Zo zelenín má najvyššie nároky na prostredie plodová zelenina. Pestuje sa na kvalitných pôdach s dostatkom humusu, živín a s možnosťou závlahy. Prirodzené zrážky obyčajne nepokryjú celkovú potrebu vody jednotlivých druhov zeleniny. Pre úspešné pestovanie, dosiahnutie kvalitnej a vysokej úrody je potrebné zabezpečiť doplnkovú závlahu. Nedostatok, ale aj nadbytok vody v pôde je pre rastliny nežiaduci. Preto sa majú aplikovať primerané dávky v potrebných intervaloch s prihliadnutím na nároky rastlín v jednotlivých fázach rastu počas vegetácie.
Množstvo vody dodané jednou závlahovou dávkou má prevlhčiť celý pôdny horizont, v ktorom sa nachádza prevážna časť aktívnych koreňov. Závisí od počiatočnej vlhkosti pôdy, druhu pôdy, ale aj od vonkajšej teploty a teploty vody. Ľahšie pôdy zavlažujeme menšími dávkami a častejšie, inak z nich voda rýchlo odteká do spodných vrstiev a rastliny ju nestačia využiť. Na ťažších, menej priepustných pôdach môžeme zavlažovať väčšími dávkami pri menšej intenzite postreku, aby voda stíhala vsakovať. Približne sa môže konštatovať, že dávkou 10 mm (desať litrov na jeden meter štvorcový) vody sa prevlhčí v ľahkej priepustnej pôde vrstva 130 až 200 mm, v stredne priepustnej pôde 100 až 130 mm a v ťažkej pôde iba 70 až 100 mm.
Dôležitá je kvalita závlahovém vody. Závlahová voda musí byť čistá, zdravotne nezávadná, bez škodlivých mikroorganizmov a cudzorodých látok. Z hľadiska fyziologických potrieb rastlín v teplejšom období je ideálny čas na zavlažovanie v ranných hodinách, keď sú rastliny aj pôda ešte chladnejšie. Teplota závlahovej vody by nemala byť nižšia ako teplota pôdy o viac než 5 oC. Po každej závlahe by sa mal povrch pôdy prekypriť, čím sa dosiahne ničenie pôdneho prísušku a zníženie vyparovania vody z pôdy.
Na vodu je najnáročnejšia skupina plodovej zeleniny, kde patria rajčiaky, paprika, baklažány, melóny cukrové, dyne červené, uhorky a tekvice. Všetky majú pomerne mohutný koreňový systém, ale väčšinou je rozložený viac do šírky ako do hĺbky. Hlbšie siahajú korene dyne červenej a tekvíc. Pokiaľ sa pestujú niektoré plodové zeleniny z priamej sejby, vytvoria hlbší koreňový systém a majú väčšiu saciu silu než tie, ktoré sa pestujú z predpestovaných priesad. Tým sa stávajú menej odkázané na doplnkovú závlahu. Odporúča sa zavlažovať v ranných hodinách, aby povrch rastlín sa rýchlo usušil. Kým nie je povrch rastlín prehriaty, nehrozí ani spôsobenbie šoku studenou vodou.
Balkažán
Baklažán je takmer rovnako náročný na podmienky pestovania a závlahu ako paprika a rajčiaky. Nedostatok vody spôsobuje tvorbu drobných a horkých plodov. Prvú dávku vyžaduje pri výsadbe, kedy je najlepšie zaliať vodou jamky, do ktorých sa sadí. Druhá dávka je aktuálna pred kvitnutím, ďalšia pri nasadzovaní plodov. Neskôr počas postupného dozrievania polievame podľa potreby. Asi do polovice júna aplikujeme 20 mm dávky, od júla, keď býva sucho a telo, zvyšujeme dávky na 30 mm. V priemernom roku počítame s piatimi až siedmimi závlahovými dávkami.
Melóny cukrové a dyňa červená
Melóny a dyne sú náročné na vodu v prvej polovici vegetácie a zavlažujeme v pätnásť dňových intervaloch s dávkami 20 až 40 mm. V tomto období musia vytvoriť veľa zelenej hmoty, aby rastliny boli pevné a zdravé. Vynechanie závlahy v tomto čase sa už nedá neskôr nahradiť. Po odkvitnutí , v čase tvorby plodov vyžadujú melóny suchšie počasie a postačia jeden až dve závlahové dávky. V čase dozrievania plodov už porast nepolievame. Nadmerné množstvo vlahy spôsobuje zlé dozrievanie, praskanie a predčasné hnitie plodov.
Paprika
Pre papriku pestovanú v stredne ťažkej pôde sa potrebná hĺbka zavlaženia pohybuje od 20 až 30 centimetrov, čo sa dosiahne približne dávkou vody 20 až 35 mm. Veľkosť závlahových dávok sa zvyšuje narastaním koreňov. Prvú závlahovú dávku vyžaduje paprika pri vysádzaní. Ďalšiu dávku dodáme po ujatí rastlín, potom pri tvorbe kvetov a nasadzovaní plodov. Počas celého obdobia rodivosti vyžaduje paprika pravidelné zásobovanie vodou každých sedem až desať dní dávkami 15-30 mm. Závlahovú dávku sa snažíme dodať tak, aby sa zbytočne a dlho nenavlhčovali listy a plody papriky. Nadbytočná vlhkosť podporuje rozvoj chorôb.
Rajčiaky
Vytvárajú pomerne mohutnú koreňovú sústavu, napriek tomu sa nedajú pestovať bez závlahy. Dodávame vodu už po priamom výseve, alebo pri sadení priesad. Počas vegetácie rajčiaky vyžadujú vodu v nasledovných množstvách. Od sejby do začiatku kvitnutia potrebujú 15 až 25 mm vody, od začiatku kvitnutia do vytvorenia prvých plodov 30 až 40 mm, od vytvorenia prvých plodov do začiatku dozrievania 140 až 250 mm a od začiatku dozrievania do konca vegetácie 100 až 110 mm vody. V suchom období, keď nie sú prirodzené zrážky, treba polievať každých desať dní dávkami 30 až 40 mm vody.
Tekvice
Majú mohutnú koreňovú sústavu. Napriek tomu veľmi dobre reagujú na závlahu a vedia využiť aj rosu. V mladom poraste , keď rastliny majú štyri až päť pravých listov zavlažujeme dávkou 10 až 20 mm. Neskôr v júli, auguste dodávame asi 30 mm vody. Celkove za vegetačné obdobie obyčajne stačí šesť až osem závlahových dávok. Pri cuketách a patizónoch sa závlaha má aplikovať v ranných hodinách, v žiadnom prípade nie cez hodiny. Do večera musia byť listy suché, lebo bývajú skôr napadnuté múčnatkou než tekvica.
Uhorky
V ostatnom čase je výhodnejšie pestovať poľné uhorky šalátové aj nakladačky systémom Vertiko, kde sa vyväzujú rastliny k zvislým oporám. Takto sa listy zbytočne nezmáčajú vodou, alebo rýchlejšie obschnú a rastliny lepšie odolávajú plesni uhorkovej. Uhorky sú veľmi náročné na vlahu pri vzchádzaní, alebo sadení a neskôr od začiatku kvitnutia až do konca vegetačnej doby. Od vzchádzania, počas vetvenia do kvitnutia v závislosti od počasia a množstva zrážok polievame asi trikrát dávkami 30 až 40 mm. Od fázy kvitnutia do konca zberu treba počítať s vyššími dávkami, t.j 40 mm v takých intervaloch, aby dávky vody boli aplikované najmenej päťkrát.
