Skúsenosti s pestovaním veľkoplodých čučoriedok

Články o možnostiach pestovania brusnice chocholíkatej (čučoriedky) – Vaccinium corymbosum L. a jej odrodovej skladbe priniesol časopis Zahradnictví tento rok v číslach 3 a 4. Pestovateľským lídrom v Európe sa stáva Poľsko s rozsahom pestovania približne 650 ha. My sme sa však vybrali na Oravu do spoločnosti Oragro, ktorá sídli v Oravskom Veselom a priblížime vám jej skúsenosti so založením 20ha plantáže tohto drobného ovocia, ktorá je v poradí už tretia na Slovensku.

Spoločnosť Oragro v Oravskom Veselom vznikla v roku 1992 so zámerom poskytovať mechanizačné služby v poľnohospodárstve. V prvých rokoch si techniku prenajímala, postupom času nakúpila modernú a výkonnú poľnohospodársku techniku, zameranú na výrobu krmovín a zber obilnín. Strojový park bol neskôr rozšírený aj o traktory, čo umožnilo vykonávať orbu, sejbu, podmietanie, rozmetanie PH, MH, kosenie a lisovanie krmovín do vakov a mnoho ďalších agrotechnických operácií. Od roku 1999 sa firma venuje aj poľnohospodárskej výrobe v rôznych častiach Slovenska, ako napríklad v Turčianskom Ďuri, Marhani v okrese Bardejov, v Čaklove, Hanušovciach okres Vranov nad Topľou, v Podhorí okres Žilina a v Ťapešove - Vavrečke na Orave. Celková obhospodarovaná výmera predstavuje 7100 ha. V súčasnosti vo firme pracuje 41 pracovníkov a Oragro poskytuje služby zhruba 180 podnikom.

Skúsenosti s pestovaním brusnice
Pri zakladaní plantáže v Oravskom Veselom na výmere 20 ha sa realizátori už pri projektovaní streli s nepríjemnými problémami. Pozemok bol dva roky pred výsadbou netušiac, že sa na ňom budú pestovať čučoriedky, vyvápnený. Následne bolo urýchlene upravené pH na potrebných 4,6 sírou a síranom amónnym. Granulovaná síra sa však podľa slov spolumajiteľa spoločnosti a konateľa Ing. Rastislava Závodného vôbec neosvedčila, nakoľko sa ani po roku granule nerozpadli a ostali kompaktné bez účinku na zníženie pH. Dobrého výsledku sa dosiahlo pri nasledovnom použití síranu amónneho, keď sa pH rýchlo znížilo na priemernú úroveň 4,9 a rastliny sa veľmi pekne vyvíjali a rástli. Ďalším problémom bola cena organickej hmoty až 600 Sk za m3, čo pri veľkých výsadbách je položka zaťažujúca 1 ha až 200 000 Sk. Tento problém sa vyriešil zabezpečením odpadov z piliarskeho priemyslu znehodnotených prímesami zeminy a lacným nákupom vlhkej štiepky nevhodnej na spaľovanie ani iné využitie. Do budúcnosti vidí Ing. Závodný ako problém zabezpečenie práve organickej hmoty. Výsadbu robili na organickej hmote z pilín, štiepky aj kôry a v raste rastlín sa v prvom roku neprejavili podstatné rozdiely. “Môžeme doporučiť v prvých rokoch po výsadbe odburiňovať čučoriedky nastlaním netkanou textíliou, ktorá sa nám osvedčila, aj keď náklad na jednu rastlinu bol 8 Sk. Použili sme čiernu textíliu 1 m širokú, do ktorej sme vyrezali asi 30cm otvory pre rastlinu. Tieto fólie úspešne zabránili zaburineniu plantáže a ani pri 14 dní trvajúcich teplotách nad 30 oC sa neprehrievali, rastliny nevädli a pôda bola pod textíliou stále dostatočne vlhká, takže stačila jedna zálievka,” hovorí o prvých skúsenostiach s pestovaním čučoriedky Ing. Rastislav Závodný.

