Rakúske hlavné mesto Viedeň sa môže pýšiť hneď dvomi botanickými záhradami, jedna patrí pod Viedenskú Univerzitu a tú druhú, možno pre turistov viacej dostupnejšiu, môžeme nájsť ako súčasť parku jedného s najkrajších barokových zámkov Európy. Viedenské sídlo Habsburgovcov, Schőnbrunn, sa zapísal nielen do dejín a histórie architektúry ale zohral aj významné miesto v dejinách botaniky.
V zadnej časti zámockého parku sa totiž nachádza botanická záhrada, ktorú založila už Maria Terézia okolo roku 1750 a patrí k jedným z mála záhrad v Európe zachovaných v takmer pôvodnom stave. Vstup do parku a vonkajších zbierok botanickej záhrady je zdarma, avšak jednotlivé časti ako Palmový skleník, Labyrint a Zoo sú platené.
Dominantný skleník
Dominantou parku je rozhodne palmový skleník z roku 1882 postavený v klasicistnom štýle. Jedná o impozantnú oceľovú stavbu, ktorá však vďaka veľkým skleneným tabuliam pôsobí atmosférou ľahkosti a vzdušnosti. Skleník je rozdelený do troch zbierkových častí, stredná – temperovaná časť zahŕňa rastliny Stredomoria, Ameriky a Austrálie, časť vľavo je venovaná rastlinám Ázie a napravo sú tropické a subtropické rastliny z celého sveta. Nosným prvkom sortimentu sú dnes už známe a bežne pestované, izbové rastliny, ktoré však v dobách založenia záhrady patrili k novoobjaveným a ťažko získaným raritám rastlinného sveta. Vďaka viac ako 150 ročnej histórii skleníku sú súčasťou expozície aj niekoľko metrové palmy, cykasy, fikusy, rovnako ako aj rodiace citrusy. V tropickej časti nájdeme pre návštevníkov svojimi kvetmi veľmi atraktívne druhy orchidei, kvitnúce bromélie a pri troche šťastia sa môžeme i dotknúť rodiaceho ananásu.
Všetky kraje sveta
Popínavé rastliny a liany visia na oporných stĺpoch konštrukcie skleníka a dávajú nám tak možnosť plne si vychutnať atmosféru tropického pralesa. Vlhké prostredie trópov dotvárajú jazierka, ponad ktoré môžeme prejsť mostíkmi. Časť venovaná rastlinám Ázie je asi najatraktívnejšia na jar, keď môžeme obdivovať bohatý sortiment kvitnúcich rododendronov a azaliek, doplnených rozkvitnutými hortenziami. V lete zas rozkvitnú ibišky, fuksie a kamélie. A ak nás prehliadka skleníka unaví, môžeme si oddýchnuť na dobových lavičkách na ktorých rovnaké rastliny obdivovali aj rakúsky cisári a cisárovné a len sa kochať krásou rastlín.
V tesnej blízkosti palmového skleníka sa nachádza japonská záhrada, kde zaujme hlavne kompozícia strihaných drevín _ bonsajov a spolu s nimi voda a kameň, čiže prvky typické pre japonský minimalizmus. Bohužiaľ japonská záhrada nie je riešená ako prechodová, a tak jej jednotlivé zakutia môžeme obdivovať len spoza nízkeho oplotenia.
Ďalšou stavbou ktorú je v Schőnbrunne rozhodne treba navštíviť je takzvaný Wustenhaus _ púštny skleník, hostiaci zbierku sukulentných rastlín a kaktusov. Nechal ho postaviť cisár Franz Josef ako skleník pre prezimovanie chúlostivých rastlín. V jeho priestoroch môžeme vidieť okrem metrových júk, niekoľko druhov agáve, euphorbii a kaktusov i teplomilné plazy, vtáky a drobné púštne cicavce. Vďaka v parku sa nachádzajúcej zoologickej záhrade, tak práve na tomto mieste došlo k zaujímavému nápadu spojiť flóru a faunu.
Text a foto Ing. Pavol Kaššák, Mendelova univerzita v Brně, ZF v Lednici, Ing. Eva Uhráková, SPU Nitra
