Antraknóza vavrínovca lekárskeho

Všeobecne je antraknóza pomenovanie skupiny chorôb spôsobených viacerými morfologicky príbuznými organizmami, vrátane hubových patogénov, ktoré napádajú široký okruh hostiteľských rastlín, bylín i drevín. Ich škodlivé účinky môžu mať mierne dôsledky alebo naopak, spôsobujú odumretie rastliny a majú tak zásadný hospodársky význam pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a záhradníctvo. Z pomedzi okrasných drevín môžeme príznaky antraknózy pozorovať aj na vavrínovcoch.

Vavrínovec lekársky – Prunus laurocerasus L. (syn. Laurocerasus officinalis Roem.) je neopadavý ker dorastajúci do výšky 2–3 m, pričom do šírky zaberá 2,7–4 m. Má lesklé tmavozelené podlhovasté listy. Kvitne počas mája bielymi jednoduchými kvetmi. Na stanovište je pomerne nenáročný. Vyžaduje slnko až polotieň, pôdy normálne až ľahšie, suché alebo vlhšie, s pH mierne kyslým až zásaditým. Často sa používa v skupinkách na vysadenie väčších plôch alebo na výsadby živých plotov. Rovnako vhodný je do výsadby ako solitér. Je veľmi nenáročný na údržbu a dobre znáša strih.

Symptómy poškodenia
V súčasnosti možno na viacerých lokalitách na vavrínovci spozorovať škvrnitosť listov, vädnutie listov a výhonkov, vädnutie semenáčikov, ktoré spôsobujú druhy rodu Glomerella a ich nepohlavného, anamorfného štádia v rode Colletotrichum (Coelomycetes). Tieto huby spôsobujú na celom svete rozšírené a ekonomicky významné ochorenie – antraknózu, napádajúc rastliny a dreviny rôznych rodov. V našich podmienkach spôsobuje antraknózu okrasnej dreviny Prunus laurocerasus huba Glomerella cingulata (Stoneman) Spauld. & H. Schrenk, anamorfa Colletotrichum gloeosporioides (Penz.) Penz. & Sacc. Symptómy poškodenia vznikajú na listoch ako okrúhle až nepravidelné malé škvrny s tmavohnedým až čiernym zafarbením, pričom okraje lézií sú bledožlté (obr. 1). Listy po napadnutí predčasne usychajú a opadávajú.
Druhy rodu Colletotrichum produkujú subepidermálne alebo subkutikulárne plodničky (acervuly) nachádzajúce sa v poškodenom pletive všetkých nadzemných orgánov (obr. 2). Acervuly existujú ako malé ružovkasté až čierne pľuzgieriky v priemere 0,5 mm, pokryté často tmavými, 1-4 priehradkovými štetinkami (setae), veľkými 36–102 x 3–6 µm. Rozmnožovacie útvary (konídie) sú cylindrického tvaru s okrúhlymi koncami, sú jednobunkové, veľké 12–17 x 3,5–6 µm (obr. 3). Krátko pred klíčením sa stávajú dvojbunkové.
Plodničky pohlavného štádia (peritéciá) huby Glomerella cingulata sa na jar vyvíjajú jednotlivo alebo v zhlukoch, pretrhávajú povrch kôry, tvoria rakovinové rany a spôsobujú tak uhynutie konárika. Sú okrúhle, niekedy až hruškovité, veľké 85–300 µm. Obsahujú bezfarebné, jednobunkové, priemerne 12 x 4 µm veľké askospóry. Občas tvoria jednoduchú priečnu priehradku (septum) a pred klíčením sa stávajú slabohnedé. Uvoľňujú sa počas daždivého počasia.
Tieto patogény prežívajú z jedného obdobia na druhé na listoch aj v listoch a na kmeni drevín, produkujúc na poškodených častiach dreviny acervuly (a peritéciá Glomerella cingulata). Určitý čas prežívajú aj na odumretých častiach na zemi. V teplejších oblastiach na vždyzelených drevinách sú konídie na listoch prítomné po celý rok.

Více informací naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví 3/2011.

Text a foto: RNDr. Helena Ivanová, CSc., Ing. Slávka Bernadovičová, PhD.,
Ústav ekológie lesa SAV Zvolen, pobočka biológie drevín Nitra