Na svojich cestách po ovocinárskom svete sme zavítali aj do štátu Missouri v USA. V hodnoteniach možno budeme zaostávať sa superlatívmi slovenského alebo európskeho ovocinárstva – nechceme totiž poukazovať na kvalitu produkcie alebo vysoké hektárové úrody. V našom záujme je ukázať a priblížiť aj iný pohľad na ovocinárstvo.
Navštívili sme firmu pána Petersa – Peter´s Orchard. Pod týmto názvom distribuuje svoj tovar do obchodných reťazcov a hypermarketov v celých Spojených štátoch. Pri pohľade na sady plné krásnych jabĺčok hýriacich všetkými farbami sa natískala otázka, prečo takýto štýl pestovania? Nechcú Američania zintenzívniť svoje pestovateľské plochy, súvisí to s ich životným štýlom a patriotizmom? Nechcú kopírovať Európu v jej pozitívach? Odpoveď na otázku bola úplne jednoznačná. Bolo v nej kus pravdy aj kus životného štýlu. Pán Peters hovorí: „Pre mňa nie je dôležité aká vysoká produkcia bude, nehľadám za tým len ovocinárstvo a pestovanie ako také, ale hlavne ako priniesť ovocie na stôl bežnej americkej rodine. Či už v podobe jabĺk, ale aj nápojov, džemov, ciderov (čítaj: saider – alkoholický aj nealkoholický nápoj), sušeného ovocia a podobne.“
Jablká, marmelády aj cider
Keď sme sa z ovocného sadu po dlhej prechádzke dopracovali až k malému obchodíku, ktorého názov sa zhodoval so značkou uvedenou na každom kartóne s pozberanou úrodou, vtedy sme pochopili tých niekoľko slov, ktoré nám pán Peters povedal. V tomto malom, útulnom príbytku sme našli všetko, čo môže s ovocím akokoľvek súvisieť. Boli tu kartóny plné ovocia navážené v tzv. busheloch, pričom jeden bushel = 36 litrov, rôzne fľaštičky naplnené marmeládami, kde ste podľa obrázku mohli zisti, čo všetko a v akých kombináciách ovocia majú Američania radi na svojich stoloch. Prekvapivé bolo aj zistenie, že hoci problémy s odbytom ovocia sú v zásade porovnateľné so Slovenskom, podmienky na zlepšenie tejto situácie sú veľmi odlišné. Keď sme sa opýtali, kto vyrába všetok tovar, ktorý sme v útlom obchodíku mohli vidieť a samozrejme aj ochutnať, pribehla k nám milá pani, ktorá sa ako správna gazdinka nezabudla popýšiť svojimi produktmi. Všetok tento tovar, vyrobený podľa receptov starých mám a tiet, pochádzal z domácej produkcie. Samozrejme, že pri zbere ovocia takisto pomáha celá široká rodina, a tiež svoje domáce výrobky predávajú v malom marketingovom reťazci pána Petersa. Znova sme si zaspomínali na ovocie u nás a museli sme skonštatovať, že u nás by to také jednoduché s predajom vlastných výrobkov asi nebolo. Kým by ste vyrobili pár pohárikov džemu, marmelády alebo kompótov, museli by ste si najskôr zohnať povolenia, potom vybudovať miestnosť, ktorá by plne zodpovedala prísnym pravidlám EU a snáď ešte získať patent na vlastnú receptúru – a to by vás už na podnikanie asi prešla chuť. V krátkej debate sme rozobrali aj náš pohľad na vec. Pán Peters sa pýtal, ako je to na Slovensku, ako my spracovávame poškodené alebo menej kvalitné ovocie z našich sadov. Tak sme sa trošku posťažovali, že u nás to až také jednoduché nie je. Sú prísnejšie hygienické opatrenia a prísne kontroly. Na margo našich poznámok skonštatoval, že je chybou, ak sa zatvárajú dvere pred tvorbou vlastnej marketingovej politiky, že by človek mal dostať šancu realizovať sa a zároveň ak by neboli pravidlá také tvrdé, zvýšil by sa tým počet nových pracovných príležitostí.
Keď sme sa prechádzali po obchodíku, našli sme v jednom z kútov malý monitor, pripojený k počítaču a na malej obrazovke sme videli akési krivky, ktoré jednostaj menili svoj tvar, premiestňovali sa a vytvárali grafy. Tak sme sa ako správni zvedavci opýtali čo to vlastne je? Pán Peters začal s ochotou vysvetľovať, že každý väčší pestovateľ vlastní program na zaznamenávanie momentálneho stavu počasia, v rámci celého štátu Missouri. Samozrejme toto mapovanie prebieha po celých Spojených štátoch, ale každého pestovateľa zaujíma hlavne jeho pole pôsobnosti, v tom ktorom regióne. Pomáha im to v plánovaní prác v sadoch.
