Keď sa spomenie Albánsko, väčšinou si vybavíme betónové bunkre a asi nič viac. Dnešné Albánsko je však rýchlo sa rozvíjajúca krajina, ktorej cieľom je stať sa členom Európskej únie čo najskôr. Málokto u nás vie o obrovskom potenciáli krajiny v oblasti záhradníctva, veď dlhodobá izolácia Albánska neumožnila prístup k takýmto informáciám.
Ideálne klimatické podmienky pre záhradnícke plodiny, takmer panenská pôda bez záťaže po použití pesticídov a hlavne chuť Albáncov presadiť sa na náročnom trhu Európskej únie sú hlavnými faktormi, ktoré napomáhajú pri rozvoji moderných pestovateľských technológií. Poľnohospodársky sektor má významnú úlohu v albánskom hospodárstve, predstavuje 21 % HDP krajiny s ročným nárastom produkcie o 4,7 %. Poľnohospodárstvo zamestnáva takmer polovicu aktívneho obyvateľstva. V uplynulých rokoch sa záujem pestovateľov orientoval prevažne na rozvoj zeleninárstva, vinohradníctva, ovocinárstva a pestovania a spracovania olív. Export záhradníckych produktov predstavuje zatiaľ iba 12 % z celkového objemu exportu, tradiční obchodní partneri z EÚ sú Taliansko, Grécko a Nemecko a taktiež krajiny balkánskeho regiónu – Chorvátsko, Macedónsko a Kosovo.
Albánsko leží v stredomorskom subtropickom pásme, ktoré je charakteristické miernymi zimami a teplými suchými letami, ktoré sú pre záhradníctvo ideálne. Takmer 43 % rozlohy krajiny je rovinatých, s vysokým pestovateľským potenciálom. V ostatnom období sa významne zvyšuje pestovanie zeleniny v skleníkoch, hlavným faktorom rastu skleníkového hospodárstva je najmä požiadavka trhu, ale aj vysoké príjmy z jednotky plochy. V súčasnosti sú rozlohy skleníkov celkovo 695 ha, z ktorých 48 ha je vykurovaných a 647 ha bez vykurovania. Hlavnými plodinami sú rajčiaky a uhorky, úrody dosahujú priemerne 85 t/ha.
Ovocinárstvo predstavuje viac ako 330 tisíc ha sadov a viníc, pestované sú najmä citrusové plody, hrozno a olivy. Celková produkcia sa pohybuje okolo 120 tisíc ton.
V Albánsku prevláda systém hospodárenia na malých rodinných farmách, celkový počet fárm je okolo 370 tisíc, pričom priemerná rozloha farmy je 1,14 ha. Avšak v súčasnosti sa už zakladajú poľnohospodárske podniky na väčších rozlohách, s využitím moderných technológií.
Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví č. 3/2010.
Text a foto Ing. Viera Baričičová, Ph.D., ŠVPS SR
