Huby vyvolávajúce listové škvrnitosti sú vo všeobecnosti z hľadiska zdravotného stavu drevín menej dôležité. Infekcie, ktoré vyvolávajú, spúšťajú reťaz predčasného opadávania listov, čo má negatívny vplyv na rast dreviny. Ich hlavným dôsledkom je predovšetkým vzhľad poškodenej dreviny. Vzhľadom na zmenené klimatické podmienky dochádza k ich nadmernému výskytu na drevinách v mestách, čo sa prejavuje znižovaním ich estetickej hodnoty.
S týmto fenoménom sme sa stretli aj pri hodnotení zdravotného stavu platanov v našich mestách. Okrem huby Apiognomonia veneta (Sacc. et Speg.) Höhn., ktorá vyvoláva antraknózu platanov, sme zaznamenali aj zvýšený výskyt vreckatej huby Mycosphaerella platanifolia (Cooke) F. A. Wolf, ktorej konídiové štádium Cercospora platanicola Ellis & Everh. spolu s hubami Phyllosticta plantani Sacc. et Speg. a Septoria platanifolia Cooke in Ravenel spôsobuje menej závažné ochorenie platanov, prejavujúce sa tvorbou nepravidelných, tmavo-hnedých až purpurovo-červených škvŕn s tmavším okrajom 1 až 2 mm veľkých na vrchnej strane listov (obr. 1 – 3). Škvrny často splývajú, takže listy platanov vyzerajú špinavo hnedé. Keďže na jednom liste sa môže vyskytnúť aj viac ako 100 škvŕn, vytvorených patogénnymi hubami, spôsobujúcimi nekrotizáciu listového pletiva a následným zmenšovaním asimilačnej plochy listov, hostiteľa fyziologicky oslabujú. Zároveň znižujú aj jeho dekoratívnu hodnotu.
Začiatok infekcie sa pozoruje skoro na jar zo spór produkovaných v plodničkách na opadaných listoch. Následná infekcia, ktorú vyvolávajú mnohopriehradkové konídie o veľkosti 30 – 60 x 3 – 4 μm štádia Cercospora sa ďalej rozširuje vetrom alebo dažďom.
Huby vyvolávajúce listové škvrnitosti si nevyžadujú použitie ochranných postrekov, pretože ich vplyv na rast a zdravotný stav dreviny nie je veľký. Pri ich vyššom výskyte sa môže použiť postrek organickými fungicídmi.