Nároky na pestovanie
V prvom rade je dôležité si uvedomiť rozdielnosť v požiadavkách čučoriedok od ostatných druhov ovocia. K tomu Ing. Závodný hovorí: “Tieto rozdiely spočívajú v nárokoch na pôdu, a to osobitne na pH, ktoré sa musí pohybovať v rozpätí 3,5 až 4,5. To znamená silne kyslé pH, pri ktorom sa iným druhom ovocia nedarí. Naopak čučoriedky trpia pri pH nad 4,9 chlorózami, nerastú a neplodia. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou úspešného pestovania tejto plodiny je vytvorenie dostatočne humóznej pôdy, a to prídavkom organickej hmoty, ktorú premiešame so zeminou v takom pomere, aby bolo v pôde optimálne 8 % humusu. Vhodné sú piliny, štiepka, hrabanka, hobliny, kôra – pozor vždy a jedine z ihličnatých drevín (borovica, smrek, jedľa). Organická hmota z ihličnanov má nízke pH. Zároveň je možné a vhodné mulčovať po výsadbe organickou hmotou až do hrúbky 10 cm. Tento mulč je v nasledujúcich rokoch úspešne prerastený koreňovou sústavou čučoriedok a zabezpečuje aj ochranu proti burinám.
Požiadavky na kvalitu pôdy sú u čučoriedok veľmi nízke. Nevyhovujú jej len pôdy ťažké, zamokrené a vápenaté. Vhodné sú piesočnaté až piesočnato hlinité pôdy. Zásoba živín je postačujúca v nasledovnom rozsahu. P 30 –50 mg/kg K 60 – 100 mg/kg, Mg 50 – 80 mg/kg . Stanovište môže byť slnečné či polotienisté, nie veterné. Pri pestovaní čučoriedok si treba uvedomiť, že je to veľmi plytko koreniaca rastlina max. 15 až 20 cm, a tak už pri prvom náznaku sucha trpí nedostatkom vody. Závlaha, a to zvlášť pri dozrievaní plodov je nevyhnutným predpokladom úspechu pestovania. Optimálny termín výsadby je od 15. septembra do konca októbra, avšak v podstate pri dostatočnej závlahe je možné čučoriedky vysádzať v ktoromkoľvek termíne, kedy je teplota pôdy nad nulou. Technika výsadby je podobná ako u ostatných druhov ovocia – korenáč zasadíme do pôdy spracovanej do hĺbky o 5 cm väčšej ako je výška korenáča. Pri výsadbe je vhodné primiešať do pôdy zhruba 5 l kyslej rašeliny, nikdy nie upravovanej na vyššie pH vápencami. Čučoriedky sadíme do radov vo vzdialenosti 1 m od seba v rade. Vzdialenosti radov by mali byť 2 až 2,2 m od seba. V šírke 1 m medziradia udržujeme nezaburinený pás. Nezaburinenosť možno dosiahnuť intenzívnym pletím, mulčovaním, prekrytím netkanou textíliou alebo chemicky glyphosátmi a po troch rokoch pestovania aj casoronom. Pri použití glyphosátov treba dať veľký pozor, aby sa nezasiahla listová plocha čučoriedok. Pri odrode ‘Duke‘ sa pre vyššiu citlivosť glyphosáty nadoporučujú. Čučoriedka si veľmi dobre osvojuje živiny z pôdy. Vyššie hnojenie N ako 60 kg v prvých rokoch spôsobuje zníženie zimuvzdornosti, aj keď rastliny dobre znášajú teploty až -29 oC. V ďalších rokoch pestovania postačuje hnojenie 40 kg N na 1 ha. Zásadne používame hnojivá s kyslou reakciou ako sú sírany – síran amónny, síran draselný. Nepoužívame hnojivá s obsahom vápenca. Ďalej je potrebné mať na pamäti, že čučoriedka veľmi pozitívne reaguje na cudzoopelenie peľom inej odrody a je hmyzoopelivou plodinou, takže je vhodné a nutné pestovať minimálne dve odrody v jednom rade alebo na začiatok a koniec radu zasadiť aspoň jednu rastlinu inej odrody.”

Kvitnutie, dozrievanie a rodivosť
Čučoriedka veľkoplodá kvitne až v máji, takže netrpí vymŕzaním kvetov. Dozrieva v júli až auguste – podľa odrôd a oblasti. Ing. Rastislav Závodný pokračuje: “Je potrebné vedieť, že táto plodina nedozrieva po poklese denných teplôt pod 10 oC a plody ostanú nevyzreté. Preto je potrebné vybrať do každej oblasti odrody, ktoré dozrejú pred periódou trvalého zníženia teplôt pod 10 oC. Čučoriedka plodí na dvojročnom dreve, takže na prvé plody si musíme počkať až do druhého roku veku. Plnú rodivosť dosahuje v štvrtom až piatom roku pestovania a dokáže nás odmeniť veľmi peknou úrodou tri až šesť kilogramov z jedného kríka. Životnosť čučoriedok je minimálne 25 rokov a niektoré porasty sú v plnej rodivosti aj vo veku 40 až 50 rokov. Plody zberáme približne päť dní po dosiahnutí plného modrého vyfarbenia, kedy dosiahnu lahodnú sladkú chuť, ktorá je osobitá a nenapodobiteľná.
Čo je na čučoriedkach veľmi milé a pozitívne, že v podstate netrpia hubovými chorobami a minimálne ich napádajú aj škodcovia. V priebehu roka teda nie sú potrebné chemické postreky a toto ovocie sa dá pestovať čisto ekologicky. Ak pred výsadbou pridáme asi 10 kg kvalitného maštaľného hnoja na 1 m2, nie je potrebné použiť v prvých štyroch rokoch žiadne priemyselné hnojivo.”