Na návšteve u Jeanne
Po našej rozlúčke a otázke, kde by sme si mohli dať nejaký ľahký obed, nás manželka pána Petersa odporučila do malej reštaurácie jej priateľky Jeanne. Asi po 20 minútach jazdy autom sme v malebnom prostredí na križovatke dvoch ciest naďabili na neskutočne krásnu chalúpku, zvonka ovenčenú previslými pelargóniami a inými rastlinami a kvetmi. Vošli sme dnu a ocitli sme sa v miestnosti zloženej asi z troch častí, ktorá bola plná ľudí, pretože práve prebiehala obedná „siesta“. V malej reštaurácii sme znova našli aj kútik, kde ponúkali čerstvé ovocie, fľaštičky s nápojmi, marmelády a sušené ovocie. V tomto prípade nás však zaujalo niečo iné. Za pultom stála slečna, ktorá ponúkala koláče a rôzne ovocné záviny, ako inak, vlastnej výroby. V tom nás už privítala pani Jeanne a pozvala nás na kúsok domáceho koláča podľa vlastného výberu. Popri tomto príjemnom sedení nám porozprávala ako sa vlastne dostala k nápadu, mať reštauráciu, ktorá ponúka výlučne domáce produkty z vlastnej záhradky. Je učiteľkou na dôchodku a keďže je fyzicky veľmi aktívna a chcela sa aj naďalej nejakým spôsobom realizovať, vymyslela si, že bude ponúkať ovocie zo svojej záhrady. Ale nielen bežným pultovým predajom, ale aj prostredníctvom produktov. Tak teda pečie koláče, štrúdle a záviny podľa receptov svojej starej mamy. A má úspech. O tom hovoril aj fakt, že za stolmi v reštaurácii ste mohli nájsť ľudí rôznych vekových kategórií, ktorí boli očividne spokojní. Pri otázke, odkiaľ berie ovocie na výrobu koláčov, upriamila svoj zrak na neďalekú terasu, ktorá pokračovala až do priľahlej záhrady. V nej rástli vysoké stromy plné jabĺk zvláštnej čierno-červenej farby. Dozvedeli sme sa, že je to stará odroda ‘Arkansas Black‘, veľmi dobrá práve na prípravu „Apple pie“, čiže po slovensky jablkového závinu. V záhradke sme našli aj maliny, černice, čučoriedky, prevažne však drobné ovocie, a sem-tam nejakú hrušku.
Vzadu za reštauráciou sa nachádzal malý, plne automatizovaný chladený sklad, v ktorom po zbere uskladňujú úrodu. Práci s ovocím sa venuje manžel pani Jeanne, ktorý je skvelým pomocníkom. Ani v tomto prípade by ste nemohli očakávať super intenzívne ovocinárstvo. Žiadne štíhle vretená, žiadne vysoké úrody, ale všetko zužitkované na maximum – buď spracované v džemoch a nápojoch alebo vo veľmi chutných ovocných závinoch. Z návštevy sme si odniesli veľmi dobrý pocit a kopec nápadov, ktoré by sa iste dali zrealizovať aj u nás doma. A čo k tomu treba? Chuť vymyslieť niečo nové, elán a vieru, že si aj takýto spôsob ovocinárčenia nájde u nás svojich zákazníkov.
Nápad, chuť a elán
Našimi krátkymi postrehmi sme chceli vniesť trošku iný pohľad na ovocinárstvo. Nie každý môže pestovať ovocie na desiatkach hektárov, nie každý vyprodukuje ovocie prvotriednej kvality. Avšak toto by mohol byť návod aj pre menších ovocinárov, ako využiť ovocie nie tak pekné a príťažlivé pre oko, nie tak veľké alebo vyfarbené. Musíme si však dať aj otázku, nad ktorou sme počas posledných rokov často uvažovali. Nie je dôležité len vyprodukovať, ale hlavne predať alebo speňažiť svoju úrodu. Je mnoho pestovateľov, ktorí nemajú možnosť umiestniť svoje ovocie do obchodných reťazcov alebo ho vyviezť na európsky trh. Takáto cesta k vlastnej seberealizácii by si mohla nájsť svojich zástupcov aj medzi malými slovenskými či českými pestovateľmi ovocia. Majú v nej šancu uplatniť svoju produkciu a ponúknuť zároveň niečo nové v podobe svojich vlastných produktov.
