Najčastejším spôsobom množenia pri gaštane jedlom je štepenie, pri ktorom sa na jednu rastlinu (podpník) transplantuje časť druhej rastliny prevažne toho istého druhu a to buď vrúbeľ (vrúbľovanie) alebo očko (očkovanie). Podpníkom môžu byť buď jedno alebo dvojročné semenáčiky ale aj niekoľko desiatok rokov staré jedince, ktoré sa rozhodneme preštepiť v dôsledku slabej rodivosti alebo nízkej kvality plodov. Štepiť sa dá aj na výmladky vyrastajúce z pňov po spílení dospelého stromu. Ako štep sa väčšinou používajú ročné zdrevnatené výhonky – vrúble.
Aj pri našich pokusoch so štepením gaštana jedlého lepšie výsledky sa dosiahli s vrúbľovaním ako s očkovaním.
Zber a skladovanie vrúbľov
Dôležitým krokom pred vlastným vrúbľovaním je zber vrúbľov. Pre zber vrúbľov pri gaštane platia podobné zásady ako pre zber vrúbľov pri iných ovocných drevinách. Na vrúble by mali byť vybrané dobre vyvinuté, dobre zdrevnatené a zdravé výhonky s dobre vyvinutými pazušnými púčikmi. Nemali by byť príliš tenké ani príliš hrubé – odporúča sa hrúbka obyčajnej ceruzky t.j. 0,7 až 0,8 cm. Najvhodnejšie na odber vrúbľov sú výhonky na konci konárov nachádzajúcich sa v neclonenej časti koruny, najlepšie v jej hornej časti, kde je rast výhonkov najintenzívnejší. Ak je strom na zber vrúbľov starý so slabými ročnými prírastkami na podporenie rastu nových silnejších výhonkov sa odporúča hlbšie zrezanie niektorých hlavných konárov. Výhonky- výmladky v tomto prípade vyrastajú z tzv. spiacich púčikov a sú silnejšie a vitálnejšie ako výhonky z pazušných púčikov.
Odber výhonkov na vrúble (ďalej len vrúbľov) sa musí uskutočniť v období vegetačného kľudu stromov a to tak, aby čas od odberu do vrúbľovania bol čo najkratší. V krajinách južnej Európy sa vrúble odoberajú už koncom februára a začiatkom marca, ale v našich podmienkach stačí s odberom začať v polovici až na konci marca. Na odber vrúbľov by sa mal vybrať chladný, zamračený deň s teplotou pod 10 o C. Odber nie je vhodný v dňoch, keď je teplota pod bodom mrazu, alebo je na stromoch námraza alebo srieň. Výhonky na vrúble by mali byť dlhšie než vlastné vrúble potrebné na štepenie pričom sa ponechá aj vrchol výhonku, aby sa zabránilo vysýchaniu pletív výhonku. Po zbere ich ukladáme vo viazaniciach po 10 až 20 ks do polyetylénových vreciek. Ak je miesto odberu vrúbľov ďaleko od miesta ich uskladnenia je lepšie vrúble vložiť a umiestniť do prenosnej chladničky s mraziacimi náplňami, aby nedošlo k neželanému prebudeniu vrúbľov. Z tohoto dôvodu by sme nemali držať vrúble v holej dlani dlhší čas a radšej použijeme pri manipulácii s vrúbľami kožené rukavice.
Po zbere vrúbľov je dôležité ich dobre uskladniť, aby sa čo najviac zachoval ich fyziologický stav v čase zberu. Docieli sa to ich umiestnením v primerane chladnom a vlhkom prostredí. Staršou, klasickou metódou je umiestňovanie vrúbľov vo viazaniciach, vo vrstvách do debien v chladnej pivnici v suchom piesku alebo suchej rašeline. Pri gaštane sa však osvedčilo uskladnenie vrúbľov v uzavretých polyetylénových vreckách v chladiacej komore alebo chladničke pri teplote 2o až 4oC. V takomto prípade je tiež lepšie robiť menšie balíčky, aby sa nezvyšovala nadmerne vlhkosť a bola zabezpečená lepšia kontrola stavu uskladnených vrúbľov. S týmto spôsobom uskladnenia sa dosahujú výborné výsledky, ale po vybratí vrúbľov z vrecka ich treba čo najskôr použiť, lebo dehydratácia je veľmi rýchla.
