Hlúbová zelenina – významná súčasť výživy človeka

Posledné roky minulého a súčasného storočia prinášajú so sebou nové poznatky o vplyve výživy na zdravie ľudí. Výskumy a štúdie vedeckých pracovníkov prinášajú nový pohľad na vznik mnohých najmä tzv. civilizačných ochorení. Kvalita dopestovanej zeleniny preto čoraz viac rezonuje medzi pestovateľmi tejto, z hľadiska zdravia významnej komodity na našom trhu.

Zelenina zohráva dôležitú úlohu vo výžive človeka, je základom potravinového reťazca a jej zdravotný význam je neoddiskutovateľný. Napriek týmto skutočnostiam sme v súčasnosti svedkami nedostatočnej úrovne ročnej spotreby zeleniny. Súčasná spotreba zeleniny na Slovensku je v porovnaní s inými krajinami Európy, ale i sveta veľmi nízka. Oproti odporúčanej spotrebe lekármi na obyvateľa a rok, ktorá je 128 kg je v skutočnosti konzumácia iba na úrovni 81 kg na obyvateľa a rok.
Hlúbová zelenina predstavuje v našich podmienkach jednu s najdôležitejších skupín pestovanej zeleniny. Má mnohostranné využitie na konzum v čerstvom stave, kuchynské spracovanie, konzervovanie i na skladovanie. Percentuálny podiel produkcie hlúbovej zeleniny na celkovej produkcii v SR dosahuje hodnotu 30 %.

Nutričná hodnota hlúbovej zeleniny
Hlúbová zelenina obsahuje málo tuku, jej energetická hodnota je nízka, je zdrojom vitamínov, minerálnych látok a vlákniny – všetky tieto aspekty súvisia s prevenciou nádorov. Obsahuje veľké množstvo fytochemických látok, u ktorých bola preukázaná antikarcinogénna aktivita – vitamíny A, C, E, kyselina listová, selén, karotenoidy, dithiolthiony, flavonoidy, glukozinoláty, indoly, fenoly, terpény. Sú to látky, ktoré jednotlivo alebo spoločne môžu posobiť protektívne proti vzniku nádorov.

Vitamín C
Kyselina L-askorbovou zaraďujeme medzi jednu z najvýznamnejších obsahových látok, ktorá patrí vďaka svojim vlastnostiam medzi veľmi účinné antioxidanty. Odporúčaná denná dávka vitamínu C je 75 až 90 mg. Zvýšené dávky vitamínu C by mali užívať predčasne narodení novorodenci, tehotné a dojčiace ženy, osoby pracujúce v infekčnom alebo stresovom prostredí. Fajčiarom sa odporúča dvojnásobná odporučená denná dávka.
Vitamín C pôsobí ako antikarcinogén a znižuje riziko kardiovaskulárnych chorôb. Pri správnom zásobení organizmu vitamínom C sa zvyšuje činnosť mozgu a urýchľujú sa nervovo-svalové reakcie.
Nedostatok tohto dôležitého vitamínu sa prejavuje krvácaním z ďasien a nosa, únavou, malátnosťou, častými prechladnutiami, znížením počtu červených krviniek, pomalým hojením rán, zvýšenou citlivosťou slizníc, sklonom ku kŕčovým žilám a hemeroidom, nadváhou, poruchami spánku a depresiami.
Najvyšší obsah vitamínu C zo skupiny hlúbovej zeleniny má brokolica (114 mg/100 g čerstvej hmoty), kel kučeravý (103,93 mg/100 g) a kel ružičkový (96,36 mg/100 g).

Vitamín E
Vitamín E je súhranným názvom pre niekoľko biologicky podobných zlúčenín, ktoré sa nazývajú tokoferoly (α-, β-, γ- and δ-) a tokotrienoly. Niektorí autori uvádzajú, že chemicky najaktívnejšou formou vitamínu E je α-tokoferol (vitamín E1). Odporúčaná denná dávka vitamínu E je 15 mg.
Vitamín E je nevyhnutný pre normálny rast a vývin organizmu a jeho nedostatok často vedie ku klinickým abnormalitám. Tento významný vitamín taktiež ovplyvňuje tvorbu červených krvinek, zúčastňuje sa obnovy a rastu svalovej hmoty a ďalších tkanív a podporuje činnosť pohlavných žliaz. Je dôležitý pre prevenciu samovoľných potratov, má účinok na plodnosť a potenciu. Spomaľuje proces starnutia buniek a tkanív a preto sa pridáva do kozmetických prípravkov, ďalej má močopudné účinky čím znižuje krvný tlak.
Pri avitaminóze E sa vyskytujú samovoľné potraty, svalová distrofia, poruchy krvného obehu, slabá cirkulácia krvi. Nedostatok spôsobuje degeneráciu pohlavných žliaz, zápaly obličiek a iné poškodenia zdravia, ohrozujúce reprodukčný proces.
Kapusta hlávková biela je zo skupiny hlúbovej zeleniny najbohatšia na vitamín E (2,5 mg/kg). Ďalej nasleduje kapusta hlávková červená (2,1 mg/100 g čerstvej hmoty) a kel hlávkový (2,08 mg/100 g).

