Pokus mal dokázať pozitívny vplyv exogénne aplikovaných pôdnych mikroorganizmov a poukázať na možnosť využitia týchto mikroorganizmov pri pestovaní póru letného. Bola zvolená letná odroda póru ´Gigante suizo´ od semenárskej firmy SEMO. Na rastlinách sa skúmal vplyv mikroorganizmov Glomus intraradices BEG 140, Azospirillum brasilense CCM 3862 a Aztobacter chroococcum CCM 1921. Pokus sa realizoval v poľných podmienkach na pozemkoch Záhradníckej fakulty v Lednici. Z výsledkov vyplýva, že inokulácia mikroorganizmami má priamy vplyv na zvýšenie hospodárskych a nutričných parametrov.
Za dostatok potravín vo vyspelých krajinách vďačíme predovšetkým intenzívnemu poľnohospodárstvu. Neodmysliteľnou súčasťou intenzívneho poľnohospodárstva je aplikácia a využívanie priemyselných hnojív. Ich spotreba je značná, v Českej republike sa spotrebuje 74 kg čistého dusíka a 14,9 kg čistého fosforu na 1 ha (ČSÚ, 2006). Využívanie týchto živín však prináša aj určité úskalia. Surovinou na výrobu N je vzdušný elementárny dusík N2. Tento zdroj je prakticky nevyčerpateľný, ale samotná výroba je energeticky veľmi náročná. Na výrobu 1 kg čistého N v hnojive je potrebného podľa druhu použitej technológie 1,5 litra nafty. Výroba fosforečných hnojív síce nie je energeticky náročná, jeho zdroje sú však značne obmedzené (Hlušek et al, 2003). Treba poukázať aj na negatívny dopad priemyselných hnojív na životné prostredie. Jejich nadmerné dávky môžu spôsobiť zníženie biodiverzity krajiny, eutrofizáciu pôdy a spodných vôd, acidifikáciu pôd, zasolenosť pôd, kontamináciu pestovaných plodín. Všetky tieto negatíva sú jasným signálom na hľadanie nových technológií a postupov hnojenia rastlín. Jedným z nich je práve využite pôdnych mikroorganizmov.
Pôdne mikroorganizmy
V pôde žije veľký počet mikroorganizmov a makroorganizmov, ktoré tvoria pôdny edafón. Na 1 m2 sa vyskytuje 1 až 200 tisíc jedincov makrofauny a miliardy jedincov mikrofauny (Hraško, 1988).
Tieto organizmy sa najčastejšie rozdeľujú podľa ich vnútornej štruktúry na nebunkové (vírusy), jednobunkové (baktérie, sinice, prvoky, niektoré riasy a časť mikroskopických húb) a mnohobunkové organizmy (mnohobunkové riasy a huby). Podľa stupňa vnútornej diferenciácie sa bunkové organizmy delia na prokaryotické a eukaryotické (Marendiak et al., 1987).
Mikroorganizmy zohrávajú dôležitú úlohu v priebehu cyklických premien, ktorými prechádzajú biogénne prvky. Odumreté organizmy podliehajú mikrobiálnemu rozkladu. Mikróby (reducenti) rozkladajú organickú hmotu na základné zlúčeniny – CO2, nitráty, fosfáty, sírany a ďalšie (Šroubková, 1990).
Význam činnosti mikróbov v pôde teda spočíva predovšetkým v ich mineralizačnej schopnosti. Nemenej dôležitá je aj syntetická činnosť pôdnej mikroflóry, ktorou sa podieľajú na vzniku humusu (Ambrož, 1983).
Významné sú aj procesy viazania a uvoľňovania dusíka v jeho kolobehu, podmienené činnosťou mikróbov. Tieto procesy sa rozdeľujú na syntetické (pútanie atmosférického dusíka), rozkladacie procesy (uskutočňuje sa mineralizácia organických látok – amonizácia) a premeny minerálnych zlúčenín dusíka (nitrifikácia, denitrifikácia) (Šroubková, 1990).
Asociatívna symbióza
Je to synergický vzťah medzi pôdnymi baktériami rodu Azotobacter, Azospirillum, Beijerinckia, Arthrobacter a Pseudomonas na koreňoch rastlín (najmä tráv s fotosyntetickou dráhou C4). Ide o veľmi rozšírený typ symbiózy. Niektoré trávy vytvárajú a transportujú do koreňov zvýšené množstvo uhlíkatých zlúčenín, ktoré čiastočne vylučujú vo forme koreňových exudátov do pôdy. Tieto exudáty predstavujú ľahko dostupný zdroj energie a uhlíka pre baktérie fixujúce N2 (Procházka et al., 1998; Javoreková et al., 2008 ).
Arbuskulárna mykorízna symbióza
Arbuskulárna mykorízna symbióza je pravdepodobne najviac rozšíreným typom mykoríznej symbiózy a tiež najviac univerzálnym typom vôbec. Predpokladá sa, že sa vyskytuje asi pri 80 % druhoch cievnatých rastlín. Jej podstatou je látková výmena medzi hubou a rastlinou, ktorá prináša obidvom organizmom výhody a tie im umožňujú lepšie prosperovať na danom stanovišti. Hlavnými zástupcami tejto skupiny sú rody Endogone, Glomus, Acaulospora, Gigaspora a iné (Pironzynski, 1981; Gryndler et al., 2004; Klaban, 2001; Ray, 2005).
Arbuskulárna mykorízna huba čerpá energiu potrebnú na svoju výživu od hostiteľskej rastliny. Dodáva jej na oplátku niektoré minerálne látky, najmä fosfor, minerálny dusík a v niektorých prípadoch aj dusík uvoľnený z organických látok, ktorý by bol inak pre rastlinu horšie dostupný (Begon, 1990; Gianinazzi-Pearson, 1996; Gryndler et al., 2004).
Ďalším účinkom arbuskulárnej symbiózy je schopnosť distribúcie minerálov, najmä tých, ktoré majú veľmi zlú pohyblivosť alebo sú prítomné v nízkej koncentrácii v pôdnom roztoku. To sa týka hlavne fosforečnanu draselného, zinku a medi (Azcón-Aguilar, 1997; Smith – Read, 1997).
Vhodnými druhmi zeleniny pre inokuláciu sú šalát (Lactuca sativa var.capitata), cibuľa (Allium cepa), pór (Allium porrum), zeler (Apium graveolens var. rapaceum), špargľa (Asparagus officinalis), paprika (Capsicum annum), rajčina (Lycopersicon lycopersicum), uhorky (Cucumis sativa), fazuľa (Phaseolus vulgaris), tekvice (Cucurbita pepo) a melón (Citrulus lanatus) (Azcón-Aguilar, 1997).
Celý článek i grafy, vztahující se k tematu naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví 5/2010.
Text a foto Ing. Ľudovít Nedorost, ZF v Lednici, MU v Brně
