Brusnica (čučoriedka) chocholíkatá (Vaccinium corymbosum L.) patrí do radu vresovcotvaré (Ericales), čeľade vresovcovité ( Ericaceae), rodu brusnica (Vaccinium). Je to ker dorastajúci až do výšky 2,5 m, pôvodom zo severnej Ameriky.
Na Slovensku sa vyskytuje v pôvodných porastoch brusnica čučoriedková (V. myrtillus L.), ale výskumom bolo zistené, že pestovanie brusnice chocholíkatej má celý rad predností. Brusnica chocholíkatá v týchto podmienkach poskytuje vyššie, stabilnejšie úrody, atraktívne, veľmi chutné a veľké plody, ktoré sú určené predovšetkým na konzum v čerstvom stave, zatiaľ čo plody brusnice čučoriedkovej sú určené len na spracovanie.
Nároky na pestovanie (Nároky na stanovište, klimatické podmienky a pôdu)
Rastliny brusnice chocholíkatej sú náročné na svetlo a vodu, preto najvyššie a najkvalitnejšie úrody poskytujú na slnečných stanovištiach s dostatkom vlahy. Slnečné počasie a dostatok vlahy je zvlášť potrebné v čase dozrievania a zberu, vtedy je veľkosť i kvalita plodov najvyššia. Nevhodné sú polohy s častým výskytom silných vetrov, čo sa však dá čiastočne eliminovať výsadbou vyšších rýchlorastúcich drevín kolmo na smer prevládajúcich vetrov.
Pre úspešné pestovanie brusnice chocholíkatej je potrebná dĺžka vegetačného obdobia minimálne 150 dní. V týchto zemepisných šírkach s kontinentálnym charakterom počasia je to až po nadmorskú výšku 700 – 750 m s priemernou ročnou teplotou nad 6 oC. Predpokladáme tu však len uplatnenie skorých a stredne skorých odrôd. Skúsenosti z pokusov dokazujú, že rastliny sú dostatočne mrazuvzdorné, znášajú bez poškodenia aj pokles zimných teplôt pod 30 oC, prinášajú však nižšie úrody, následkom premrznutia kvetných pukov. Mrazuvzdornosť v značnej miere ovplyvňujú také faktory ako je dĺžka vegetačnej doby, úroveň hnojenia (hlavne dusíkom) počas vegetácie, odroda, výkyvy v priebehu počasia v jeseni a počas zimy (aklimatizácia rastlín), výskyt a výška snehovej pokrývky i pestovateľské podmienky. Pri výbere plôch pre jej pestovanie sa vyhýbame mrazovým kotlinám, kde dochádza k značným výkyvom a poklesom teplôt.
Brusnica chocholíkatá má špecifické požiadavky na pôdu. Vyžaduje priepustné, ľahké až stredne ťažké piesočnaté až piesočnatohlinité pôdy s dostatkom humusu (nad 3 %) a veľmi kyslou pôdnou reakciou. Optimálne pH pôdy je od 3,5 – 4,5 (v KCl), záhrevné rašelinné pôdy, môžu mať pH do 4,9. Pre jej pestovanie sú vhodné aj skeletovité a menej úrodné pôdy, pretože koreňový systém brusnice chocholíkatej žije v symbióze s mykoríznymi hubami, ktoré napomáhajú získavaniu živín z menej prístupných foriem.
Do určitej miery je možné upraviť vyššie pH pôdy pred výsadbou použitím práškovej síry
(tzv. sádrovanie) pokiaľ sú to pôdy vytvorené z kyslých hornín na ktorých bolo predtým použité vápnenie. Použitie kyslých substrátov (rašelina, kôra, piliny z ihličnatých drevín) a ich zapravenie do pôdy taktiež pomáha zvýšiť kyslosť. Menšie odchýlky pH od optimálnej hodnoty možno upraviť aj používaním síranových foriem draselných i dusíkatých hnojív a superfosfátu. Nevhodné pH pôdy môžeme odstrániť aj úplnou výmenou pôdy vo výsadbovej jame do hĺbky asi 45 až 50 cm a šírky 1 až 1,5 m s izoláciou bočných stien plastovou fóliou a dodaním substrátu z kyslej vrchoviskovej rašeliny, alebo v zmesi s kremičitým pieskom. Toto nákladné opatrenie má opodstatnenie len na malých výmerách a hlavne v záhradkách.
