O to, či bude pestovanie zeleniny úspešné, rozhoduje veľa faktorov. Medzi ne patrí genetický potenciál rastliny a podmienky prostredia. Rast a vývin rastlín výrazne ovplyvňuje teplo, svetlo, voda, vodný režim, vzduch, pôda a výživa.
Nároky zeleniny na pôdu
Pôda je úzko spätá s výživou rastlín. Ľahké pôdy sú piesočnaté až hlinitopiesočnaté s priepustným podložím a hĺbkou ornice 0,4 m. Majú nízku schopnosť zadržiavať vodu, nízku sorpčnú, pufrovaciu schopnosť. Ľahké pôdy sú vhodné pre skoré zeleniny. Ťažké pôdy majú väčšiu schopnosť zadržiavať vodu, majú horšiu vzdušnosť, sú vhodné pre neskoré druhy zeleniny, ako napr. kapustovité zeleniny a zeler. Dôležitý je obsah humusu v pôde a pôdna reakcia (pH). V záhradníckych ľahkých pôdach je obsah humusu 1 – 3 %, v stredne ťažkých a ťažkých 2 až 4 %. Optimálny obsah humusu v pôdach pre pestovanie zeleniny má byť 3 až 4 %. Pestovateľ by mal poznať vlastnosti svojej pôdy aj na základe pôdneho rozboru. Podľa neho sa dá pomerne presne určiť obsah živín v pôde a potrebu hnojenia pre jednotlivé druhy zeleniny.
Pre pestovanie zeleniny sa optimálne pH pôdy pohybuje od 6 do 7,5. Pôdna reakcia rozhoduje o metódach obrábania, hnojenia a ovplyvňuje výber rastlín. Stupeň kyslosti alebo zásaditosti závisí od obsahu vápnika v pôde. Pôdna reakcia je vyjadrená v hodnotách pH a stupnicou.
Nároky zeleniny na živiny
Výživa a hnojenie je významným intenzifikačným faktorom pri pestovateľských technológiách. Pri intenzívnom poľnom pestovaní treba pravidelne nahradzovať odčerpané živiny z pôdneho prostredia organickými a priemyselnými hnojivami. Výživu poľnej zeleniny ovplyvňuje druh pôdy a jej vlastnosti, druh zeleniny, doba vysádzania, dĺžka vegetačnej doby, dynamika príjmu živín, klimatické a poveternostné podmienky,
Tradičným organickým hnojivom je dobre vyzretý maštaľný hnoj. V prípade jeho nedostatku sa môže nahradiť kompostom, zeleným hnojením, slamou, kôrou, alebo močovkou. V závlahových podmienkach sa organická hmota rýchlejšie rozkladá, preto by sa malo hnojiť organickými hnojivami raz za dva roky. Dávky maštaľného hnoja 35 – 40 t/ha v dvojročných cykloch sú účinnejšie ako vysoké dávky v dlhších časových intervaloch. Vysoké dávky maštaľného hnoja sa odporúčajú len pri pestovaní trvácich zelenín. Organické hnojivá sa zaorávajú do pôdy na jeseň. Hnojiť organickými hnojivami väčšinou nestačí a živiny dopĺňame priemyselnými hnojivami. Z nich používame dusíkaté hnojivá vo forme dusičnanovej a amoniakálnej.
Dusíkaté hnojivá dodávame v rôznych formách. Amónny dusík sa nachádza v hnojive – síran amónny. Z dusičnanovej formy najviac vyhovuje zelenine liadok vápenatý alebo liadok amónny. Dnes je na trhu veľa ďalších dusíkatých hnojív kde sú kombinované formy dusíka v rôznom pomere a predávajú sa pod komerčnými názvami. Dusíkaté hnojivá sa aplikujú pri jarnej príprave pôdy.
Draselné a fosforečné hnojivá sa dodávajú do pôdy asi z polovice na jeseň a zvyšok na jar. Fosforečné hnojivá aplikujeme hnojivom superfosfát, ktorý môže byť jednoduchý, dvojitý alebo trojitý. Pre väčšinu zeleniny viacej vyhovuje síranová forma draslíka (síran draselný) oproti chloridovej (draselná soľ). Priemyselné hnojivá je možné používať ako jednozložkové alebo viaczložkové (NPK).
Text a foto prof. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD.,
SPU Nitra
Více informací naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví 6/2011