Podmienky vrúbľovania
Pri vrúbľovaní treba v prvom rade dodržať dve hlavné podmienky. Podpník by mal byť v štádiu rašenia až úplného rozvitia púčikov a vrúbeľ v stave odpočinku. Podpníky by mali byť vitálneho vzrastu, s dostatočným prúdením miazgy, aby proces zrastania podpníka a vrúbľa bol čo najrýchlejší. Nie je celkom možné určovať čas vrúbľovania podľa kalendára, nakoľko v južnejších, teplejších oblastiach výskytu gaštana dosiahne podpník to isté štádium pučania aj o mesiac skôr ako v severnejších. Preto napríklad v oblastiach južného Francúzska môže vrúbľovanie začať už koncom februára a začiatkom marca, kým v našich podmienkach, podľa vlastných skúseností, stačí začať s vrúbľovaním koncom apríla a pokračovať sa môže až do polovice mája. Spomínané termíny sa týkajú vrúbľovania na otvorenej ploche, v škôlke alebo priamo v sade. V prípade vrúbľovania v skleníku záleží od toho kedy prenesieme podpníky do skleníka. Pri vyššej teplote v skleníku podpníky narašia rýchlo a môže sa vrúbľovať aj vo februári.
V oblastiach kde sa vyskytujú neskoré jarné mrazy je treba radšej posunúť termín vrúbľovania tak, aby k otváraniu púčikov na vrúbli nedošlo práve v tomto čase. Najlepšie je, ak sa vrúbľovanie uskutoční až po týchto jarných mrazoch, po tzv. „troch zamrznutých“ (12. – 16. mája).
Spôsoby vrúbľovania
Pri vrúbľovaní gaštana sa môžu použiť všetky spôsoby, ktoré sú známe pri vrúbľovaní ovocných stromov ako napr. spojkovanie (plátkovanie) jednoduché, spojkovanie s protijazýčkom (anglické vrúbľovanie), do rázštepu, za kôru, do boku a na koziu nôžku.
Zo spomínaných spôsobov sa najlepšie osvedčil a najviac sa komerčne využíva spojkovanie s protijazýčkom. Pri tomto spôsobe sú podpník a vrúbeľ rovnako hrubé, šikmo zrezané a jeden do druhého sú zaklinené pomocou zárezov urobených v hornej tretine plochy rezu na podpníku aj na vrúbli. Šikmý rez na podpníku a na vrúbli by ma byť rovnako dlhý, 3 a viac cm, v závislosti na ich priemere. Pri tenších podpníkoch a vrúbľoch môže byť šikmý rez aj kratší. Mal by byť urobený ostrým štepárskym nožom, jedným rezom, rovnako aj zárezy – jazýčky, ktoré nielen že spevňujú spojenie vrúbľa s podpníkom, ale aj predlžujú plochu kambiálneho kontaktu medzi obidvomi časťami. Zladenie kambií vrúbľa a podpníka je dôležitým predpokladom úspešného spojkovania, ale aj iných spôsobov vrúbľovania. V prípade, ak je vrúbeľ o niečo tenší ako podpník, treba zladiť kambiá aspoň na jednej strane alebo posunúť miesto štepenia vyššie na podpníku. Takéto posunutie miesta štepenia je prospešné aj v prípade štepenia na otvorenej ploche, aby sa predišlo poškodeniu deliacich pletív podpníka a vrúbľa prízemnými jarnými mrazmi. V krajinách južnej Európy kde takéto poškodenie nehrozí je miesto spoja podpníka a vrúbľa iba 5 – 10 cm nad povrchom pôdy.
Miesto štepenia sa omotá polyetylénovou elastickou páskou a horný rez na vrúbli sa potrie štepárskym voskom, aby sa predišlo vysýchaniu vrúbľa. Plastická, elastická priľnavá páska zabezpečuje jednak dobré utesnenie pred vysychaním, ako aj pred infekciou rakovinou kôry a pretože je pružná, umožňuje dočasne hrúbkový rast kmienika bez rizika zaškrtenia. Odmotanie pásky sa musí urobiť podľa toho, ako rýchlo pokračuje rast vrúbľov, ale malo by to byť do konca júla. Niekedy sa zase neodporúča odmotávanie pásky ale iba jej prerezanie aby sa neporušilo miesto spoja. Pri neopatrnom prerezávaní pásky však môže dôjsť k poškodeniu kôry podpníka alebo vrúbľa takže niektorí autori uvádzajú, že opatrné odmotanie pásky je lepšie.
Z ďalších spôsobov vrúbľovania, pri ktorom bola pozorovaná v zahraničí vysoká úspešnosť, je vrúbľovanie do rázštepu. Tento spôsob sa používa väčšinou v prípadoch, ak podpník prípadne aj vrúbeľ sú väčšieho priemeru. Podpníkom sú väčšinou pňové výmladky získané po spílení stromu z dôvodov ťažby alebo straty plodnosti.