Príprava pôdy, vysadzovanie a kvalita rastlín
Pred výsadbou pozemok zbavíme vytrvalých burín. Z herbicídov použijeme prípravky na báze glyphosatu (Rondoup, Mamba, Kaput). Následne plochu zorieme a vyrovnáme smykovaním, väčší sklon upravíme terasovaním. Pôdu je potrebné pripraviť v dostatočnom časovom predstihu a kvalitne. Pokiaľ sme s prípravou pôdy začali na jar a vysadzovať budeme v jeseni je potrebné plochu obsiať medziplodinou, ktorú môžeme použiť na zelené hnojenie aby sme zabránili zaburineniu. Vhodné medziplodiny znášajúce kyslé pôdy sú ovos a raž. Orbou alebo rotavátorovaním môžeme zapraviť do pôdy maštaľný hnoj (iba od hovädzieho dobytka), rašelinu, priemyselné hnojivá, príp. iné substráty na úpravu kyslosti a obohatenie pôdy o živiny a organickú hmotu.
Tesne pred vysadzovaním si vytýčime smer radov, optimálne je v smere sever- juh, a na svahu po vrstevnici. Spon výsadby volíme s ohľadom na spôsob ošetrovania a používanej mechanizácie. Spravidla sa používa spon výsadby 0,8 – 1,5 m x 2,5 – 3,5 m. Vzdialenosť rastlín v riadku do 1 m použijeme pre menej vzrastné odrody alebo mechanizovaný zber, nad 1 m pre veľmi vzrastné odrody a ručný zber.
Optimálny termín vysadzovania je skorá jeseň a skorá jar. V tomto období nastáva intenzívny rozvoj koreňového systému, preto rastliny majú dostatok času na adaptáciu a minimalizuje sa presadzovací šok. Brusnica chocholíkatá má koreňový systém rozložený plytko pod povrchom pôdy a tomu je potrebné podriadiť hĺbku vysadzovania. Ak je pôda dostatočne uľahnutá rastliny (so zemným balom) sadíme takmer zarovno s pôdou prípadne 30-50 mm hlbšie. Kvalita rastlín a pravosť odrôd je dôležitý faktor, ktorý rozhoduje o efektívnosti investície. Najlepšie je použiť vzrastnejšie dvojročné sadenice (množené z odrezkov alebo in vitro), ktoré rýchlejšie vchádzajú do obdobia rodivosti. Kvety brusnice chocholíkatej sú síce samoopelivé, avšak opelenie peľom inej odrody ma za následok zväčšenie bobúľ i celkovej úrody, preto je vhodné zaradiť do výsadby opeľovače, prípadne odrody v radoch striedať.
Ošetrovanie po výsadbe
Novozaložené výsadby sú v prvých dvoch až štyroch rokoch mimoriadne citlivé na zaburinenie. V boji proti burinám sa nám osvedčili neselektívne herbicídy na báze glyphosatu (Rondoup, Mamba, Kaput) aplikované pomocou herbicídneho zvona. Bez burín udržujeme bezprostredné okolie rastlín v šírke asi jeden meter, medziradie zvyčajne zatrávnime menej intenzívnymi, trsnatými druhmi tráv (kostrava červená, ovčia). Zatrávnenie medziradia je nevyhnutné na svahoch ohrozených eróziou. Proti burinám v radoch je možné použiť aj netkanú čiernu textíliu alebo mulč z ihličnatých drevín (štiepka, piliny, drvená kôra) v hrúbke približne 50 až 70 mm, ktoré podľa potreby (spravidla raz za tri roky) dopĺňame. Mulčovanie je veľmi účinný prostriedok v boji proti burinám. Mulč udržuje priaznivé vlhkostné i teplotné pomery v pôde, obohacuje ju o organickú hmotu a v zimnom období znižuje premŕzanie pôdy.
Vodný režim a hnojenie
Brusnica chocholíkatá je veľmi náročná na vlahu a jej rovnomerné rozdelenie, ale neznáša zamokrenie. Plochy, ktoré sú príležitostne zaplavované, nie sú vhodné pre jej pestovanie. Aj vo vlhkých podmienkach Oravy ( 500 až 550 mm zrážok za vegetačné obdobie), kde sme realizovali pokusy je potrebné občas zavlažovať, hlavne v období zberu. V suchších oblastiach, kde je potreba vody vyššia je dôležitá aj jej kvalita. Čím je voda mäkšia (nízky obsah katiónov Ca a Mg) a má nižší obsah solí tým je vhodnejšia na závlahu.
