Smrekovec opadavý – Larix decidua Mill. je často vysádzaný do alejí a parkov. Je známy svojou odolnosťou voči búrkam a silným mrazom, dlhovekosťou (dožíva sa 300 až 400 rokov, v priaznivých podmienkach aj 900 rokov), výnimočnou schopnosťou odolávať zamoreniu ovzdušia, vrátane výfukových plynov z automobilov.
Prežíva tam, kde chradnú a nekvitnú lipy, kde boroviciam žltne ihličie a odpadáva kôra. Jeho dôležitou potrebou je dostatok svetla, priestoru a v prvých rokoch rastu aj dosť vlahy. Je jednodomý s jednopohlavnými kvetmi, ktoré vyrastajú v súkvetiach na skrátených konárikoch, tzv. brachyblastoch. Listy sú premenené na mäkké ihlice, ktoré vyrastajú vo zväzkoch. Obyčajne sa vyskytuje ako vzpriamený lesný strom, v záhradách sa využívajú aj jeho previsnuté formy (Larix decidua var. ´Pendula´).
Voška smrekovcová
(Adelges geniculatus Ratz.)
Je najväčším nepriateľom smrekovce ktorá sa na jeho ihličí často masovo vyskytuje. Spôsobuje na ňom veľké škody. Cicaním rastlinných štiav spôsobuje na smrekovcoch vznik hnedých hrotov ihlíc, ktoré sa lámu. Na ihliciach a výhonkoch tvoria bielu vatu. Jej ďalšou činnosťou dochádza k oneskoreniu rastu, zakrpatievaniu výhonkov až odumieraniu napadnutých častí rastliny, na ktorých spôsobuje silné deformácie v podobe skučeravenia listov alebo pľuzgierov. Viacročné intenzívne napadnutie môže viesť k silnému negatívnemu ovplyvneniu prírastkov a k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, prejavujúceho sa častými hubovými infekciami a zvýšeným nebezpečenstvom mrazových škôd. Na Slovensku sa zatiaľ jej výskyt nepotvrdil.
Kôrovnica smrekovcová
(Adelges laricis Vall.,)
Ďalším škodcom na smrekovcovom ihličí je kôrovnica smrekovcová., ktorá svojím cicaním mení pupeň na asi 2 cm veľkú šišticovú hálku. Poškodenie sa vyskytuje všade tam, kde sa smrekovec opadavý pestuje. Riziko poškodenia sa zvyšuje na miestach spoločného výskytu smrekových a smrekovcových porastov. Kôrovnice sú 1 až 2 mm veľké vošky škodiace na rôznych ihličnatých drevinách. Niektoré druhy žijú voľne na kôre kmeňov, alebo konárikov, iné sa nachádzajú na ihliciach napadnutých stromov. Vylučujú pritom voskové vlákna v podobe vatových chumáčikov. Pod ich ochranou cicajú rastlinné šťavy, čím napadnuté stromy výrazne oslabujú. Ihlice smrekovca sú v mieste vpichu ohnuté, svedtlozelenej farby, neskôr žltnú a nakoniec sú hrdzavohnedé. Skoro na jar sú ihlice pokryté bielou voskovou vatou, ktorá pokrýva drobné čierne larvy prisaté na ihliciach. Na jar sa z oplodneného vajíčka liahnu larvy (nymfy), z nich sa vyvíjajú bezkrídle samičky, ktoré sa rozmnožujú bez oplodnenia (partenogeneticky). Počas vegetačného obdobia sa vystrieda niekoľko pokolení. Na jeseň sa rodia aj samčeky. Samičky po párení s nimi znášajú vajíčka, ktoré prezimujú a na budúci rok dajú základ novej generácii. Tým sa generačný cyklus uzatvára.
Ochrana
Kôrovnice poškodzujú ihličnany, ktoré sú vysadené na nevhodných stanovištiach, napr. na suchých miestach. Spôsobujú, že napadnuté výhonky sú deformované a nevzhľadné. Opakované napadnutie môže viesť k uhynutiu celých vetiev alebo dokonca celého stromčeka. Preto najľahšie sa proti kôrovniciam bojuje správnym výberom stanovišťa.
Pri rastlinách rastúcich v prírode je vždy potrebné zvažovať, či použiť chemické prípravky, ktorých použitie sa musí niekoľkokrát zopakovať, aby sa dosiahol požadovaný úspech. Najvhodnejšia ochrana je zavčasu na jar, v čase rašenia smrekovcov, kedy na ihliciach cicajúce mladé larvy sú citlivé na použitie insekticídov. Proti prezimujúcim štádiám možno použiť prípravok 1 % Oleo-Ekalux, alebo 0,1 % Torant. Ďalší postrek napr. prípravkami Karate alebo Pirimor sa vykonáva na jeseň a musí zasiahnuť larvy, ktoré sa liahnu z vajíčok nakladených samičkami priletujúcimi na smrekovec. Keďže obdobie migrácie samičiek je pomerne dlhé, výhodnejší je jarný postrek, ktorý sa musí niekoľkokrát zopakovať.