Pri štepení gaštana v našich podmienkach sa v prípadoch, ak bol podpník hrubší ako vrúbeľ (štepenie na 3 až 4-ročné semenáče), osvedčilo štepenie za kôru s použitím jedného vrúbľa. Ak je podpník hrubší napr. pri preštepovaní starších jedincov do zrezaných konárov, môžu sa použiť dva aj tri vrúble aby sa tak zabezpečila vyššia pravdepodobnosť ujatia niektorého z nich. V niektorých odborných publikáciách o štepení sa doporučuje šikmé zrezanie podpníka pričom sa vrúble umiestnia na hornú a spodnú stranu rezu. Podobne narezanie kôry na podpníku ako aj zrezanie vrúbľa môže byť iné ako je uvedené na obrázku. Podrobnejsšie informácie v tomto smere sa dajú získať v príručkách o štepení ovocných stromov.
Úspešnosť vrúbľovania
Intenzita rašenia vrúbľov po ich navrúbľovaní je rôzna a závisí od vlastností použitého materiálu (podpníka a vrúbľa) ako aj od vonkajších podmienok (teplo, svetlo, vlhkosť). Pri našich pokusoch s vrúbľovaním zahraničných odrôd, vrúble jednej odrody rašili týždeň a druhej odrody až dva týždne po navrúbľovaní. Takéto rozdiely v rašení boli pozorované aj pri vrúbľovaní s použitím jedincov gaštana jedlého rastúcich u nás dokonca sa to pozorovalo aj pri vrúbľoch z toho istého jedinca.
Samotné narašenie vrúbľa ale aj normálny rast vrúbľa v prvom roku ešte nemusí znamenať, že vrúbľovanie bolo úspešné. Za úspešné môžeme vrúbľovanie považovať až vtedy ak dôjde k úplnému zrasteniu podpníka a vrúbľa v mieste spojenia. Pri našich pokusoch so štepením zahraničných odrôd sa stalo, že dva mesiace po štepení keď výhonky na vrúbli mali cca 50cm po odmotaní polyetylénovej pásky sa vrúbeľ celkom uvoľnil z podpníka. Na mieste spoja sa nevytvoril sa žiadny kalus ani nová kambiová vrstva. Príčinou bolo pravdepodobne poškodenie kambia podpníkov zimnými mrazmi čo sa dalo poznať po zrezaní podpníka pred štepením podľa zhnednutia pletív tesne pod kôrou. V tomto prípade v dôsledku vysokej vitality vrúbľa a podpníka dochádzalo k prúdeniu miazgy medzi oboma časťami rastliny aj bez vytvorenia novej kambiovej vrstvy.
Aj v prípade funkčných kambií podpníka a vrúbľa nie je spočiatku žiadna kambiová vrstva, ktorá by premosťovala medzeru medzi podpníkom a štepom a obidve časti sú spojené iba masou kalusového pletiva. Pri úspešných štepoch sa však v tomto pletive vyformuje pravá kambiová vrstva, ktorá spája kambiá podpníka a štepu a nová vrstva kôry a dreva sa plynulo vytvára na spoji štepenia. Keď sa spoj resp. miesto štepenia hladko zahojí a štepená rastlina má normálny rast, podpník a štep sa označujú ako kompatibilné. Ak sa spoj nezahojí hladko a podpník a štep rastú rozličnou intenzitou, sú považované za inkompatibilné.
Aj po úspešnom zrastení podpníka a vrúbľa však môže dôjsť k úhynu vrúbľovanca po niekoľkých rokoch. Je to jednak v dôsledku poškodenia miesta spoja silnými zimnými mrazmi alebo v dôsledku tzv. oneskorenej inkompatibility v dôsledku používania hybridných podpníkov na naštepenie odrôd C. sativa. Pri našich pokusoch sa dosiahli dobré výsledky pri použití podpníkov získaných zo semien hybridov C. sativa x C. crenata v prípadoch ak boli použité vrúble z rovnakých hybridov.
Získanie životaschopného štepenca neznamená ešte úspešné vypestovanie plodiaceho stromu najmä ak štepence boli dopestované na záhone v škôlke a čaká ich ešte presádzanie na ich cieľové stanovište – do záhrady alebo sadu. Tomuto úkonu treba venovať zvýšenú pozornosť nakoľko gaštan vzhľadom na svoj kolovitý koreň ťažko znáša presádzanie keď má viac ako dva roky.
