vysokej vlhkosti a polodrevnatými odrezkami na jeseň pod fóliovými tunelmi. Vyvinutá a používaná je aj technológia „in vitro“. Podpník GF 677 je silno rastúci podpník a podporuje rast. Fyziologické štúdie ukázali, že veľká vitalita tohto hybridu spočíva viac v povahe jeho olistenia, než v povahe jeho koreňov. Chlorózu znáša tak dobre, ako mandľové podpníky. Používa sa aj na pôdach chudobných alebo unavených účinkom predošlých broskyňových výsadieb. Znáša aj vápenaté pôdy. Je citlivý na hnilobu. Citlivosť na asfixiu koreňov je menšia ako pri broskyniach. V prvých rokoch po výsadbe môže znižovať veľkosť a zafarbenie plodov skorých a silno rastúcich odrôd. Podpník GF 677 je citlivý na nematódy druhu Meloidogyne a citlivosť na bakteriálnu nádorovitosť je menšia, než pri mandľových podpníkoch. Môže byť použitý ako podpník aj pre mandľu a pre kompatibilné odrody slivky domácej a marhule.
Chanturgue – Montclar – pôvod tohto podpníka pre broskyne je v oblasti Výskumnej stanice Clermont – Ferrand vo Francúzsku. Je to generatívny podpník množený semenami skúšaný od roku 1960. Vznikol selekciou Inry z populácie lokálnych typov broskýň. Materský strom má bujný rast, veľké tmavozelené listy a dobrú rezistenciu k deficitu rôznych minerálov (Fe, Mg). Kvet je bledoružový, žltozelenkastý plod má bielu dužinu, okolo kôstky mierne ružovú. Kôstka je voľná. Chuťová kvalita plodov je pomerne dobrá (vinohradnícka broskyňa). Obdobie kvitnutia je stredné až mierne neskoré a termín dozrievania je neskorý. Strom má v mladom veku veľmi vysokú násadu kvetov. Kôstka podpníka Montclar je skôr sférická a jej veľkosť je pomerne značná (4,2 – 4,6 g), čo predstavuje 220 – 240 kôstok v 1 kg. Úroda semenných stromov z 1 ha výsadby (pri množstve 300 stromov na 1 ha) môže dosiahnuť 200 – 300 kg v treťom roku, prekročiť 1500 kg v pietom roku a 2500 kg v šiestom roku. Nároky na stratifikáciu sú 100 – 110 dní, percento klíčivosti je vždy dobré. V niektorých rokoch je možné pozorovať prítomnosť dvojitých jadier v podiele viac ako 20 %. Semenáče vykazujú veľkú pravidelnosť, vztýčený habitus a bujný vzrast. Majú tmavozelené listy s vertikálnym tvarom, ktoré sú veľmi rezistentné k deficitu minerálnych látok. Sú citlivé k bakteriálnej nádorovitosti koreňového krčka a mierne náchylné na múčnatku. Podpník je kompatibilný s rôznymi odrodami broskyne a vedie k veľmi dobrému rastu. Medzi semennými broskyňami sa zaraďuje k rezistentným na chlorózu vyvolanú deficitom železa a je rezistentný k deficitu horčíka. Nedosahuje však takú rezistenciu ku chloróze, ako má hybrid broskyňa x mandľa GF 677. Z dôvodu jeho genetickej homogenity umožňuje získať veľmi homogénne sady. Podpník Montclar môže byť použitý ako podpník aj pre mandľu, japonskú slivku, marhule a pre určité odrody slivky.
Inra Rubira – tento francúzsky broskyňový semenáč pochádza z výsevu introdukovaného z Kalifornie v roku 1960. Vyselektovaný bol samoopelením po 1. generácii. Materský strom je priemerného vzrastu s purpurovými listami, ktoré sú na jar veľmi tmavé a na konci vegetácie sa menia na tmavozelené. Ružovitý kvet je bledoružovej farby a fialovočervený plod má bielu dužinu. Kôstka je oddeliteľná. Termín kvitnutia je skorší a termín dozrievania neskorý. Stromy od mladého veku kvitnú bohato a každoročne majú veľkú násadu kvetov. Kôstka je tmavočervená, guľatá a menšia. Úroda semenných stromov z 1. ha výsadby môže dosiahnuť 150 – 200 kg v treťom. roku a neskôr môže presiahnuť až 1200 kg. Potrebná je 120 dňová stratifikácia alebo priama sejba v novembri. Stupeň klíčenia je dobrý. Semenáče vykazujú dobrú homogenitu, majú rýchly rast, dlhé internódiá a slabú ramifikáciu. Ich rezistencia voči rakovine koreňového krčka je vyššia, než pri iných broskyňových podpníkoch. Sú citlivé na nematódy Meloidogyne incognita a Meloidogyne arenaria a mierne náchylné na múčnatku, rezistentné voči Myzus persicae. Podpník Rubira je vhodný do veľmi dobrých pestovateľských podmienok na úrodné, panenské pôdy, pre silnejšie rastúce odrody (okrem neskoro dozrievajúcich) a vyžaduje skorú a dostatočnú prebierku plodov. Môže byť použitý ako podpník aj pre odrody japonských sliviek a pre marhule.
Kvalita z Plantexu
Ovocné stromčeky vypestované v spoločnosti Plantex sú vyhľadávané a predávané nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách EÚ. O kvalite tohto materiálu svedčí aj to, že stromčeky sú certifikované a na množenie sa využíva výlučne bezvirózny východiskový biologický materiál. V posledných rokoch produkuje táto spoločnosť až jeden milión ovocných stromčekov, pričom až 70 % produkcie sa umiestňuje na zahraničných trhoch. Ročná produkcia teplomilných ovocných druhov na podpníkoch GF 677, Montclar a Rubira je 120 – 150 tisíc kusov.
S podpníkmi Montclar a Rubira sa pracuje už dlhodobejšie. V roku 1999 bol podpník Montclar vyprodukovaný v množstve 35 tisíc kusov, v roku 2005 až 63 tisíc kusov priemernou ujateľnosťou 80 %.
Montclar
S podpníkom GF 677 sa v spoločnosti Plantex pracuje kratšie obdobie, a to od roku 2001, kedy sa vyprodukovalo 12 tisíc podpníkov. Ich ujateľnosť je takmer 100 %, pretože tieto vegetatívne podpníky množené metódou „in vitro“ nemajú takmer žiadny výpadok.
GF 677
Každý z podpníkov má svoje špecifiká, ktoré sa odzrkadľujú v konkrétnej produkcii a v špecifických podmienkach slovenských škôlkárov. Samotná produkcia dostatku týchto podpníkov je riešiteľná cestou kultivácie metódou „in vitro“, čo sa v prípade spoločnosti Plantex už realizuje.
Literatúra
L´Arboriculture, n° 397, juille 1987
L´Arboriculture, n° 407, juin 1988
Matuškovič J. a kol.:Technológie ovocinárskeho škôlkárstva. SPU: Nitra. 2004, ISBN 80-8069-383-8
Vidaud, J.: Le pecher (réferences et techniques), CTIFL, 1987
Kúpil som v záhradkárstve v Žiline broskynu FAIRHAVEN,údajne dovezenú zo severnej Moravy. Na lístku je napísané, že je na podpníku KT 766. Na internete som nikde takýto podpník nenašiel. Preto prosím o odpoveď či je to omyl alebo šikovnný obchodný ťah. Ďakujem za odpoveď.