Vitamín K
To je všeobecný názov pre skupinu vitamínov K1, K2, K3, K4 a iných látok. Jeho názov je odvodený od slova koagulácia – zrážanlivosť. Odporúčaná denná dávka sa pohybuje okolo 90 až 120 μg.
Vitamín K je nevyhnutný pre syntézu protrombínu, ktorý je nutný na zrážanie krvi, a pomáha pri trombóze vencovitých ciev. Taktiež plní funkciu pri regenerácii kostí a syntéze osteokalcínu, podporuje správnu funkciu pečene, pôsobí preventívne voči infekcii u detí a proti zhubným nádorom a podporuje dlhovekosť. Nedostatok tohto vitamínu vedie k spomalenému zrážaniu krvi, krvácaniu z nosa a nedostatku krvných doštičiek.
Najvyšší obsah vitamínu K sa u skupiny hlúbovej zeleniny nachádza v kapuste hlávkovej bielej (3,33 mg/100 g čerstvej hmoty) a karfiole (2,15 mg/100 g).

Vitamín A
Z ß-karoténu sa v ľudskom tele tvorí vitamín A (retinol), ktorý pôsobí ako rastový a protiinfekčný vitamín. Odporúčaná denná dávka je 700 až 900 μg retinolu.
Vitamín A pomáha udržovať hladkú a zdravú pokožku, pomáha pri ochrane slizníc úst, nosa, krku a pľúc, čím zvyšuje odolnosť proti infekciám a zápalom. Bráni vysychaniu rohovky a pôsobí proti nyktalopii (t.j. neschopnosti vidieť v tme a v noci, tzv. nočnej slepote) a zhoršeniu videnia celkovo. Retinol je nevyhnutný na neporušenú funkciu epitelov, rast kostí, správnu funkciu očnej sietnice. Podporuje rast, pomáha normálnej funkcii žliaz a rezistencii voči infekciám. Je potrebný pre normálny rast a vývoj tela, obzvlášť pre zdravé kosti a zuby. Chráni sliznice pred infekciami a je základom pre tvorbu fotosenzitívneho pigmentu dôležitého pre zrak
Pri nedostatku vitamínu A sa prejavuje šeroslepota, mäknutie rohovky, zhrubnutie kože, tvorba akné, spomaľuje sa rast detí a degenerujú sa reprodukčné orgány. Ďalšími príznakmi sú suchá pokožka, nespavosť, únava, časté prechladnutia, strata telesnej hmotnosti, tvorba obličkových kameňov, zápaly ďasien a iné.
Najviac retinolu (vitamínu A) spomedzi hlúbovej zeleniny obsahuje kel hlávkový (0,599 mg/100 g čerstvej hmoty), brokolica (0,316 mg/100 g) a kel kučeravý (0,183 mg/100 g).

Sulforafan
Hlúbová zelenina je bohatá na aromatické a alifatické izotiocyanáty. Do tejto skupiny chemických zlúčenín patrí sulforafan - látka preukázateľne brániaca nádorovému bujneniu. Sulforafan zabíja aj baktériu Helicobacter pylori, zodpovednú za vredovú chorobu. Práve táto baktéria je považovaná aj za pôvodcu väčšiny prípadov rakoviny žalúdka. V niektorých pokusoch sa zistilo, že sulforafan povzbudzuje tvorbu bielkovín, ktoré pôsobia proti faktorom spôsobujúcim rakovinu.
Najvyššie množstvo sulforafanu obsahuje brokolica (0,079 až 0,165 mg/100 g čerstvej hmoty) a karfiol (0,074 až 0,136 mg/100 g).