Súčasťou pestovateľských technológií v intenzívnych ovocných sadoch je aj moderný systém rezu založený na poznaní fyziologických pochodov v organizme ovocného stromu a využití autoregulačných vzťahov, do ktorých pri reze ovocinár zasahuje. Výsledkom je efektívna regulácia rastu a rodivosti, pričom dôležitým aspektom je zníženie nárokov na rez. K moderným systémom rezu patrí i dvojstupňový sektorový rez, ktorý nachádza uplatnenie v ovocných sadoch jadrovín a kôstkovín.
Dvojstupňový sektorový rez (DSR) vychádza z poznatkov o regulačnom pôsobení auxínov vo vzťahu k prebúdzaniu púčikov, rastu letorastov a zakladaniu kvetných pukov, ako aj možnosti usmerňovania látkových tokov v konároch ovocných stromov rezom. Auxíny sa tvoria v miestach, kde dochádza k intenzívnemu deleniu buniek – napríklad v rastových vrcholoch rastúcich prírastkov, z nich sa presúvajú v smere zemskej príťažlivosti do nižšie postavených častí , brzdia prebúdzanie púčikov a rast nižších letorastov, čím si koncové letorasty konárov zabezpečujú dostatok vody a živín pre svoj intenzívny rast. V tomto zmysle majú koncové prírastky zásadnú úlohu pri regulácii rastu. Rany vzniknuté pri skracovaní sústreďujú tok auxínov na tú stranu konára, kde sa po reze nachádza najvyššie postavený púčik resp. letorast a tak sa na konári vytvára pozdĺžny sektor, kde je rast tlmený a sektor, kde prebúdzanie púčikov a rast sú tlmené výrazne menej.
Dvojstupňový sektorový rez
Metodika DSR spočíva v skracovaní výhonkov na vnútorný (horný) púčik, čím sa v nasledujúcom období rastu zabezpečí tlmenie rastu na hornej strane konára, kým na spodnej strane konára rast nie je koncovým prírastkom tlmený. Po tomto reze, ktorý je prvým stupňom, nasleduje v rôznom časovom odstupe druhý stupeň rezu, pri ktorom sa rezom na prevod na vhodný prírastok vyrastajúci zo spodnej strany konára smerom von z koruny skracuje os konárika a dosahuje sa otváranie koruny. Dochádza tým tiež k odstráneniu vzpriamených koncových prírastkov, ktoré majú tendenciu rásť silno, prispievať k hrubnutiu konárov a obmedzovať zakladanie kvetných pukov.
Fyziologické efekty DSR
Pôvodné poznatky a odporúčania autora rezu (Tamás Brunner: Physiological Fruit Tree Training for Intensive Growing, Akadémiai Kiadó, Budapest, 1990) poukazujú na rôzne fyziologické efekty a vyššiu efektívnosť DSR a význam DSR pri formovaní intenzívnych pestovateľských tvarov ovocných drevín. Vzhľadom na rôzne varianty DSR spojené s uplatňovaním stupňov rezu v rozdielnych termínoch možno predpokladať rozmanité dopady na rast a rodivosť ovocných stromov. To sa ukázalo pri overovaní a zavádzaní metodiky DSR v podmienkach maloplošných ako aj v komerčných výsadbách kôstkovín.
Varianty DSR
Základné varianty DSR využívajú skracovanie výhonkov na vnútorný púčik pri predjarnom reze a následné odstránenie najvyššieho silného prírastku, ktorý má spravidla vertikálny smer rastu, spolu s časťou materského konára rezom nad prírastkom vyrastajúcim zo spodnej strany konárika. Takýto prírastok je spravidla slabší a má mierne šikmú alebo horizontálnu polohu, čo podporuje zakladanie kvetných pukov. Druhý stupeň rezu sa v prípade jadrovín realizuje počas predjarného rezu v nasledujúcom roku, v prípade kôstkovín je vhodné realizovať ho už počas leta, po miernom zdrevnatení prírastkov. Pri stromoch s väčšou násadou plodov je vhodné počkať až na obdobie po zbere úrody, takže vhodný termín pri rodiacich stromoch rôznych druhov kôstkovín je od začiatku júla (čerešne) až po koniec augusta, prípadne i v septembri (slivkoviny). Takto realizovaný rez umožňuje znížiť časovú náročnosť rezu v jarnom období, pracovné podmienky v letnom období sú príjemnejšie a podporujú vyšší výkon, pri reze je možné kvalifikovanejšie určiť dopad rezu na svetelné pomery v korune stromu. V rozumnom rozsahu v lete aplikovaný rez zlepšuje vyzrievanie pletív, rany do ukončenia vegetácie zaschnú, takže riziko infekcie rán počas obdobia vegetačného pokoja je menšie. Okrem toho je veľkosť rán pri letnom reze menšia ako keď sa s rezom čaká do jari nasledujúceho roka. DSR s druhým stupňom rezu realizovaným počas leta sa osvedčil predovšetkým v mladých výsadbách marhúľ, slivkovín i čerešní, vzhľadom na použitie iného systému rezu sa menej uplatní v prípade broskýň. Ako obzvlášť vhodný sa ukázal ako základná metóda rezu počas výchovného rezu štíhlych vretien kôstkovín.
Text a foto doc. Ing. Oleg Paulen, PhD., Katedra ovocinárstva vinohradníctva a vinárstva, FZKI SPU v Nitre
Celý text článku naleznete v tištěné verzi časopisu Zahradnictví 2/2012