Brusnica chocholíkatá patrí k ovocným druhom menej náročným na živiny a je citlivá na vysokú koncentráciu solí v pôde. Dôležitá je nielen dávka, ale aj forma použitého hnojiva. Dusík preferuje v amoniakálnej forme, preto používame síran amónny alebo močovinu.
Fosfor dodávame v superfosfátoch a draslík v sírane draselnom. V prvých troch rokoch po vysadení aplikujeme v týchto podmienkach spravidla 15 až 20 kg dusíka, 10 kg fosforu a 15 až 20 kg draslíka v č. ž. ha-1 (v čistých živinách na hektár). V ďalších rokoch 30 kg N, 10 kg P a 30 kg K č. ž. ha-1 príp. i viac. Dusíkaté hnojivá aplikujeme max. do konca júna, pričom vyššie dávky dusíka výrazne znižujú mrazuvzdornosť rastlín. Optimalizáciu potrieb hnojenia presnejšie stanovíme rozborom pôdy alebo analýzou listov. Dávku dusíka zvýšime o jednu tretinu v roku mulčovania. Na humóznych pôdach s dobrou mikrobiálnou činnosťou dávku dusíka znižujeme.
Kvitnutie, dozrievanie, úroda a zber
V nadmorskej výške 600 až 700 m obdobie kvitnutia nastáva spravidla v tretej dekáde mája až začiatkom júna, čo je veľmi dôležité z hľadiska istoty a stability úrod v týchto podmienkach. Počas 14 rokov trvania výskumu nám neskoré jarné mrazy ani raz nepoškodili kvitnúce rastliny brusnice chocholíkatej, v porovnaní s brusnicou čučoriedkovou, ktorá kvitne o 10 až 15 dní skôr. Brusnica chocholíkatá (V. corymbosum L.) nám priniesla úrodu každoročne, zatiaľ čo brusnica čučoriedková (V. myrtillus L.) len každý tretí až štvrtý rok.
Dozrievanie a zber plodov nastáva o 50 až 75 dní po kvitnutí v závislosti od odrody a poveternostných podmienok. V týchto podmienkach začiatok dozrievania skorých odrôd spadá do tretej dekády júla. Hlavným obdobím zberu je august a prvá polovica septembra. Bobule v strapci dozrievajú postupne a všetky bobule na kríku dozrejú v priebehu 15 až 35 dní. Určenie optimálneho termínu zberu si preto vyžaduje určitú skúsenosť. Prvým charakteristickým znakom dozrievania je zmena zelenej farby bobule na modrofialovú. Plnú zrelosť, modrú farbu a charakteristickú chuť však táto bobuľa dosiahne o 4 až 7 dní, v prípade chladného počasia i neskôr. Zber plodov ( spravidla tri zbery) preto robíme s odstupom 7 až 15 dní v závislosti od počasia. Prvé zbery poskytujú najväčšie a najkvalitnejšie plody. Zber plodov sa robí väčšinou ručne, pričom je dôležité, aby sme plody pri oberaní a manipulácii nestláčali. Za hodinu dokáže skúsený zberač obrať 5 až 8 kg plodov. mechanizovaný zber je možný, ale ekonomicky opodstatnený len na väčších výmerách (nad 15 ha).
Prvú významnejšiu úrodu dosahujú kry v treťom roku po vysadení, v priemere 0,5 až 1 kg. V období plnej rodivosti (šiesty až ôsmy rok po vysadení) úroda z kríka môže dosiahnuť až 7 kg, ale priemerné úrody sa pohybujú od 3 až 4,5 kg, v závislosti od odrody.
Choroby a škodcovia
Brusnica chocholíkatá v týchto podmienkach netrpí významnejšími chorobami. Bol zaznamenaný výskyt hubovitých chorôb konárov (Godronia kassandrae), zvlášť citlivá je odroda ‘Jersey‘ a ‘Atlantic‘. Nevyzreté (nelignifikované) výhonky, vo vlhších obdobiach aj plody boli slabo atakované hubou (Botrytis cinerea), hlavne plody odrody ‘Berkeley‘.
Zo škodcov zle oplotené výsadby ohrozuje ohryzom výhonkov a kvetných púčikov vysoká zver a zajace. V období dozrievania sú značným problémom vtáky živiace sa bobuľovitým ovocím hlavne drozd čvíkotavý (Turdus pilaris), menej drozd čierny. Menšie škody na úrode boli spôsobené aj jazvecom (Meles meles), zanedbateľné kunou lesnou a osami. V mimovegetačnom období koreňový systém rastlín niekedy atakujú myši a hryzec vodný.
